Tie slová odvial čas. Volebný a vládny program je však bez vízie ešte stále nepredstaviteľný. Neviem, koľko tvorcov programových vízií si pritom uvedomuje, že slovo vízia má dva významy. Má dovidieť do budúcnosti, ale môže sa stať aj mätúcou predstavou, zmyslovým klamom, preludom, vidinou, halucináciou. Je to slovo pre vládny program nebezpečné. Môže sa stať, že namiesto konkrétnej predstavy, uskutočniteľnej v horizonte štyroch rokov, ponúkne akúsi nalinkovanú básnivú predstavu, nepočítajúcu s tým, že svet budúcnosti je otvorený, plný nepredvídateľných zmien a kríz.
S víziami je to ako s diaľnicou z Bratislavy do Košíc. Chcel ju otvoriť minister dopravy Mikuláš Dzurinda. Vznikla z toho čierna asfaltová mora. Robert Fico ju naordinoval na rok 2010. Stala sa preludom. Ján Figeľ mal víziu jej dokončenia do roka 2016. Ostala vidinou. Ján Počiatek má víziu na rok 2018, ale dnes to vyzerá skôr ako zmyslový klam.
Asi nikto neočakáva od tejto vlády hospodársky zázrak. Menej škrtenia a viac rastových opatrení, tento hit socialistickej Európy, mi pripadá ako doping najhoršími rastovými hormónmi. Od neho však závisí, do akej miery bude môcť Ficova vláda merať od buka do buka, bohatým brať a chudobným dávať, za čím sa vždy skrýva najmä míňanie cudzích peňazí.
Niečo by sme však predsa len očakávať mohli. Napríklad normálnych vládnych a opozičných politikov. Prezidenta, ktorý chápe, že v ukrajinskom väzení nesedí len Tymošenková, ale aj kúsok z neho. Starostov, ktorí nestrkajú hlavu do piesku, keď im pod nosom rastú nepovolené stavby a hausbóty. Prokurátorov a sudcov, ktorí sú strážcami zákona, a nie jeho porušovateľmi. Uznanie faktu, že november 1989 neznamenal len pokračovanie komunistickej politiky inými prostriedkami, ale skutočnú zmenu neslobodného sveta na slobodný. Vedomie toho, že len rešpektovanie dobrého a zlého v minulosti môže tvoriť základ spoločnej budúcnosti.
Je to vízia všeobecne slušnej spoločnosti. Všetci ju máme v sebe kultúrne zabudovanú. Je to však zvláštne. Čudujeme sa, že to tak nie je, ale zároveň robíme všetko pre to, aby to tak nebolo. Zrejme má aj táto vízia tendenciu zvrhnúť sa na prelud a zrakový klam.
S víziami je to ako s diaľnicou z Bratislavy do Košíc. Chcel ju otvoriť minister dopravy Mikuláš Dzurinda. Vznikla z toho čierna asfaltová mora. Robert Fico ju naordinoval na rok 2010. Stala sa preludom. Ján Figeľ mal víziu jej dokončenia do roka 2016. Ostala vidinou. Ján Počiatek má víziu na rok 2018, ale dnes to vyzerá skôr ako zmyslový klam.
Asi nikto neočakáva od tejto vlády hospodársky zázrak. Menej škrtenia a viac rastových opatrení, tento hit socialistickej Európy, mi pripadá ako doping najhoršími rastovými hormónmi. Od neho však závisí, do akej miery bude môcť Ficova vláda merať od buka do buka, bohatým brať a chudobným dávať, za čím sa vždy skrýva najmä míňanie cudzích peňazí.
Niečo by sme však predsa len očakávať mohli. Napríklad normálnych vládnych a opozičných politikov. Prezidenta, ktorý chápe, že v ukrajinskom väzení nesedí len Tymošenková, ale aj kúsok z neho. Starostov, ktorí nestrkajú hlavu do piesku, keď im pod nosom rastú nepovolené stavby a hausbóty. Prokurátorov a sudcov, ktorí sú strážcami zákona, a nie jeho porušovateľmi. Uznanie faktu, že november 1989 neznamenal len pokračovanie komunistickej politiky inými prostriedkami, ale skutočnú zmenu neslobodného sveta na slobodný. Vedomie toho, že len rešpektovanie dobrého a zlého v minulosti môže tvoriť základ spoločnej budúcnosti.
Je to vízia všeobecne slušnej spoločnosti. Všetci ju máme v sebe kultúrne zabudovanú. Je to však zvláštne. Čudujeme sa, že to tak nie je, ale zároveň robíme všetko pre to, aby to tak nebolo. Zrejme má aj táto vízia tendenciu zvrhnúť sa na prelud a zrakový klam.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.