Gréci volili najmä strany, ktoré chcú odmietnuť alebo prehodnotiť dohodu o pomoci Grécku, a tak predložili Francoisovi Hollandovi bolestnú dilemu. Bude s Grékmi proti šetreniu? Alebo bude s nemeckou vládou a s Medzinárodným menovým fondom tvrdiť, že podmienky pomoci Grécku nemožno meniť?
.hollandova voľba
Voľba, ktorú urobí Francois Hollande, bude pre Francúzsko aj pre Európu ťažká. Nový francúzsky prezident by sa potenciálne mohol tváriť ako vodca juhoeurópskych rebelov. Nemožno pochybovať o tom, že španielska a talianska vláda – hoci sú nominálne z iných politických košiarov – držali francúzskemu socialistovi palce. Tak ako Gréci, aj ony zúfalo túžia po vzbure voči nemeckej viere v šetrenie.
Lenže, ak by sa Francúzi pokúsili Nemecko v rámci EÚ izolovať, bol by to historický posun v povojnovej francúzskej politike – zrodenej z predstavy, že vodcovstvo v Európskej únii prináleží „franko-germánskemu páru“. Ak sa Francúzi spoja s juhom Európy, zároveň si poškodia imidž jednej z najsilnejších európskych ekonomík. Aj imidž Francúzska na finančných trhoch by mohol utrpieť. A najhoršie by na otvorenej roztržke medzi Francúzskom a Nemeckom bolo, že by vyvolala problémy po celom kontinente a seizmickú trhlinu v základoch Únie a jednotnej meny.
.namiesto eurobondov projektové bondy
Väčšina analytikov preto predpokladá, že Hollande sa uspokojí s gestami, ktorými si pred Berlínom zachová tvár, bude môcť tvrdiť, že nasmeroval debaty v EÚ k „rastu“. Ešte pred jeho zvolením načrtávali odborníci v Berlíne a v Paríži pravdepodobné kontúry dohody.
Dohoda medzi Merkelovou a Hollandom by mohla vyzerať takto. Hollande, ako už naznačil, by zmenil svoju požiadavku na prehodnotenie novej fiskálnej zmluvy EÚ – zmluvy, ktorá by právne zaviazala krajiny k vyrovnaným rozpočtom. Nemecko by namiesto nej pristalo na vágne formulovanú novú dohodu o raste, ktorá by sa mohla ocitnúť vedľa fiškálnej zmluvy. A zároveň by odmietlo požiadavku Francoisa Hollanda o eurobondy – spoločný európsky dlh. Ale zrejme by pristalo na „projektové bondy“, ktoré by takisto podporila EÚ, a ktorými by sa financovali projekty infraštruktúry. Vznikla by typická eurozmes franko-germánskeho charakteru, ktorá by všetkým účastníkom umožnila odchod so cťou – a vonkajší svet by sa prakticky nezmenil, len by zostal mierne omráčený.
Nová erupcia gréckej politickej sopky však tento obrázok maximálne komplikuje. Grécky problém je taký akútny, že sa nemôže „riešiť“ novými šikovne formulovanými klauzulami v európskej zmluve. Vyžaduje si skutočné, drsné a nebezpečné rozhodnutia. Konkrétne je tu otázka, či Grécko pôjde v opatreniach ďalej a ušetrí rozpočtovými škrtmi niekoľko miliárd eur za niekoľko mesiacov, ako vyžaduje najnovšia dohoda o pôžičke? Ak to Grécko odmietne, MMF sa jasne vyjadril, že neodsúhlasí ďalšiu tranžu financií do Atén. A to bude znamenať, že gréckej vláde jednoducho dôjdu peniaze. Krátenie dôchodkov a platov, hoci bolestné, ale predsa len riadené, potom vystrieda niečo omnoho chaotickejšie a nebezpečnejšie. Vynútený odchod Grécka z eurozóny bude čoraz pravdepodobnejší.
.s Grékmi sa nespojí
Čísla z gréckych volieb naznačujú, že táto voľba bude čoskoro realitou. dve mainstreamové strany, Nová demokracia a Pasok, ktoré sú za medzinárodnú pomoc, získali len asi tretinu hlasov. Sotva tak vytvoria koaličnú vládu a Grécku hrozia nové voľby.
Navyše, ešte aj Antonis Samaras, líder Novej demokracie a stále najpravdepodobnejší premiér, chce meniť podmienky pôžičky. Samaras vie, že obe centristické strany sú späté s nepopulárnymi šetriacimi opatreniami, ktoré Grécku vnútili cudzinci, a to je pre ne nebezpečné, pretože to posilňuje pozíciu extrémistov – či už nacionalistov, alebo ľavičiarov.
Samaras je presvedčený, že grécke firmy zúfalo potrebujú nižšie dane. Angela Merkelová ho však v tom nepodporila a on má s ňou všeobecne dosť zlé vzťahy. Ak sa znovu stane premiérom, možno zaujme pozíciu rozumného rebela, a z tej bude argumentovať proti kontraproduktívnej nemeckej politike škrtov. A to by z neho urobilo prirodzeného spojenca Francoisa Hollanda.
Ak by sa Francúzi naozaj ocitli v dileme, či podporiť Grécko, alebo Nemecko, takmer naisto by si zvolili Nemcov. To by však odhalilo, že Hollandove reči proti škrtom sú prázdnou rétorikou. Niekoľko gest smerom k „projektovým bondom“ by nebolo ničím v porovnaním s víziou Francúzska, ktoré stojí po boku MMF a Nemecka, aby uvalilo na Grécko nové škrty, kým jeho ekonomika klesá a nezamestnanosť rastie.
Kombinácia politického chaosu v Grécku s neflexibilitou MMF naznačuje, že Grécko toto leto čaká nová kríza. EÚ sa bude musieť rýchlo rozhodnúť. Dá Grécku ďalšiu pomoc, aj keby MMF vycúval? Alebo ju odmietne – a prijme všetky politické i ekonomické riziká, ktoré z takejto voľby vychádzajú? Zoči-voči takejto kríze sú vágne reči Francoisa Hollanda o záchrane Európy pred škrtmi úplne irelevantné.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times,tento text vychádza v spolupráci s Financial Times
.hollandova voľba
Voľba, ktorú urobí Francois Hollande, bude pre Francúzsko aj pre Európu ťažká. Nový francúzsky prezident by sa potenciálne mohol tváriť ako vodca juhoeurópskych rebelov. Nemožno pochybovať o tom, že španielska a talianska vláda – hoci sú nominálne z iných politických košiarov – držali francúzskemu socialistovi palce. Tak ako Gréci, aj ony zúfalo túžia po vzbure voči nemeckej viere v šetrenie.
Lenže, ak by sa Francúzi pokúsili Nemecko v rámci EÚ izolovať, bol by to historický posun v povojnovej francúzskej politike – zrodenej z predstavy, že vodcovstvo v Európskej únii prináleží „franko-germánskemu páru“. Ak sa Francúzi spoja s juhom Európy, zároveň si poškodia imidž jednej z najsilnejších európskych ekonomík. Aj imidž Francúzska na finančných trhoch by mohol utrpieť. A najhoršie by na otvorenej roztržke medzi Francúzskom a Nemeckom bolo, že by vyvolala problémy po celom kontinente a seizmickú trhlinu v základoch Únie a jednotnej meny.
.namiesto eurobondov projektové bondy
Väčšina analytikov preto predpokladá, že Hollande sa uspokojí s gestami, ktorými si pred Berlínom zachová tvár, bude môcť tvrdiť, že nasmeroval debaty v EÚ k „rastu“. Ešte pred jeho zvolením načrtávali odborníci v Berlíne a v Paríži pravdepodobné kontúry dohody.
Dohoda medzi Merkelovou a Hollandom by mohla vyzerať takto. Hollande, ako už naznačil, by zmenil svoju požiadavku na prehodnotenie novej fiskálnej zmluvy EÚ – zmluvy, ktorá by právne zaviazala krajiny k vyrovnaným rozpočtom. Nemecko by namiesto nej pristalo na vágne formulovanú novú dohodu o raste, ktorá by sa mohla ocitnúť vedľa fiškálnej zmluvy. A zároveň by odmietlo požiadavku Francoisa Hollanda o eurobondy – spoločný európsky dlh. Ale zrejme by pristalo na „projektové bondy“, ktoré by takisto podporila EÚ, a ktorými by sa financovali projekty infraštruktúry. Vznikla by typická eurozmes franko-germánskeho charakteru, ktorá by všetkým účastníkom umožnila odchod so cťou – a vonkajší svet by sa prakticky nezmenil, len by zostal mierne omráčený.
Nová erupcia gréckej politickej sopky však tento obrázok maximálne komplikuje. Grécky problém je taký akútny, že sa nemôže „riešiť“ novými šikovne formulovanými klauzulami v európskej zmluve. Vyžaduje si skutočné, drsné a nebezpečné rozhodnutia. Konkrétne je tu otázka, či Grécko pôjde v opatreniach ďalej a ušetrí rozpočtovými škrtmi niekoľko miliárd eur za niekoľko mesiacov, ako vyžaduje najnovšia dohoda o pôžičke? Ak to Grécko odmietne, MMF sa jasne vyjadril, že neodsúhlasí ďalšiu tranžu financií do Atén. A to bude znamenať, že gréckej vláde jednoducho dôjdu peniaze. Krátenie dôchodkov a platov, hoci bolestné, ale predsa len riadené, potom vystrieda niečo omnoho chaotickejšie a nebezpečnejšie. Vynútený odchod Grécka z eurozóny bude čoraz pravdepodobnejší.
.s Grékmi sa nespojí
Čísla z gréckych volieb naznačujú, že táto voľba bude čoskoro realitou. dve mainstreamové strany, Nová demokracia a Pasok, ktoré sú za medzinárodnú pomoc, získali len asi tretinu hlasov. Sotva tak vytvoria koaličnú vládu a Grécku hrozia nové voľby.
Navyše, ešte aj Antonis Samaras, líder Novej demokracie a stále najpravdepodobnejší premiér, chce meniť podmienky pôžičky. Samaras vie, že obe centristické strany sú späté s nepopulárnymi šetriacimi opatreniami, ktoré Grécku vnútili cudzinci, a to je pre ne nebezpečné, pretože to posilňuje pozíciu extrémistov – či už nacionalistov, alebo ľavičiarov.
Samaras je presvedčený, že grécke firmy zúfalo potrebujú nižšie dane. Angela Merkelová ho však v tom nepodporila a on má s ňou všeobecne dosť zlé vzťahy. Ak sa znovu stane premiérom, možno zaujme pozíciu rozumného rebela, a z tej bude argumentovať proti kontraproduktívnej nemeckej politike škrtov. A to by z neho urobilo prirodzeného spojenca Francoisa Hollanda.
Ak by sa Francúzi naozaj ocitli v dileme, či podporiť Grécko, alebo Nemecko, takmer naisto by si zvolili Nemcov. To by však odhalilo, že Hollandove reči proti škrtom sú prázdnou rétorikou. Niekoľko gest smerom k „projektovým bondom“ by nebolo ničím v porovnaním s víziou Francúzska, ktoré stojí po boku MMF a Nemecka, aby uvalilo na Grécko nové škrty, kým jeho ekonomika klesá a nezamestnanosť rastie.
Kombinácia politického chaosu v Grécku s neflexibilitou MMF naznačuje, že Grécko toto leto čaká nová kríza. EÚ sa bude musieť rýchlo rozhodnúť. Dá Grécku ďalšiu pomoc, aj keby MMF vycúval? Alebo ju odmietne – a prijme všetky politické i ekonomické riziká, ktoré z takejto voľby vychádzajú? Zoči-voči takejto kríze sú vágne reči Francoisa Hollanda o záchrane Európy pred škrtmi úplne irelevantné.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times,tento text vychádza v spolupráci s Financial Times
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.