Žiadne ergonomicky dokonalé kočíky, ale obyčajné dlhé šatky a z nich vykukujúce detské hlavičky. Nejedna ošatkovaná mamka pritom drží v ruke najnovší iphone alebo má pred sebou v kaviarni rozložený tablet. Nie je to prirodzený návrat k noseniu detí, aké používali naše prastaré matky, keď išli s deťmi pracovať na pole, je to skôr demonštrácia vychyteného výchovného trendu. Vymysleli a propagujú ho manželia Searsovci z USA a je veľmi populárny aj u nás.
Dr. William Sears vymyslel a spolu s manželkou propaguje vzťahovú výchovu, ktorá prerástla priam do masového hnutia (attachment parentig movement). Searsovci nevymysleli nič originálne, skôr správne vystihli trend istého odcudzovania sa matky a dieťaťa. Za správne sa napríklad považovalo to, aby dieťa od malička spávalo samo vo vlastnej izbe a jeho spánok monitorovali iba prístroje. Tiež sa preferovalo, aby si dieťa nezvykalo na nosenie na rukách, pretože nám doma vyrastie malý tyran. Samozrejme, prišiel antitrend a ten vystihli Searsovi. Ich teória je jednoduchá, zahŕňa slová: nosenie, dojčenie, spoločné spanie. Matky majú aspoň 2-3 hodiny nosiť cez deň dieťa, majú ho dojčiť čo najdlhšie, pokojne aj do troch rokov a matka by mala spávať v blízkosti dieťaťa. Nie je to naozaj nič veľmi objavné, ale je to teraz veľmi trendy.
Okrem vzťahovej výchovy je tu aj o čosi starší koncept kontinua, ktorý priniesla od venezuelských indiánov Jean Liedloffová – a princíp je podobný. Podľa Američanky Liedloffovej sú deti vychovávané na Západe nespokojné a často nešťastné, lebo v ranom detstve neboli uspokojené ich potreby bábätiek. Indiánske deti sú na tom vraj celkom inak, takmer neplačú, sú veľmi skoro samostatné, sebavedomé a prežijú spokojný, šťastný život. Tajomstvo má byť ukryté v tom, že indiánske matky počas prvého roka života nosia svoje dieťa takmer pri všetkých činnostiach.
Keď už sú podporné teórie na svete, mohol sa rozbehnúť aj biznis – pre matky, ktoré si všetko o vzťahovej výchove načítali, je tu bohatá ponuka šatiek či šatkovakov v rôznych farbách a dezénoch. Ale pozor! Dnes už vôbec nie je jednoduché len tak si dieťa ovesiť na telo. Preto je tu aj bohatá ponuka kurzov šatkovania, kde sa ženy – často aj spolu s oteckami – učia, ako sa omotávať šatkami a ako do nich vkladať dieťa. Je to celá veda, lebo spôsoby šatkovania sa menia podľa veku dieťaťa. Pre pokročilé matky sú vyvinuté aj spôsoby, ako sa ovinúť, aby jedno dieťa bolo vpredu a druhé vzadu. Pre menej zručné matky sú tu zas šatkovaky, ktoré celú vec trošku zjednodušujú.
Výrobcovia detských kočíkov však nemusia byť znepokojení, hromadná výmena kočíkov za šatky sa zrejme nekoná. Občas ide skôr o manifestáciu alternatívneho životného štýlu alebo o príležitostný doplnok, keď mamička kombinuje šatku s kočíkom podľa toho, kam sa práve chystá. Na prechádzky po nákupných centrách je lepší kočík, na výlet do prírody možno šatka.
Dr. William Sears vymyslel a spolu s manželkou propaguje vzťahovú výchovu, ktorá prerástla priam do masového hnutia (attachment parentig movement). Searsovci nevymysleli nič originálne, skôr správne vystihli trend istého odcudzovania sa matky a dieťaťa. Za správne sa napríklad považovalo to, aby dieťa od malička spávalo samo vo vlastnej izbe a jeho spánok monitorovali iba prístroje. Tiež sa preferovalo, aby si dieťa nezvykalo na nosenie na rukách, pretože nám doma vyrastie malý tyran. Samozrejme, prišiel antitrend a ten vystihli Searsovi. Ich teória je jednoduchá, zahŕňa slová: nosenie, dojčenie, spoločné spanie. Matky majú aspoň 2-3 hodiny nosiť cez deň dieťa, majú ho dojčiť čo najdlhšie, pokojne aj do troch rokov a matka by mala spávať v blízkosti dieťaťa. Nie je to naozaj nič veľmi objavné, ale je to teraz veľmi trendy.
Okrem vzťahovej výchovy je tu aj o čosi starší koncept kontinua, ktorý priniesla od venezuelských indiánov Jean Liedloffová – a princíp je podobný. Podľa Američanky Liedloffovej sú deti vychovávané na Západe nespokojné a často nešťastné, lebo v ranom detstve neboli uspokojené ich potreby bábätiek. Indiánske deti sú na tom vraj celkom inak, takmer neplačú, sú veľmi skoro samostatné, sebavedomé a prežijú spokojný, šťastný život. Tajomstvo má byť ukryté v tom, že indiánske matky počas prvého roka života nosia svoje dieťa takmer pri všetkých činnostiach.
Keď už sú podporné teórie na svete, mohol sa rozbehnúť aj biznis – pre matky, ktoré si všetko o vzťahovej výchove načítali, je tu bohatá ponuka šatiek či šatkovakov v rôznych farbách a dezénoch. Ale pozor! Dnes už vôbec nie je jednoduché len tak si dieťa ovesiť na telo. Preto je tu aj bohatá ponuka kurzov šatkovania, kde sa ženy – často aj spolu s oteckami – učia, ako sa omotávať šatkami a ako do nich vkladať dieťa. Je to celá veda, lebo spôsoby šatkovania sa menia podľa veku dieťaťa. Pre pokročilé matky sú vyvinuté aj spôsoby, ako sa ovinúť, aby jedno dieťa bolo vpredu a druhé vzadu. Pre menej zručné matky sú tu zas šatkovaky, ktoré celú vec trošku zjednodušujú.
Výrobcovia detských kočíkov však nemusia byť znepokojení, hromadná výmena kočíkov za šatky sa zrejme nekoná. Občas ide skôr o manifestáciu alternatívneho životného štýlu alebo o príležitostný doplnok, keď mamička kombinuje šatku s kočíkom podľa toho, kam sa práve chystá. Na prechádzky po nákupných centrách je lepší kočík, na výlet do prírody možno šatka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.