.čo ťa ako porotcu pri čítaní a hodnotení kníh prekvapilo?
Zaujímavé bolo to, že stále prichádzajú noví autori pomerne slušnej úrovne a tí, ktorých sme už poznali, píšu ďalej. Rozširuje sa aj okruh toho, o čom títo autori hovoria. To je podľa mňa najväčšie plus. Súčasná slovenská próza napriek všetkému existuje a to je príjemná skúsenosť.
.viacero kníh, napísaných v priebehu minulého roku, reflektuje históriu.
Je to také oneskorené echo. Tieto témy sú dôležité a v kultúrnom prostredí rezonujú. Zaujímavé je, že o tom väčšinou nepíšu ľudia, ktorí toho boli svedkami a niečo ich núti rozpamätávať sa a rozprávať. Ide skôr o súčasníkov, ktorí sa snažia ohmatávať niečo z minulosti, čo by malo byť súčasťou našej kultúrnej pamäti. Tieto veci treba reflektovať a som rád, že k literárnej reflexii dochádza.
.každý rok rastie počet kníh slovenských autorov. Pretavuje sa kvantita v kvalitu?
Všetko je to v jednej stodole, hoci to do jednej stodoly asi ani nepatrí. Pripomína mi to tie veľké obchodné domy s knihami, kde je strašné množstvo kníh rôzneho poslania a zamerania – od zábavných až po knihy, ktoré majú priniesť nejaké informácie či pomôcť pri konkrétnych činnostiach. Dokopy je to obrovské množstvo, ale keď hovoríme o kvalitnej umeleckej literatúre, tak tej až tak veľa nie je. Najviac je kníh z tzv. „ženskej literatúry". Všade na svete najviac kníh čítajú ženy – je to tak v Amerike aj v Afrike. A súčasne ženy najviac kníh aj píšu. Väčšinou však ide práve o tú „ženskú literatúru". Tých kníh je najviac. Objavujú sa okrem toho aj celkom solídne knihy z oblasti fantasy, prípadne pokusy o slovenské krimi či príbehy o mafiánoch. Toho je veľa. Kvalita však rastie približne z tridsiatich kníh všetkých žánrov, pri ktorých sa dá uvažovať o umeleckej literatúre. A to nie je zlé. Verím, že z toho niečo vyrastie.
Zaujímavé bolo to, že stále prichádzajú noví autori pomerne slušnej úrovne a tí, ktorých sme už poznali, píšu ďalej. Rozširuje sa aj okruh toho, o čom títo autori hovoria. To je podľa mňa najväčšie plus. Súčasná slovenská próza napriek všetkému existuje a to je príjemná skúsenosť.
.viacero kníh, napísaných v priebehu minulého roku, reflektuje históriu.
Je to také oneskorené echo. Tieto témy sú dôležité a v kultúrnom prostredí rezonujú. Zaujímavé je, že o tom väčšinou nepíšu ľudia, ktorí toho boli svedkami a niečo ich núti rozpamätávať sa a rozprávať. Ide skôr o súčasníkov, ktorí sa snažia ohmatávať niečo z minulosti, čo by malo byť súčasťou našej kultúrnej pamäti. Tieto veci treba reflektovať a som rád, že k literárnej reflexii dochádza.
.každý rok rastie počet kníh slovenských autorov. Pretavuje sa kvantita v kvalitu?
Všetko je to v jednej stodole, hoci to do jednej stodoly asi ani nepatrí. Pripomína mi to tie veľké obchodné domy s knihami, kde je strašné množstvo kníh rôzneho poslania a zamerania – od zábavných až po knihy, ktoré majú priniesť nejaké informácie či pomôcť pri konkrétnych činnostiach. Dokopy je to obrovské množstvo, ale keď hovoríme o kvalitnej umeleckej literatúre, tak tej až tak veľa nie je. Najviac je kníh z tzv. „ženskej literatúry". Všade na svete najviac kníh čítajú ženy – je to tak v Amerike aj v Afrike. A súčasne ženy najviac kníh aj píšu. Väčšinou však ide práve o tú „ženskú literatúru". Tých kníh je najviac. Objavujú sa okrem toho aj celkom solídne knihy z oblasti fantasy, prípadne pokusy o slovenské krimi či príbehy o mafiánoch. Toho je veľa. Kvalita však rastie približne z tridsiatich kníh všetkých žánrov, pri ktorých sa dá uvažovať o umeleckej literatúre. A to nie je zlé. Verím, že z toho niečo vyrastie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.