.vo vedení kresťanských demokratov, ktorí o Lipšicovom úmysle dosiaľ nanajvýš tušili, určite nenastane panika. Hoci ide o najpopulárnejšieho politika KDH, ktorý získal prvýkrát v histórii kresťanských demokratov dokonca viac krúžkov než jednotka kandidátky, o jeho odchod sa nepriamo snažili viacerí ľudia vo vedení hnutia. Keď z KDH začiatkom roka 2008 odišli Vladimír Palko s Františkom Mikloškom, Lipšic tvrdil, že určite neodíde, pretože KDH sa dá meniť zvnútra.
Roky plynuli, medzitým sa do čela postavil Ján Figeľ, no vnútri strany sa napriek príchodu pár nových ľudí nezmenilo k lepšiemu nič podstatné. Strane chýbali nápady a témy, čelní predstavitelia skôr vynikali v umení, ako hovoriť veľa a nepovedať nič. Lipšic síce verejnosť presviedčal, že KDH sa mení a otvára, no jeho vlastná pozícia sa stále zhoršovala. Koncom novembra minulého roku, keď sa na Rade KDH schvaľovala volebná kandidátka, prišlo vyvrcholenie: Lipšicovi sa na 150-člennú kandidátku nepodarilo presadiť žiadneho zo svojich nových ľudí (experta na energetiku Jaroslava Hirmana ani ekonóma Marcela Klimeka, ani svojho poradcu Milana Krajniaka).
Svedkovia dokonca zachytili, ako si vrcholní členovia hnutia pri odchode z Rady v hlúčiku radostne povzdychli: „Myslíte, že už pochopil?“ Táto veta sa neskôr doniesla do uší aj samotnému Lipšicovi, ktorý však dávnejšie vedel, že ak chce prežiť v politike, má len dve možnosti: buď poraziť svojich súperov v KDH, alebo založiť novú stranu.
.preč z KDH
O novej strane už rozmýšľal minulý rok na jeseň, keď padla vláda. Vtedy ju chcel založiť spolu s Ivetou Radičovou, no tá si to podľa našich informácií napokon rozmyslela. Potom sa Lipšicove úvahy ubrali iným smerom. Prišli voľby, v ktorých KDH napriek obrovskému prepadu zdecimovanej SDKÚ iba obhájilo svoj „osmičkový“ výsledok. Bola to prehra Jána Figeľa, no Lipšicovo sebavedomie vďaka takmer 105-tisíc preferenčným krúžkom narástlo. Tým väčšmi, že Figeľ verejnosť aj vlastných straníkov rozosmieval vysvetľovaním, že v skutočnosti získal viac krúžkov než Lipšic, keďže k tým jeho treba prirátať aj kádeháckych voličov, ktorí nikoho nekrúžkovali a tým vyjadrili podporu lídrovi kandidátky...
Lipšic preto naozaj prvé dni po voľbách zvažoval, že Figeľa vyzve v súboji o predsedu. Keď však zistil, aké sú nálady medzi budúcimi delegátmi snemu, pochopil, že by utrpel totálny debakel.
A tak začal prípravu novej strany, čo pred časom pre denník SME naznačila Iveta Radičová, ktorá ochotne opísala diskrétnu schôdzku s Lipšicom s tým, že jeho ponuku odmietla. Nešťastný Lipšic musel následne na grémiách KDH hľadať spôsob, ako neodpovedať na otázku, či zakladá novú stranu. Na celej situácii je pritom podľa našich zdrojov úsmevne paradoxné, že Lipšic tentoraz Radičovú do novej strany vôbec nevolal, len sa jej pýtal, ako uvažuje o svojej politickej budúcnosti.
V kažom prípade, Radičová vypustila džina z fľaše – a urýchlila Lipšicove plány.
.kto sa pridá?
Minulý týždeň sme hovorili s viacerými ľuďmi, ktorí s Danielom Lipšicom komunikujú o novej strane a priali si ostať v anonymite. Na základe týchto rozhovorov sa dá vyskladať pomerne presný obraz ďalších Lipšicových plánov.
Isté je, že ešte stále úradujúci podpredseda KDH koncom mája oznámi odchod z tejto strany a následne založí novú politickú stranu. O jej vzniku je už definitívne rozhodnuté – Lipšic a jeho okolie v týchto dňoch dolaďujú posledné detaily. Samozrejme, informácie o tom, ako sa strana bude volať a akí ďalší známi politici sa k nej pridajú, si úzkostlivo strážia.
Prostredie okolo Lipšica nebolo celkom jednotné v tom, či stranu zakladať už teraz, alebo s jej spustením ešte nejaký čas počkať. Nakoniec prevládol názor nečakať a pokúsiť sa maximalizovať Lipšicov voličský kapitál, ktorý získal ako minister vnútra v kauze Gorila a víťazstvom nad Jánom Figeľom v krúžkovacej kampani.
Lipšicov tím pracuje v zásade s dvoma modelmi budúcej strany. V tom prvom by bol nový subjekt postavený najmä na osobe Daniela Lipšica, v druhom modeli sa počíta aj so silnou druhou ligou, ktorú by tvorili politici z iných stredopravých strán – prekvapivo najmä z SaS. Výsledok závisí od toho, ako sa k novému projektu postavia známe tváre, ktorým dal Lipšic ponuku.
Z dvojice jemu blízkych poslancov Jana Žitňanská a Radoslav Procházka sa pridá len dáma. Druhý menovaný s ním do novej strany určite nepôjde a zostane v KDH. Lipšic veľmi stál aj o súčasného trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, ten sa však na novom projekte zrejme takisto nezúčastní. Podľa našich informácií uplynulé týždne prebiehala aj komunikácia medzi Lipšicom a politikmi SaS Danielom Krajcerom a Jurajom Miškovom. V tejto chvíli však nie je jasné, či sa títo dvaja rozhodnú pridať, alebo pôjdu do vnútrostraníckeho súboja s Richardom Sulíkom, s ktorým sú nespokojní.
Okrem založenia novej strany si Daniel Lipšic otvára aj ďalšie dvere – pre prípad, že so svojimi nemalými politickými ambíciami stroskotá. Už podpísal zmluvu so známou americkou advokátskou firmou The Alliance Defense Fund, ktorá má pobočku vo Viedni. Podľa našich informácií si však dohodol zatiaľ len taký úväzok, aby sa mohol s plnou silou venovať aj politike.
.má šancu?
Daniel Lipšic si s novou stranou verí. Opiera sa aj o povolebný výskum verejnej mienky, ktorý si dal spraviť na vlastné účely a z ktorého vyplýva, že je dnes medzi voličmi pravice najdôveryhodnejším politikom. Z prieskumu tiež vyplynulo, že v tomto prostredí existuje aj dopyt po novej strane.
Bude to však stačiť? Lipšic určite nesníva o tom, že bude predsedom ďalšej malej strany, ale o silnej pravicovej alternatíve voči ľavici, ktorá pošle SDKÚ a KDH do pásma politickej bezvýznamnosti.
Ak chce Lipšic tento cieľ naplniť, musí sa mu podariť niečo podobné, ako Robertovi Ficovi, keď v roku 1999 zakladal Smer. Niekoľko podobností medzi týmito dvoma politikmi existuje. Lipšic prichádza s vlastnou stranou v podobnom veku, v akom Fico zakladal Smer. Aj Fico mal vtedy pocit, že je síce medzi voličmi populárny, ale vo vlastnej strane neuznaný. Aj on získal vo voľbách v roku 1998 najviac krúžkov spomedzi politikov SDĽ a prekrúžkoval vtedajšieho šéfa strany Jozefa Migaša. A ani Fico pri zakladaní Smeru nedisponoval známymi tvárami (najznámejší bol vtedy Boris Zala).
Tým sa však podobnosti končia. A rozdiely hovoria skôr v neprospech Lipšicovho projektu. Fico prišiel totiž so Smerom v značne priaznivejších podmienkach: pravica vládla spolu s ľavicou, opozičný líder Mečiar už odchádzal do minulosti, takže Smer sa stal pre mnohých nepravicových voličov automaticky jedinou alternatívou.
Lipšicovi hrá síce do kariet súčasná kríza pravice, no jeho nová strana bude len ďalším z opozičných subjektov, ktoré bojujú proti Ficovi a hovoria viac-menej to isté.
Robert Fico sa tiež dokázal efektívne zhostiť chlebových tém, ktoré voličov najviac zaujímajú. Lipšic zosobňuje najmä protikorupčný étos – ale môže to stačiť?
Lipšic má ešte jednu nevýhodu: pôsobí až príliš individualisticky a bratislavsky, na rozdiel od Fica, Dzurindu ani Mečiara nemá za sebou obľúbený slovenský príbeh chlapca z malej dediny, ktorý to ďaleko dotiahol.
To však neznamená, že nemá žiadnu šancu a jeho projekt je odsúdený na neúspech. Aj proti Dzurindovi hovorilo svojho času veľa dôvodov – ale žoviálny, malý chlapík zo Spiša napokon vďaka svojmu ťahu po moci, neuveriteľnej húževnatosti aj nepekným úskokom priviedol k úžasu všetkých, ktorí ho predtým podceňovali.
Či na to Lipšic naozaj má, ukážu nie jeho ambiciózne plány ani marketingoví hráči okolo neho, ale on sám.
Roky plynuli, medzitým sa do čela postavil Ján Figeľ, no vnútri strany sa napriek príchodu pár nových ľudí nezmenilo k lepšiemu nič podstatné. Strane chýbali nápady a témy, čelní predstavitelia skôr vynikali v umení, ako hovoriť veľa a nepovedať nič. Lipšic síce verejnosť presviedčal, že KDH sa mení a otvára, no jeho vlastná pozícia sa stále zhoršovala. Koncom novembra minulého roku, keď sa na Rade KDH schvaľovala volebná kandidátka, prišlo vyvrcholenie: Lipšicovi sa na 150-člennú kandidátku nepodarilo presadiť žiadneho zo svojich nových ľudí (experta na energetiku Jaroslava Hirmana ani ekonóma Marcela Klimeka, ani svojho poradcu Milana Krajniaka).
Svedkovia dokonca zachytili, ako si vrcholní členovia hnutia pri odchode z Rady v hlúčiku radostne povzdychli: „Myslíte, že už pochopil?“ Táto veta sa neskôr doniesla do uší aj samotnému Lipšicovi, ktorý však dávnejšie vedel, že ak chce prežiť v politike, má len dve možnosti: buď poraziť svojich súperov v KDH, alebo založiť novú stranu.
.preč z KDH
O novej strane už rozmýšľal minulý rok na jeseň, keď padla vláda. Vtedy ju chcel založiť spolu s Ivetou Radičovou, no tá si to podľa našich informácií napokon rozmyslela. Potom sa Lipšicove úvahy ubrali iným smerom. Prišli voľby, v ktorých KDH napriek obrovskému prepadu zdecimovanej SDKÚ iba obhájilo svoj „osmičkový“ výsledok. Bola to prehra Jána Figeľa, no Lipšicovo sebavedomie vďaka takmer 105-tisíc preferenčným krúžkom narástlo. Tým väčšmi, že Figeľ verejnosť aj vlastných straníkov rozosmieval vysvetľovaním, že v skutočnosti získal viac krúžkov než Lipšic, keďže k tým jeho treba prirátať aj kádeháckych voličov, ktorí nikoho nekrúžkovali a tým vyjadrili podporu lídrovi kandidátky...
Lipšic preto naozaj prvé dni po voľbách zvažoval, že Figeľa vyzve v súboji o predsedu. Keď však zistil, aké sú nálady medzi budúcimi delegátmi snemu, pochopil, že by utrpel totálny debakel.
A tak začal prípravu novej strany, čo pred časom pre denník SME naznačila Iveta Radičová, ktorá ochotne opísala diskrétnu schôdzku s Lipšicom s tým, že jeho ponuku odmietla. Nešťastný Lipšic musel následne na grémiách KDH hľadať spôsob, ako neodpovedať na otázku, či zakladá novú stranu. Na celej situácii je pritom podľa našich zdrojov úsmevne paradoxné, že Lipšic tentoraz Radičovú do novej strany vôbec nevolal, len sa jej pýtal, ako uvažuje o svojej politickej budúcnosti.
V kažom prípade, Radičová vypustila džina z fľaše – a urýchlila Lipšicove plány.
.kto sa pridá?
Minulý týždeň sme hovorili s viacerými ľuďmi, ktorí s Danielom Lipšicom komunikujú o novej strane a priali si ostať v anonymite. Na základe týchto rozhovorov sa dá vyskladať pomerne presný obraz ďalších Lipšicových plánov.
Isté je, že ešte stále úradujúci podpredseda KDH koncom mája oznámi odchod z tejto strany a následne založí novú politickú stranu. O jej vzniku je už definitívne rozhodnuté – Lipšic a jeho okolie v týchto dňoch dolaďujú posledné detaily. Samozrejme, informácie o tom, ako sa strana bude volať a akí ďalší známi politici sa k nej pridajú, si úzkostlivo strážia.
Prostredie okolo Lipšica nebolo celkom jednotné v tom, či stranu zakladať už teraz, alebo s jej spustením ešte nejaký čas počkať. Nakoniec prevládol názor nečakať a pokúsiť sa maximalizovať Lipšicov voličský kapitál, ktorý získal ako minister vnútra v kauze Gorila a víťazstvom nad Jánom Figeľom v krúžkovacej kampani.
Lipšicov tím pracuje v zásade s dvoma modelmi budúcej strany. V tom prvom by bol nový subjekt postavený najmä na osobe Daniela Lipšica, v druhom modeli sa počíta aj so silnou druhou ligou, ktorú by tvorili politici z iných stredopravých strán – prekvapivo najmä z SaS. Výsledok závisí od toho, ako sa k novému projektu postavia známe tváre, ktorým dal Lipšic ponuku.
Z dvojice jemu blízkych poslancov Jana Žitňanská a Radoslav Procházka sa pridá len dáma. Druhý menovaný s ním do novej strany určite nepôjde a zostane v KDH. Lipšic veľmi stál aj o súčasného trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, ten sa však na novom projekte zrejme takisto nezúčastní. Podľa našich informácií uplynulé týždne prebiehala aj komunikácia medzi Lipšicom a politikmi SaS Danielom Krajcerom a Jurajom Miškovom. V tejto chvíli však nie je jasné, či sa títo dvaja rozhodnú pridať, alebo pôjdu do vnútrostraníckeho súboja s Richardom Sulíkom, s ktorým sú nespokojní.
Okrem založenia novej strany si Daniel Lipšic otvára aj ďalšie dvere – pre prípad, že so svojimi nemalými politickými ambíciami stroskotá. Už podpísal zmluvu so známou americkou advokátskou firmou The Alliance Defense Fund, ktorá má pobočku vo Viedni. Podľa našich informácií si však dohodol zatiaľ len taký úväzok, aby sa mohol s plnou silou venovať aj politike.
.má šancu?
Daniel Lipšic si s novou stranou verí. Opiera sa aj o povolebný výskum verejnej mienky, ktorý si dal spraviť na vlastné účely a z ktorého vyplýva, že je dnes medzi voličmi pravice najdôveryhodnejším politikom. Z prieskumu tiež vyplynulo, že v tomto prostredí existuje aj dopyt po novej strane.
Bude to však stačiť? Lipšic určite nesníva o tom, že bude predsedom ďalšej malej strany, ale o silnej pravicovej alternatíve voči ľavici, ktorá pošle SDKÚ a KDH do pásma politickej bezvýznamnosti.
Ak chce Lipšic tento cieľ naplniť, musí sa mu podariť niečo podobné, ako Robertovi Ficovi, keď v roku 1999 zakladal Smer. Niekoľko podobností medzi týmito dvoma politikmi existuje. Lipšic prichádza s vlastnou stranou v podobnom veku, v akom Fico zakladal Smer. Aj Fico mal vtedy pocit, že je síce medzi voličmi populárny, ale vo vlastnej strane neuznaný. Aj on získal vo voľbách v roku 1998 najviac krúžkov spomedzi politikov SDĽ a prekrúžkoval vtedajšieho šéfa strany Jozefa Migaša. A ani Fico pri zakladaní Smeru nedisponoval známymi tvárami (najznámejší bol vtedy Boris Zala).
Tým sa však podobnosti končia. A rozdiely hovoria skôr v neprospech Lipšicovho projektu. Fico prišiel totiž so Smerom v značne priaznivejších podmienkach: pravica vládla spolu s ľavicou, opozičný líder Mečiar už odchádzal do minulosti, takže Smer sa stal pre mnohých nepravicových voličov automaticky jedinou alternatívou.
Lipšicovi hrá síce do kariet súčasná kríza pravice, no jeho nová strana bude len ďalším z opozičných subjektov, ktoré bojujú proti Ficovi a hovoria viac-menej to isté.
Robert Fico sa tiež dokázal efektívne zhostiť chlebových tém, ktoré voličov najviac zaujímajú. Lipšic zosobňuje najmä protikorupčný étos – ale môže to stačiť?
Lipšic má ešte jednu nevýhodu: pôsobí až príliš individualisticky a bratislavsky, na rozdiel od Fica, Dzurindu ani Mečiara nemá za sebou obľúbený slovenský príbeh chlapca z malej dediny, ktorý to ďaleko dotiahol.
To však neznamená, že nemá žiadnu šancu a jeho projekt je odsúdený na neúspech. Aj proti Dzurindovi hovorilo svojho času veľa dôvodov – ale žoviálny, malý chlapík zo Spiša napokon vďaka svojmu ťahu po moci, neuveriteľnej húževnatosti aj nepekným úskokom priviedol k úžasu všetkých, ktorí ho predtým podceňovali.
Či na to Lipšic naozaj má, ukážu nie jeho ambiciózne plány ani marketingoví hráči okolo neho, ale on sám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.