Asi najsignifikantnejšie sa dajú definovať práve zmeny v oblasti transparentnosti. Skoro revolučné, na slovenské pomery. Ale napriek tomu, paradoxne, sa táto vláda nemohla zbaviť imidžu netransparentnosti, klientelizmu, a to vďaka kauzám, ktoré ju sprevádzali.
Už de facto druhý rozpad koaličnej stredo-pravej vlády akoby potvrdil v očiach voličov neschopnosť pravice s plnou zodpovednosťou viesť krajinu. Dal priestor Robertovi Ficovi, a ten ho využil.
.pravica stratila kontakt s realitou
Marcové voľby ukázali, že politici musia brať názory voličov vážne. Stredo-pravé strany sa totiž svojim voličom vzdialili. Najviac sa to prejavilo v prípade SDKÚ-DS. Odišli sme od ľudí. Prestali sme ich počúvať. Hovoriť ich rečou. Ponúkať im riešenia ich každodenných problémov a starostí. A tak ľudia odišli od nás. Je to logický dôsledok, ktorý sme si však trochu namyslene nepripúšťali. Voliči od nás očakávali sebareflexiu. Tá však neprišla. Naopak. Pokračovali sme v profesorskom štýle politiky, presvedčení o svojej povinnosti za každých okolností presadiť svoju pravdu. Občania – voliči to videli ináč. A tých sme nepresvedčili.
Personálne spory a ambície v stredo-pravých stranách vždy spôsobovali konflikty a štiepenie (Čarnogurský vs. Dzurinda, Bugár vs. Csáky, Palko vs. Hrušovský, Dzurinda vs. Šimko, a napokon Dzurinda vs. Radičová...). Oslabovali pravicu oveľa viac, ako sa to dialo na druhej strane politického spektra, ktoré je dnes, až nezdravo „zjednotené".
Debakel stredo-pravých strán nás prinútil k tomu, čo sa malo v politických stranách udiať už dávno a prirodzeným – evolučným spôsobom. Mnohí naši lídri sa dostali do fázy, keď prestali reflektovať realitu a tvrdošijne pokračovali v štýle politiky, ktorý ľudia považovali za arogantný. Bola to veľká chyba. Tá ukázala slabosť vnútri politických strán, pristúpiť k radikálnejším personálnym a vnútorným zmenám.
Dnes je tu však nádej na zmenu. Aj práve prebiehajúca súťaž o lídra -predsedu SDKÚ-DS dokazuje, že sa vieme chopiť šance na reparát. Diskusia je o riešeniach, o vízii a schopnosti v tíme ju realizovať. Pre SDKÚ-DS to môže byť akási maturita – skúška dospelosti. Či tie monokle a pády z detstva, privedú našu stranu k dospelosti.
.moderná a otvorená politika
Stredo-pravé politické subjekty napriek všetkému nesú so sebou proreformný – modernizačný a demokratický étos. SDKÚ-DS stála na čele vlád, ktoré výrazným spôsobom posunuli Slovensku dopredu. Mnohé štrukturálne zmeny v našej spoločnosti sa od roku 1998 realizovali len vďaka stredo-pravým politickým stranám. Odvahe a odhodlanosti riešiť zásadné problémy Slovenska. Tento atribút by si mali stredo-pravé strany naďalej zachovať. Musíme však opäť našich voličov presvedčiť, že máme schopnosť realizovať dôležité systémové zmeny, ktoré slúžia na zlepšenie ich života. Že je to práve náš program, ktorý im prináša riešenia ich každodenných problémov. A že máme kapacitu a schopnosť postaviť sa zásadným makroekonomickým výzvam, ale aj bežným problémom našej každodennosti. Stredo-pravé strany musia byť naďalej motorom zmien v spoločnosti. Jej ustavičnej modernizácie, zvyšovania životnej úrovne občanov, komfortu ich života. Ale aj garantom občianskych slobôd, budovania občianskej spoločnosti postavenej na individuálnej zodpovednosti jednotlivca.
Potrebujeme dať zrozumiteľnú ponuku a jasný signál, že stredo-pravé strany sú alternatívou. Jedno ani druhé sme pred ostatnými voľbami nedokázali ponúknuť. Stojíme pred výzvou, ktorú musíme zvládnuť. Myslím, že veľa šancí na pokusy a omyly už nemáme. Musíme to urobiť teraz a dobre.
Autor je poslancom NR SR a kandidátom na predsedu SDKÚ.
Už de facto druhý rozpad koaličnej stredo-pravej vlády akoby potvrdil v očiach voličov neschopnosť pravice s plnou zodpovednosťou viesť krajinu. Dal priestor Robertovi Ficovi, a ten ho využil.
.pravica stratila kontakt s realitou
Marcové voľby ukázali, že politici musia brať názory voličov vážne. Stredo-pravé strany sa totiž svojim voličom vzdialili. Najviac sa to prejavilo v prípade SDKÚ-DS. Odišli sme od ľudí. Prestali sme ich počúvať. Hovoriť ich rečou. Ponúkať im riešenia ich každodenných problémov a starostí. A tak ľudia odišli od nás. Je to logický dôsledok, ktorý sme si však trochu namyslene nepripúšťali. Voliči od nás očakávali sebareflexiu. Tá však neprišla. Naopak. Pokračovali sme v profesorskom štýle politiky, presvedčení o svojej povinnosti za každých okolností presadiť svoju pravdu. Občania – voliči to videli ináč. A tých sme nepresvedčili.
Personálne spory a ambície v stredo-pravých stranách vždy spôsobovali konflikty a štiepenie (Čarnogurský vs. Dzurinda, Bugár vs. Csáky, Palko vs. Hrušovský, Dzurinda vs. Šimko, a napokon Dzurinda vs. Radičová...). Oslabovali pravicu oveľa viac, ako sa to dialo na druhej strane politického spektra, ktoré je dnes, až nezdravo „zjednotené".
Debakel stredo-pravých strán nás prinútil k tomu, čo sa malo v politických stranách udiať už dávno a prirodzeným – evolučným spôsobom. Mnohí naši lídri sa dostali do fázy, keď prestali reflektovať realitu a tvrdošijne pokračovali v štýle politiky, ktorý ľudia považovali za arogantný. Bola to veľká chyba. Tá ukázala slabosť vnútri politických strán, pristúpiť k radikálnejším personálnym a vnútorným zmenám.
Dnes je tu však nádej na zmenu. Aj práve prebiehajúca súťaž o lídra -predsedu SDKÚ-DS dokazuje, že sa vieme chopiť šance na reparát. Diskusia je o riešeniach, o vízii a schopnosti v tíme ju realizovať. Pre SDKÚ-DS to môže byť akási maturita – skúška dospelosti. Či tie monokle a pády z detstva, privedú našu stranu k dospelosti.
.moderná a otvorená politika
Stredo-pravé politické subjekty napriek všetkému nesú so sebou proreformný – modernizačný a demokratický étos. SDKÚ-DS stála na čele vlád, ktoré výrazným spôsobom posunuli Slovensku dopredu. Mnohé štrukturálne zmeny v našej spoločnosti sa od roku 1998 realizovali len vďaka stredo-pravým politickým stranám. Odvahe a odhodlanosti riešiť zásadné problémy Slovenska. Tento atribút by si mali stredo-pravé strany naďalej zachovať. Musíme však opäť našich voličov presvedčiť, že máme schopnosť realizovať dôležité systémové zmeny, ktoré slúžia na zlepšenie ich života. Že je to práve náš program, ktorý im prináša riešenia ich každodenných problémov. A že máme kapacitu a schopnosť postaviť sa zásadným makroekonomickým výzvam, ale aj bežným problémom našej každodennosti. Stredo-pravé strany musia byť naďalej motorom zmien v spoločnosti. Jej ustavičnej modernizácie, zvyšovania životnej úrovne občanov, komfortu ich života. Ale aj garantom občianskych slobôd, budovania občianskej spoločnosti postavenej na individuálnej zodpovednosti jednotlivca.
Potrebujeme dať zrozumiteľnú ponuku a jasný signál, že stredo-pravé strany sú alternatívou. Jedno ani druhé sme pred ostatnými voľbami nedokázali ponúknuť. Stojíme pred výzvou, ktorú musíme zvládnuť. Myslím, že veľa šancí na pokusy a omyly už nemáme. Musíme to urobiť teraz a dobre.
Autor je poslancom NR SR a kandidátom na predsedu SDKÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.