.po dvoch rokoch končíte vo funkcii policajného prezidenta. Úľava?
Pokiaľ ide o intrigy, zradu a zlo, ktoré som tu stretol, tak je to úľava. No ak beriem do úvahy ľudí, ktorých som si vybral do funkcií – ich oddanosť a presvedčenie, že ideme budovať moderný a efektívny policajný zbor – tak mám dobrý pocit.
.intrigy, zrada a zlo boli v polícii vždy. Zažili ste ich aj v rokoch 2002 – 2006, keď ste boli prvým viceprezidentom. Bolo to teraz horšie?
Rozdiel je v tom, že predtým to prichádzalo postupne. Najskôr bola v prostredí médií aj politiky eufória, že prišiel niekto, kto začal tvrdo bojovať s organizovaným zločinom. No tento pocit tu bol len dovtedy, kým to neprekročilo určité hranice. Keď som končil, už boli moje kroky vnímané len negatívne, a to najmä zo strany politikov. Teraz chcel niekto už od začiatku vytvoriť dojem, že ja a moji ľudia sme neschopní.
.hovorí sa, že policajti si pred každými voľbami v zákulisí rozdeľujú funkcie. Bolo to tak aj teraz?
Bolo vidieť určité negatívne rozpoloženie, keďže všetci predpokladali, že sa vrátia politické aj policajné štruktúry spred volieb 2010. Najmä mladším policajtom, ktorí musia živiť rodiny a splácať hypotéky, nie je jedno, či prídu o zamestnanie. Preto viem pochopiť, že zmenili názor, alebo neobhajovali moje reformy tak tvrdo, ako dovtedy. Tým viac, že sa tu vytvorila klíma, že tie reformy sú zlé, takže nová vláda ich zruší.
.to, že končíte, bolo zrejmé už vlani na jeseň, keď padla vláda. Čo ste si vtedy pomysleli?
Zhodou okolností som vtedy sedel v televíznej diskusii STV, ktorá sa týkala reforiem v polícii. Mojimi oponentmi boli tí, čo ma od začiatku kritizovali – bývalý policajný prezident Ján Packa alebo novinár Milan Žitný. Atmosféra debaty sa rapídne zmenila, keď sme sa v štúdiu dozvedeli, že padla vláda.
.ako sa to prejavilo?
Moji kritici sa úplne uvoľnili, boli arogantnejší a agresívnejší. Akoby tušili, že ja už k tomu nemám čo povedať. Problém je však skôr v tom, že tie reformy sú také rozsiahle, že vyžadujú zmenu v myslení a minimálne štyri až päť rokov. Keďže som vedel, že toľko času nemáme, urobili sme to rýchlejšie, pričom som veľa riskoval – išiel som proti väčšine policajtov, médií aj politikov. Bolo jasné, že všetci ma budú kritizovať a ohovárať, že u podriadených nebudem obľúbený. Napriek tomu som do toho šiel, pretože chcem, aby bola aj slovenská polícia konečne profesionálna a kariérny postup policajtov nastavený tak, aby zamedzil obsadzovanie funkcií politikmi či lobistami. A dúfal som, že to budú vnímať pozitívne aspoň občania, pre ktorým som to robil.
.neľutujete dnes, že ste zobrali funkciu šéfa polície?
Neľutujem. Aspoň som sa pokúsil o zmenu, pričom som si myslel, že už nastal bod zlomu, keď celá spoločnosť očakáva, že polícia bude efektívna, aby organizovaný zločin neprenikal do oficiálnych štruktúr štátu. Revolúcia, ktorá prebehla v roku 1989, si totiž vyžaduje tri fázy vývoja: najskôr všetci trhajú, čo sa len dá. Potom si tí, čo si natrhali, potrebujú to svoje chrániť, pretože prichádzajú noví. Tretia fáza nastáva vtedy, keď chcú mať všetci pokoj – to znamená, keď sa nikto nepýta, kto odkiaľ čo nabral, pričom už fungujú legálne. Ako vykryštalizované zostáva len to podsvetie, ktoré robí zlo.
.teraz sme v tretej fáze?
Myslel som si, že áno, ale podľa toho, čo registrujem od svojho nástupu do funkcie, tak tam ešte nie sme.
.takže v druhej.
Asi áno. (Úsmev). Politici ani ekonomicky silní ľudia na Slovensku ešte nie sú vyprofilovaní tak, ako to bolo kedysi napríklad v USA. To znamená, že majetky, ktoré si nahonobili – hoci aj diskutabilným spôsobom – nevracajú ako patriarchovia celej spoločnosti cez rôzne charitatívne alebo iné projekty, pričom im prekáža, keď im to narúšajú nejakí členovia zločineckých skupín. Aj v Amerike väčšina budúcich miliardárov najskôr bojovala – o pozemky či ropné polia – niektorí aj vraždili. Potom sa z nich však stali významné rody, ktoré dávajú krajine prezidenta. Spoločnosť ich akceptuje, pretože všetky majetky obrátili na dobro a rozvoj.
.podobne ako v roku 2006, aj teraz vás odvolal z funkcie minister Kaliňák. Prečo má s vami problém?
(Ticho.) To je otázka naňho.
.ale máte nejaký názor.
Jasné, že mám. (Smiech). Ale povedal som si, že nebudem o tom hovoriť. Počítal som s tým, že keď nastúpi táto vláda, nebude ma akceptovať ako policajného prezidenta.
.kaliňák hovorí, že bude pokračovať vo vyšetrovaní korupcie, respektíve v preverovaní kauzy Gorila. Veríte mu?
Verím.
.prečo? V minulosti sa správal inak.
Je minister, ktorý prezentoval nejaké úvodné tézy. Jedna z nich je, že bude trvať na tom, aby pokračoval tím na vyšetrovaní Gorily a dokončil svoju prácu v maximálne možnej miere.
.nie sú to len také mediálne medové motúzy?
V tejto fáze nie je vhodné hovoriť, či ide, alebo nejde o motúzy. To ukáže čas.
.politici Smeru teraz hovoria, že budú lepší, že dosadia do funkcií nespochybniteľných ľudí. Zatiaľ to tak nevyzerá, aj do polície sa vracajú kontroverzné postavy z minulosti. Prečo im teda veriť?
Nechcem o tom uvažovať ani to tu rozvádzať, pretože by som sa dostal na úroveň tých, ktorých som odvolal – to znamená kritizoval a dehonestoval policajtov, čo nemám v úmysle.
.myslíte si, že polícia sa bude za Kaliňáka uberať tým istým smerom ako za vás a ministra Lipšica?
Spoločnosti ostáva veriť, že áno. Na to ste tu potom vy, médiá, aby ste minimálne v takom rozsahu, ako za nás, kritizovali každý krok, ktorý bude mimo očakávanej cesty.
.po voľbách ste sa s Kaliňákom viackrát stretli. Ako to prebiehalo?
Viedli sme dlhé rozhovory o polícii, ktoré trvali štyri až päť hodín. Predstavil som mu svoju koncepciu riadenia, systém hodnotenia. Pán minister si to s veľkým záujmom vypočul, pričom som na ňom videl, že si uvedomuje, že ide o dobrú vec. Dokonca povedal, že systém hodnotenia policajtov je geniálny.
.navonok však nič také nehovorí, naopak – skôr ho spochybňuje.
Zrejme bol zle informovaný, pričom takto sa vyjadroval ešte predtým, ako som mu to detailne vysvetlil. Dokonca som o tom hovoril aj s pánom Gašparom, novým riaditeľom Úradu boja proti korupcii (Gašpar sa medzitým sa stal policajným prezidentom – pozn. red.). Aj ten mi povedal, že ide o veľký prínos v riadení polície.
.naozaj veríte, že Kaliňák to nechá tak, ako ste to nastavili?
Áno.
.minister je však v úzkom kontakte s bývalými policajtmi a funkcionármi, ktorí tento systém od začiatku kritizujú.
Problém je, že títo ľudia zďaleka nechápu, o čo ide. Aj pán Gašpar, ktorý je z nich najinteligentnejší, sa nehanbil priznať, že ide o výbornú vec, o ktorej mal veľmi zlé informácie, podsúvané nekorektnými analytikmi. Mimochodom, pracoval som so štyrmi ministrami – so Šimkom, Palkom, Padom a Lipšicom. Dokopy som sa však s nimi nerozprával toľko ako teraz s Kaliňákom, ktorý mi pritom už druhýkrát povedal, že mám odísť.
.to bude zrejme aj povahou, Kaliňák je žoviálny typ človeka.
Áno.
.nevnímate ako nefér, keď s vami takto diskutuje, maximálne vás vyťaží, a potom vás pošle preč?
To bolo opačne. Najskôr mi povedal, že si so mnou nevie predstaviť spoluprácu vo funkcii prezidenta PZ, a potom sme sa rozprávali.
.čím teda zdôvodnil, že má s vami problém?
Tým, čo prezentuje aj mediálne – že potrebuje mať svoj tím ľudí, s ktorými má odskúšanú spoluprácu. Z tohto pohľadu sa to aj dá pochopiť.
.ak však považuje váš systém hodnotenia policajtov za geniálny, prečo vás odvolal z funkcie?
Nie je dôležité, kto dotiahne tie reformy do konca. Som rád, že som ich aspoň naštartoval a presvedčil zopár ľudí, že je to v prospech občanov. Ak si to teraz osvoja aj iní, pre samotnú políciu je to ešte lepšie, pretože to bude mať väčšiu váhu. Nikto už nebude môcť povedať, že ide len o moje teoretické úvahy, ktoré sa nedajú aplikovať v praxi.
.je správne, ak závisí osud policajného šéfa len od ministra vnútra?
Keď si uvedomíme, že dodnes nemáme nového generálneho prokurátora alebo riaditeľa NBÚ, ktorých volí parlament, tak je lepšie, keď môže do výberu takých ľudí, ako je policajný prezident, hovoriť len jeden človek. Minister Lipšic ma nechal, aby som si vybral ľudí a riadil políciu podľa svojich odborných predstáv. Pre bývalú vládu som pritom nebol ideálny kandidát – koaličná rada mu v tom však podľa zákona nemohla zabrániť, hoci mám informácie, že niektorí sa o to snažili.
.kto? SDKÚ?
Nebudem menovať, nemal som však podporu všetkých strán koalície. Minister Lipšic im však povedal, že to nie je vec koaličnej rady. Určite to má aj nevýhody – závisí od toho, či človek, ktorý rozhoduje o policajnom prezidentovi, koná v prospech veci, alebo v záujme zla.
.hovoríte, že Kaliňák sa s vami rozprával dlhšie ako Šimko, Palko, Pado a Lipšic dokopy. Akí to boli ministri?
Všetci boli niečím výnimoční. Dokázal som ich presvedčiť, že moje koncepcie, návrhy, analýzy a vízie sú správne. Najväčšie problémy s tým mal pán Palko, proti mne vtedy stáli silní oponenti. Nakoniec však aj on uznal moje argumenty.
.dlho to vyzeralo, že aj s ministrom Lipšicom ste jeden tím. Niekoľko týždňov pred voľbami ste však vy aj štátny tajomník Maroš Žilinka prestali chodiť na spoločné tlačovky. Prečo?
Neviem, či vôbec boli nejaké tlačovky.
.boli. K Pente, ku Gorile.
Vzhľadom na to, že prípad Gorila vyšetruje tím, ktorý zriadil minister, je logické, že o tom informoval on.
.bol spôsob, akým o tom informoval, v poriadku?
Z profesijného, policajného hľadiska by sa dalo polemizovať, či to vyšetrovaniu pomohlo, alebo ublížilo.
.je pravda, že od vás chcel, aby ste niektoré prípady mediálne urýchlili?
Niekedy mal ako politik na prezentáciu konkrétnych prípadov iný názor. Ako profesionáli však môžeme o niektorých veciach hovoriť len vtedy, keď je to prínosom pre našu prácu. Niekedy som mohol informovať viac aj skôr, čím by som si zabezpečil lepší mediálny obraz. Zároveň by som tým však ublížil vyšetrovaniu: radšej som teda nechal niektoré médiá, aby ustavične všetko kritizovali a vykresľovali ma ako zlého a neschopného, aby mohli moji ľudia nerušene pracovať.
.nemáte pocit, že pred voľbami už išlo Lipšicovi hlavne o politické body ako o samotnú vec?
Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Ale je to politik, ktorý si potrebuje robiť svoju politickú prácu. Snažil sa lavírovať medzi profesijnou a politickou formou prezentácie.
.aký je dnes váš vzťah?
Ja si ho vysoko vážim za to, že ma oslovil – v rozpore s nejakými koaličnými predstavami. Zároveň do bodky dodržal všetky podmienky, ktoré som si dal pri nástupe do funkcie, aj keď mu to mohlo mediálne ublížiť. Taký minister ako on, ktorý tak cieľavedome podporoval policajnú prácu, tu ešte nebol.
.na čo ste za tie dva roky vo funkcii najviac hrdý?
Na ľudí, ktorých som oslovil, aby sa vrátili do polície, hoci už mali v civile solídny život. A tiež na tých, ktorí prijali ponuku ísť do funkcií v kraji alebo na prezídiu. Zobrali to s tým, že to bude maximálne na štyri roky, pričom vedeli, že ak padne vláda, skončíme všetci. Výsledkom je, že sme mali najlepšie výsledky v histórii samostatného Slovenska.
.je o vás známe, že často nemáte nos na správnych ľudí, pričom veľa policajtov pod tlakom zlyhá. V minulosti ste obhajovali napríklad viceprezidentov Ábela a Vaľa, ktorí mali problém s plagiátorstvom diplomoviek. Neľutujete dnes, že ste ich tak bránili?
Policajná práca je špecifická v tom, že raz nastane zlomový okamih, keď ide o život, trestné stíhanie, alebo iný radikálny rez v kariére. Vtedy sa treba rozhodnúť, či budem tvrdiť a robiť to isté, čo hovorím na poradách. Preto sa pomerne často stáva, že policajti zradia svoje poslanie. Pokiaľ ide o ľudí, ktorých spomínate, som rád, že som ich presadil do funkcií. Navyše som to urobil sám, a nie na základe nominácií niekoho iného.
.v čom ste, naopak, spravili chyby?
Možno som nemal brať až tak radikálne spôsob riadenia, ktorý som chcel zaviesť v polícii. V minulosti to fungovalo tak, že policajti čakali len na pokyny zhora. Tento systém je však založený na tom, že každý má svoje kompetencie, takže je zodpovedný sám za seba. Keďže som chcel ísť príkladom, snažil som sa im do toho nezasahovať. Možno som to však mohol robiť, keďže polícia ešte nebola na také rýchle zmeny celkom zrelá.
.minister Kaliňák naznačil, že vyšetrovanie vraždy Ernesta Valka sa blíži ku koncu. Je to tak?
Ako minister má právo byť informovaný o stave vyšetrovania v niektorých kauzách. Bola mu poskytnutá informácia, z ktorej usúdil, že je to tak.
.podľa vás nie je dôvod na takéto konštatovanie?
Nikdy som v tejto kauze nič nekonštatoval, ani nehovoril čiastkové informácie. Bol som za to kritizovaný, ale neurobím to ani teraz.
.je šanca, že verejnosť sa niekedy dozvie meno Valkovho vraha?
Samozrejme, že je.
.polícia rozložila významné zločinecké skupiny sýkorovcov, jakšíkovcov či piťovcov. Aká je dnes situácia v podsvetí?
Za rok a pol sme obvinili viac ľudí ako za predchádzajúce štyri roky – a to aj z hľadiska ich významu v rámci jednotlivých zločineckých štruktúr. Všeobecne je dnes v podsvetí podobná situácia ako v polícii. Niektorí sa tešia, že prichádza k zmene – možno je to až väčšina. Teraz vyčkávajú, čo bude, pričom niektorí sú až v prehnanej eufórii, že zrazu sa všetko uvoľní. Uvidíme, čo sa bude diať, keď príde nové vedenie polície.
.pred rokom ste .týždnu potvrdili, že v minulosti vás chcela mafia viackrát zabiť. Dostali ste aj teraz podobné odkazy?
O tom teraz nebudem hovoriť.
.máte strach?
Samozrejme, že mám. Bez strachu nie je človek človekom.
.je ten strach odôvodnený?
Ani bez analýzy reálnej situácie by človek nebol celou osobnosťou – v prípade, že chce riadiť policajný zbor.
.myslíte si, že po odchode z funkcie vám hrozí väčšie nebezpečenstvo?
Teraz nad tým nebudem rozmýšľať. Uvidíme, ako sa to vyvinie.
.v spomínanom rozhovore ste povedali aj to, že mafiáni okolo Ľudovíta Sátora vás chceli zdiskreditovať vymysleným úplatkom. Kauzu začala v roku 2007 preverovať aj Generálna prokuratúra, ktorá sa vraj správala tak, akoby ich chcela kryť. Ako sa to vyvíja?
Nemám informácie, že by sa to odvtedy pohlo akýmkoľvek smerom. Mňa ako osobu Úrad boja proti korupcii očistil, keď konštatoval, že skutok sa nestal. Tí, ktorí si to vymysleli, by preto mali byť odsúdení pre krivé obvinenie, respektíve ohováranie. Toto sa však dodnes nestalo.
.prečo?
Neviem. Jednoducho sa to neudialo, čo vytvára dosť negatívny obraz o celej spoločnosti. Člen podsvetia krivo obviní policajta – dokonca prvého viceprezidenta – no za päť rokov sa voči nemu nedokáže podať obžaloba.
.v minulosti ste sa tiež vyjadrili, že voľba generálneho prokurátora je zápas o charakter štátu. Hoci parlament zvolil Jozefa Čentéša, prezident Gašparovič ho stále nevymenoval. Teraz je navyše vo vláde Smer – znamená to, že ten zápas je definitívne stratený?
Ten zápas nikdy nie je stratený. Záleží na občanoch, ako sa rozhodnú vyjadriť svoj názor – vo voľbách, v referende, alebo hoci aj demonštráciami, ako napríklad po zverejnení kauzy Gorila.
.aká je šanca, že po nástupe Ficovej vlády budú aj na Slovensku odsúdení skorumpovaní politici, ako sa to stalo napríklad v Česku v kauze Víta Bártu z Vecí verejných?
Tu musí nastať celospoločenská vôľa, ktorá sa začína voľbami, výberom prezidenta alebo prejavom nespokojnosti v podobe demonštrácií, keď sa táto voľba minie účinku. Verejnú mienku totiž dokážu zmeniť len takéto masové prejavy. Na Sicílii začali demonštrovať státisíce ľudí, až keď zavraždili Falconeho a Borsellina. Aj na Slovensku nastalo veľa situácií, keď bolo vhodné masovo demonštrovať.
.prečo sa to nedialo?
Ľuďom je to zrejme jedno. Možno im vyhovuje, že každý si občas niečo vybaví, alebo sa niekam dostane preto, že niekoho pozná. Keď som policajtom vysvetľoval nový systém hodnotenia, tak som sa ich pýtal, prečo sú proti. Jednému som hovoril: veď ty patríš k najlepším operatívcom. Keď budeš najlepší, budeš mať vyšší plat, aj kariérne pôjdeš hore. On mi na to povedal: ale keď nebudem najlepší, nedostanem nič. Keď to zostane po starom, mám istotu, že vždy dostanem aspoň nejakú odmenu. Tí, čo vytŕčajú z radu, navyše nie sú príkladom pre iných: namiesto toho, aby si ich vážili, tak ich ohovárajú a závidia im. Väčšina je pohodlná a ťaží len zo všednosti, ktorá je okolo nej. Nemusí ukázať žiadnu silu, riskovať ani sa premáhať.
.to je možno aj vysvetlenie, prečo Smer vyhral voľby s takou prevahou. Ľudia chcú istoty.
Všade na svete to funguje tak, že väčšina ľudí čaká, že im niekto pomôže, pretože je to jednoduchšie a pohodlnejšie, ako si pomôcť sám. Výsledkom je, že ten, kto veľa sľuboval, najmenej dal a potom tie krajiny tak aj dopadli.
.čo vám ponúkol Kaliňák po odvolaní z funkcie?
Hovorili sme o rôznych možnostiach, ale myslím, že to bolo len zo slušnosti alebo zotrvačnosti. Ja som človek, ktorý chce niečo dokázať. Viem, že na to mám, takže keď ma nechcú tu, tak to musím odovzdať niekde inde. Len tak byť a tešiť sa, že som, je pre mňa neprijateľné.
.už viete, čo budete robiť po odchode z polície?
Ešte som nad tým nerozmýšľal.
.do Slovnaftu sa nevrátite?
Neviem. Ale v novinách som videl inzeráty, že štátne podniky hľadajú manažérov. Zrejme sa tam prihlásim, keďže spĺňam všetky podmienky.
.o čo išlo?
Boli to rôzne významné podniky ako SPP, energetické firmy a podobne. Asi napíšem životopis a pošlem ho tam. Bol som v riadiacich funkciách aj v súkromnom sektore, takže nevidím problém.
.myslíte, že to niekto riskne? Tie firmy sú teraz pod vplyvom Smeru.
V tých inzerátoch nie je napísané, kto si nemôže podať prihlášku. (Smiech). Možností je veľa, záleží od toho, či niekto chce využiť moje schopnosti. Ale nie, berte to tak, že viac-menej len žartujem.
.zmenil spis Gorila váš pohľad na šéfa Slovnaftu Oszkára Világiho?
Poznám ho niekoľko rokov, hoci sme sa často nestretávali. Viem, že Slovnaft riadil čistým spôsobom – bez možností rôznych únikov a podnikateľských háčikov, ktoré umožňujú čo najväčší zisk. Vážil som si ponuku, ktorú som vtedy dostal od spoločnosti MOL, pretože chceli, aby som identifikoval ľudí, ktorí chceli takto postupovať. Mal som pritom voľné ruky aj voči najvyšším predstaviteľom firmy.
.to sa však nevylučuje s tým, čo je v Gorile – to znamená, že ako človek v pozadí vtedajšej SMK mohol participovať aj na privatizácii.
K tomu sa neviem vyjadriť. Ak niekto hovorí o tretích či štvrtých osobách, tak to nemusí byť pravda. Niektoré veci boli možno povedané účelovo, alebo tak, aby boli očiernení, alebo zamotaní do deja všetci.
.desať rokov ste pod veľkým psychickým tlakom. Ako sa s tým žije?
Keď som prvýkrát odchádzal z polície, obzeral som si kanceláriu, v ktorej som strávil päť rokov života. Chcel som si spomenúť na nejaké príjemné zážitky, aby som si ju tak uchoval v pamäti. Na nič som si však nespomenul, len samé problémy a stresy. Teraz je to skoro to isté.
.ako policajt ste nechodili na žiadne večierky. Teraz sa to zmení?
Nie. Nerobil som to ani vtedy, keď som bol v civile. To napätie zmenilo aj moje postoje k spôsobu života. Správam sa tak, aby som z toho nikdy nemohol mať problémy.
.stálo to za to?
Tiež som si viackrát položil túto otázku. Potom som si však spomenul na knihu o Slovákoch, ktorú som nedávno čítal – že sú taký holubičí národ, pričom aj mňa hnevalo, že neprotestujú a nerobia to, čo majú. Naopak, nechajú sa ubíjať, zavádzať a klamať. Vtedy som si uvedomil, že musím robiť to, čo robím, inak nemám právo nikoho kritizovať. Každý, kto na to má, by sa mal správať rovnako, pretože inak sa nikam neposunieme.
.vrátite sa ešte niekedy do polície, alebo je to už uzavretá kapitola?
Nerád dávam podobné vyhlásenia, pretože situácia sa môže vyvinúť rôzne. Ak by však nastal bod zlomu a mal by som možnosť občanom niečo ponúknuť, tak to urobím znova.
.čo je v tomto prípade bod zlomu?
Keď bude väčšina spoločnosti voliť podľa toho, aká je realita, a nie podľa toho, čo im kto sľubuje, tak sa vrátim.
.prečo nie je v budove prezídia medzi policajnými šéfmi vaša fotka?
Pretože som nechcel, aby tam bola, kým budem vo funkcii, hoci ostatní tam viseli aj počas svojho aktívneho pôsobenia. Keď odídem, potom ju tam zavesia, aby na mňa nikto nezabudol. (Smiech)
Jaroslav Spišiak (48)/
Narodil sa v Želiezovciach, vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej aj Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. V polícii pôsobí od roku 1988, o desať rokov neskôr sa stal okresným riaditeľom v Dunajskej Strede. V rokoch 2001 – 2006 bol prvý viceprezident, potom bol štyri roky riaditeľ ochrany v Slovnafte. Po voľbách 2010 sa stal policajným prezidentom. Je ženatý, má dve deti.
Pokiaľ ide o intrigy, zradu a zlo, ktoré som tu stretol, tak je to úľava. No ak beriem do úvahy ľudí, ktorých som si vybral do funkcií – ich oddanosť a presvedčenie, že ideme budovať moderný a efektívny policajný zbor – tak mám dobrý pocit.
.intrigy, zrada a zlo boli v polícii vždy. Zažili ste ich aj v rokoch 2002 – 2006, keď ste boli prvým viceprezidentom. Bolo to teraz horšie?
Rozdiel je v tom, že predtým to prichádzalo postupne. Najskôr bola v prostredí médií aj politiky eufória, že prišiel niekto, kto začal tvrdo bojovať s organizovaným zločinom. No tento pocit tu bol len dovtedy, kým to neprekročilo určité hranice. Keď som končil, už boli moje kroky vnímané len negatívne, a to najmä zo strany politikov. Teraz chcel niekto už od začiatku vytvoriť dojem, že ja a moji ľudia sme neschopní.
.hovorí sa, že policajti si pred každými voľbami v zákulisí rozdeľujú funkcie. Bolo to tak aj teraz?
Bolo vidieť určité negatívne rozpoloženie, keďže všetci predpokladali, že sa vrátia politické aj policajné štruktúry spred volieb 2010. Najmä mladším policajtom, ktorí musia živiť rodiny a splácať hypotéky, nie je jedno, či prídu o zamestnanie. Preto viem pochopiť, že zmenili názor, alebo neobhajovali moje reformy tak tvrdo, ako dovtedy. Tým viac, že sa tu vytvorila klíma, že tie reformy sú zlé, takže nová vláda ich zruší.
.to, že končíte, bolo zrejmé už vlani na jeseň, keď padla vláda. Čo ste si vtedy pomysleli?
Zhodou okolností som vtedy sedel v televíznej diskusii STV, ktorá sa týkala reforiem v polícii. Mojimi oponentmi boli tí, čo ma od začiatku kritizovali – bývalý policajný prezident Ján Packa alebo novinár Milan Žitný. Atmosféra debaty sa rapídne zmenila, keď sme sa v štúdiu dozvedeli, že padla vláda.
.ako sa to prejavilo?
Moji kritici sa úplne uvoľnili, boli arogantnejší a agresívnejší. Akoby tušili, že ja už k tomu nemám čo povedať. Problém je však skôr v tom, že tie reformy sú také rozsiahle, že vyžadujú zmenu v myslení a minimálne štyri až päť rokov. Keďže som vedel, že toľko času nemáme, urobili sme to rýchlejšie, pričom som veľa riskoval – išiel som proti väčšine policajtov, médií aj politikov. Bolo jasné, že všetci ma budú kritizovať a ohovárať, že u podriadených nebudem obľúbený. Napriek tomu som do toho šiel, pretože chcem, aby bola aj slovenská polícia konečne profesionálna a kariérny postup policajtov nastavený tak, aby zamedzil obsadzovanie funkcií politikmi či lobistami. A dúfal som, že to budú vnímať pozitívne aspoň občania, pre ktorým som to robil.
.neľutujete dnes, že ste zobrali funkciu šéfa polície?
Neľutujem. Aspoň som sa pokúsil o zmenu, pričom som si myslel, že už nastal bod zlomu, keď celá spoločnosť očakáva, že polícia bude efektívna, aby organizovaný zločin neprenikal do oficiálnych štruktúr štátu. Revolúcia, ktorá prebehla v roku 1989, si totiž vyžaduje tri fázy vývoja: najskôr všetci trhajú, čo sa len dá. Potom si tí, čo si natrhali, potrebujú to svoje chrániť, pretože prichádzajú noví. Tretia fáza nastáva vtedy, keď chcú mať všetci pokoj – to znamená, keď sa nikto nepýta, kto odkiaľ čo nabral, pričom už fungujú legálne. Ako vykryštalizované zostáva len to podsvetie, ktoré robí zlo.
.teraz sme v tretej fáze?
Myslel som si, že áno, ale podľa toho, čo registrujem od svojho nástupu do funkcie, tak tam ešte nie sme.
.takže v druhej.
Asi áno. (Úsmev). Politici ani ekonomicky silní ľudia na Slovensku ešte nie sú vyprofilovaní tak, ako to bolo kedysi napríklad v USA. To znamená, že majetky, ktoré si nahonobili – hoci aj diskutabilným spôsobom – nevracajú ako patriarchovia celej spoločnosti cez rôzne charitatívne alebo iné projekty, pričom im prekáža, keď im to narúšajú nejakí členovia zločineckých skupín. Aj v Amerike väčšina budúcich miliardárov najskôr bojovala – o pozemky či ropné polia – niektorí aj vraždili. Potom sa z nich však stali významné rody, ktoré dávajú krajine prezidenta. Spoločnosť ich akceptuje, pretože všetky majetky obrátili na dobro a rozvoj.
.podobne ako v roku 2006, aj teraz vás odvolal z funkcie minister Kaliňák. Prečo má s vami problém?
(Ticho.) To je otázka naňho.
.ale máte nejaký názor.
Jasné, že mám. (Smiech). Ale povedal som si, že nebudem o tom hovoriť. Počítal som s tým, že keď nastúpi táto vláda, nebude ma akceptovať ako policajného prezidenta.
.kaliňák hovorí, že bude pokračovať vo vyšetrovaní korupcie, respektíve v preverovaní kauzy Gorila. Veríte mu?
Verím.
.prečo? V minulosti sa správal inak.
Je minister, ktorý prezentoval nejaké úvodné tézy. Jedna z nich je, že bude trvať na tom, aby pokračoval tím na vyšetrovaní Gorily a dokončil svoju prácu v maximálne možnej miere.
.nie sú to len také mediálne medové motúzy?
V tejto fáze nie je vhodné hovoriť, či ide, alebo nejde o motúzy. To ukáže čas.
.politici Smeru teraz hovoria, že budú lepší, že dosadia do funkcií nespochybniteľných ľudí. Zatiaľ to tak nevyzerá, aj do polície sa vracajú kontroverzné postavy z minulosti. Prečo im teda veriť?
Nechcem o tom uvažovať ani to tu rozvádzať, pretože by som sa dostal na úroveň tých, ktorých som odvolal – to znamená kritizoval a dehonestoval policajtov, čo nemám v úmysle.
.myslíte si, že polícia sa bude za Kaliňáka uberať tým istým smerom ako za vás a ministra Lipšica?
Spoločnosti ostáva veriť, že áno. Na to ste tu potom vy, médiá, aby ste minimálne v takom rozsahu, ako za nás, kritizovali každý krok, ktorý bude mimo očakávanej cesty.
.po voľbách ste sa s Kaliňákom viackrát stretli. Ako to prebiehalo?
Viedli sme dlhé rozhovory o polícii, ktoré trvali štyri až päť hodín. Predstavil som mu svoju koncepciu riadenia, systém hodnotenia. Pán minister si to s veľkým záujmom vypočul, pričom som na ňom videl, že si uvedomuje, že ide o dobrú vec. Dokonca povedal, že systém hodnotenia policajtov je geniálny.
.navonok však nič také nehovorí, naopak – skôr ho spochybňuje.
Zrejme bol zle informovaný, pričom takto sa vyjadroval ešte predtým, ako som mu to detailne vysvetlil. Dokonca som o tom hovoril aj s pánom Gašparom, novým riaditeľom Úradu boja proti korupcii (Gašpar sa medzitým sa stal policajným prezidentom – pozn. red.). Aj ten mi povedal, že ide o veľký prínos v riadení polície.
.naozaj veríte, že Kaliňák to nechá tak, ako ste to nastavili?
Áno.
.minister je však v úzkom kontakte s bývalými policajtmi a funkcionármi, ktorí tento systém od začiatku kritizujú.
Problém je, že títo ľudia zďaleka nechápu, o čo ide. Aj pán Gašpar, ktorý je z nich najinteligentnejší, sa nehanbil priznať, že ide o výbornú vec, o ktorej mal veľmi zlé informácie, podsúvané nekorektnými analytikmi. Mimochodom, pracoval som so štyrmi ministrami – so Šimkom, Palkom, Padom a Lipšicom. Dokopy som sa však s nimi nerozprával toľko ako teraz s Kaliňákom, ktorý mi pritom už druhýkrát povedal, že mám odísť.
.to bude zrejme aj povahou, Kaliňák je žoviálny typ človeka.
Áno.
.nevnímate ako nefér, keď s vami takto diskutuje, maximálne vás vyťaží, a potom vás pošle preč?
To bolo opačne. Najskôr mi povedal, že si so mnou nevie predstaviť spoluprácu vo funkcii prezidenta PZ, a potom sme sa rozprávali.
.čím teda zdôvodnil, že má s vami problém?
Tým, čo prezentuje aj mediálne – že potrebuje mať svoj tím ľudí, s ktorými má odskúšanú spoluprácu. Z tohto pohľadu sa to aj dá pochopiť.
.ak však považuje váš systém hodnotenia policajtov za geniálny, prečo vás odvolal z funkcie?
Nie je dôležité, kto dotiahne tie reformy do konca. Som rád, že som ich aspoň naštartoval a presvedčil zopár ľudí, že je to v prospech občanov. Ak si to teraz osvoja aj iní, pre samotnú políciu je to ešte lepšie, pretože to bude mať väčšiu váhu. Nikto už nebude môcť povedať, že ide len o moje teoretické úvahy, ktoré sa nedajú aplikovať v praxi.
.je správne, ak závisí osud policajného šéfa len od ministra vnútra?
Keď si uvedomíme, že dodnes nemáme nového generálneho prokurátora alebo riaditeľa NBÚ, ktorých volí parlament, tak je lepšie, keď môže do výberu takých ľudí, ako je policajný prezident, hovoriť len jeden človek. Minister Lipšic ma nechal, aby som si vybral ľudí a riadil políciu podľa svojich odborných predstáv. Pre bývalú vládu som pritom nebol ideálny kandidát – koaličná rada mu v tom však podľa zákona nemohla zabrániť, hoci mám informácie, že niektorí sa o to snažili.
.kto? SDKÚ?
Nebudem menovať, nemal som však podporu všetkých strán koalície. Minister Lipšic im však povedal, že to nie je vec koaličnej rady. Určite to má aj nevýhody – závisí od toho, či človek, ktorý rozhoduje o policajnom prezidentovi, koná v prospech veci, alebo v záujme zla.
.hovoríte, že Kaliňák sa s vami rozprával dlhšie ako Šimko, Palko, Pado a Lipšic dokopy. Akí to boli ministri?
Všetci boli niečím výnimoční. Dokázal som ich presvedčiť, že moje koncepcie, návrhy, analýzy a vízie sú správne. Najväčšie problémy s tým mal pán Palko, proti mne vtedy stáli silní oponenti. Nakoniec však aj on uznal moje argumenty.
.dlho to vyzeralo, že aj s ministrom Lipšicom ste jeden tím. Niekoľko týždňov pred voľbami ste však vy aj štátny tajomník Maroš Žilinka prestali chodiť na spoločné tlačovky. Prečo?
Neviem, či vôbec boli nejaké tlačovky.
.boli. K Pente, ku Gorile.
Vzhľadom na to, že prípad Gorila vyšetruje tím, ktorý zriadil minister, je logické, že o tom informoval on.
.bol spôsob, akým o tom informoval, v poriadku?
Z profesijného, policajného hľadiska by sa dalo polemizovať, či to vyšetrovaniu pomohlo, alebo ublížilo.
.je pravda, že od vás chcel, aby ste niektoré prípady mediálne urýchlili?
Niekedy mal ako politik na prezentáciu konkrétnych prípadov iný názor. Ako profesionáli však môžeme o niektorých veciach hovoriť len vtedy, keď je to prínosom pre našu prácu. Niekedy som mohol informovať viac aj skôr, čím by som si zabezpečil lepší mediálny obraz. Zároveň by som tým však ublížil vyšetrovaniu: radšej som teda nechal niektoré médiá, aby ustavične všetko kritizovali a vykresľovali ma ako zlého a neschopného, aby mohli moji ľudia nerušene pracovať.
.nemáte pocit, že pred voľbami už išlo Lipšicovi hlavne o politické body ako o samotnú vec?
Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Ale je to politik, ktorý si potrebuje robiť svoju politickú prácu. Snažil sa lavírovať medzi profesijnou a politickou formou prezentácie.
.aký je dnes váš vzťah?
Ja si ho vysoko vážim za to, že ma oslovil – v rozpore s nejakými koaličnými predstavami. Zároveň do bodky dodržal všetky podmienky, ktoré som si dal pri nástupe do funkcie, aj keď mu to mohlo mediálne ublížiť. Taký minister ako on, ktorý tak cieľavedome podporoval policajnú prácu, tu ešte nebol.
.na čo ste za tie dva roky vo funkcii najviac hrdý?
Na ľudí, ktorých som oslovil, aby sa vrátili do polície, hoci už mali v civile solídny život. A tiež na tých, ktorí prijali ponuku ísť do funkcií v kraji alebo na prezídiu. Zobrali to s tým, že to bude maximálne na štyri roky, pričom vedeli, že ak padne vláda, skončíme všetci. Výsledkom je, že sme mali najlepšie výsledky v histórii samostatného Slovenska.
.je o vás známe, že často nemáte nos na správnych ľudí, pričom veľa policajtov pod tlakom zlyhá. V minulosti ste obhajovali napríklad viceprezidentov Ábela a Vaľa, ktorí mali problém s plagiátorstvom diplomoviek. Neľutujete dnes, že ste ich tak bránili?
Policajná práca je špecifická v tom, že raz nastane zlomový okamih, keď ide o život, trestné stíhanie, alebo iný radikálny rez v kariére. Vtedy sa treba rozhodnúť, či budem tvrdiť a robiť to isté, čo hovorím na poradách. Preto sa pomerne často stáva, že policajti zradia svoje poslanie. Pokiaľ ide o ľudí, ktorých spomínate, som rád, že som ich presadil do funkcií. Navyše som to urobil sám, a nie na základe nominácií niekoho iného.
.v čom ste, naopak, spravili chyby?
Možno som nemal brať až tak radikálne spôsob riadenia, ktorý som chcel zaviesť v polícii. V minulosti to fungovalo tak, že policajti čakali len na pokyny zhora. Tento systém je však založený na tom, že každý má svoje kompetencie, takže je zodpovedný sám za seba. Keďže som chcel ísť príkladom, snažil som sa im do toho nezasahovať. Možno som to však mohol robiť, keďže polícia ešte nebola na také rýchle zmeny celkom zrelá.
.minister Kaliňák naznačil, že vyšetrovanie vraždy Ernesta Valka sa blíži ku koncu. Je to tak?
Ako minister má právo byť informovaný o stave vyšetrovania v niektorých kauzách. Bola mu poskytnutá informácia, z ktorej usúdil, že je to tak.
.podľa vás nie je dôvod na takéto konštatovanie?
Nikdy som v tejto kauze nič nekonštatoval, ani nehovoril čiastkové informácie. Bol som za to kritizovaný, ale neurobím to ani teraz.
.je šanca, že verejnosť sa niekedy dozvie meno Valkovho vraha?
Samozrejme, že je.
.polícia rozložila významné zločinecké skupiny sýkorovcov, jakšíkovcov či piťovcov. Aká je dnes situácia v podsvetí?
Za rok a pol sme obvinili viac ľudí ako za predchádzajúce štyri roky – a to aj z hľadiska ich významu v rámci jednotlivých zločineckých štruktúr. Všeobecne je dnes v podsvetí podobná situácia ako v polícii. Niektorí sa tešia, že prichádza k zmene – možno je to až väčšina. Teraz vyčkávajú, čo bude, pričom niektorí sú až v prehnanej eufórii, že zrazu sa všetko uvoľní. Uvidíme, čo sa bude diať, keď príde nové vedenie polície.
.pred rokom ste .týždnu potvrdili, že v minulosti vás chcela mafia viackrát zabiť. Dostali ste aj teraz podobné odkazy?
O tom teraz nebudem hovoriť.
.máte strach?
Samozrejme, že mám. Bez strachu nie je človek človekom.
.je ten strach odôvodnený?
Ani bez analýzy reálnej situácie by človek nebol celou osobnosťou – v prípade, že chce riadiť policajný zbor.
.myslíte si, že po odchode z funkcie vám hrozí väčšie nebezpečenstvo?
Teraz nad tým nebudem rozmýšľať. Uvidíme, ako sa to vyvinie.
.v spomínanom rozhovore ste povedali aj to, že mafiáni okolo Ľudovíta Sátora vás chceli zdiskreditovať vymysleným úplatkom. Kauzu začala v roku 2007 preverovať aj Generálna prokuratúra, ktorá sa vraj správala tak, akoby ich chcela kryť. Ako sa to vyvíja?
Nemám informácie, že by sa to odvtedy pohlo akýmkoľvek smerom. Mňa ako osobu Úrad boja proti korupcii očistil, keď konštatoval, že skutok sa nestal. Tí, ktorí si to vymysleli, by preto mali byť odsúdení pre krivé obvinenie, respektíve ohováranie. Toto sa však dodnes nestalo.
.prečo?
Neviem. Jednoducho sa to neudialo, čo vytvára dosť negatívny obraz o celej spoločnosti. Člen podsvetia krivo obviní policajta – dokonca prvého viceprezidenta – no za päť rokov sa voči nemu nedokáže podať obžaloba.
.v minulosti ste sa tiež vyjadrili, že voľba generálneho prokurátora je zápas o charakter štátu. Hoci parlament zvolil Jozefa Čentéša, prezident Gašparovič ho stále nevymenoval. Teraz je navyše vo vláde Smer – znamená to, že ten zápas je definitívne stratený?
Ten zápas nikdy nie je stratený. Záleží na občanoch, ako sa rozhodnú vyjadriť svoj názor – vo voľbách, v referende, alebo hoci aj demonštráciami, ako napríklad po zverejnení kauzy Gorila.
.aká je šanca, že po nástupe Ficovej vlády budú aj na Slovensku odsúdení skorumpovaní politici, ako sa to stalo napríklad v Česku v kauze Víta Bártu z Vecí verejných?
Tu musí nastať celospoločenská vôľa, ktorá sa začína voľbami, výberom prezidenta alebo prejavom nespokojnosti v podobe demonštrácií, keď sa táto voľba minie účinku. Verejnú mienku totiž dokážu zmeniť len takéto masové prejavy. Na Sicílii začali demonštrovať státisíce ľudí, až keď zavraždili Falconeho a Borsellina. Aj na Slovensku nastalo veľa situácií, keď bolo vhodné masovo demonštrovať.
.prečo sa to nedialo?
Ľuďom je to zrejme jedno. Možno im vyhovuje, že každý si občas niečo vybaví, alebo sa niekam dostane preto, že niekoho pozná. Keď som policajtom vysvetľoval nový systém hodnotenia, tak som sa ich pýtal, prečo sú proti. Jednému som hovoril: veď ty patríš k najlepším operatívcom. Keď budeš najlepší, budeš mať vyšší plat, aj kariérne pôjdeš hore. On mi na to povedal: ale keď nebudem najlepší, nedostanem nič. Keď to zostane po starom, mám istotu, že vždy dostanem aspoň nejakú odmenu. Tí, čo vytŕčajú z radu, navyše nie sú príkladom pre iných: namiesto toho, aby si ich vážili, tak ich ohovárajú a závidia im. Väčšina je pohodlná a ťaží len zo všednosti, ktorá je okolo nej. Nemusí ukázať žiadnu silu, riskovať ani sa premáhať.
.to je možno aj vysvetlenie, prečo Smer vyhral voľby s takou prevahou. Ľudia chcú istoty.
Všade na svete to funguje tak, že väčšina ľudí čaká, že im niekto pomôže, pretože je to jednoduchšie a pohodlnejšie, ako si pomôcť sám. Výsledkom je, že ten, kto veľa sľuboval, najmenej dal a potom tie krajiny tak aj dopadli.
.čo vám ponúkol Kaliňák po odvolaní z funkcie?
Hovorili sme o rôznych možnostiach, ale myslím, že to bolo len zo slušnosti alebo zotrvačnosti. Ja som človek, ktorý chce niečo dokázať. Viem, že na to mám, takže keď ma nechcú tu, tak to musím odovzdať niekde inde. Len tak byť a tešiť sa, že som, je pre mňa neprijateľné.
.už viete, čo budete robiť po odchode z polície?
Ešte som nad tým nerozmýšľal.
.do Slovnaftu sa nevrátite?
Neviem. Ale v novinách som videl inzeráty, že štátne podniky hľadajú manažérov. Zrejme sa tam prihlásim, keďže spĺňam všetky podmienky.
.o čo išlo?
Boli to rôzne významné podniky ako SPP, energetické firmy a podobne. Asi napíšem životopis a pošlem ho tam. Bol som v riadiacich funkciách aj v súkromnom sektore, takže nevidím problém.
.myslíte, že to niekto riskne? Tie firmy sú teraz pod vplyvom Smeru.
V tých inzerátoch nie je napísané, kto si nemôže podať prihlášku. (Smiech). Možností je veľa, záleží od toho, či niekto chce využiť moje schopnosti. Ale nie, berte to tak, že viac-menej len žartujem.
.zmenil spis Gorila váš pohľad na šéfa Slovnaftu Oszkára Világiho?
Poznám ho niekoľko rokov, hoci sme sa často nestretávali. Viem, že Slovnaft riadil čistým spôsobom – bez možností rôznych únikov a podnikateľských háčikov, ktoré umožňujú čo najväčší zisk. Vážil som si ponuku, ktorú som vtedy dostal od spoločnosti MOL, pretože chceli, aby som identifikoval ľudí, ktorí chceli takto postupovať. Mal som pritom voľné ruky aj voči najvyšším predstaviteľom firmy.
.to sa však nevylučuje s tým, čo je v Gorile – to znamená, že ako človek v pozadí vtedajšej SMK mohol participovať aj na privatizácii.
K tomu sa neviem vyjadriť. Ak niekto hovorí o tretích či štvrtých osobách, tak to nemusí byť pravda. Niektoré veci boli možno povedané účelovo, alebo tak, aby boli očiernení, alebo zamotaní do deja všetci.
.desať rokov ste pod veľkým psychickým tlakom. Ako sa s tým žije?
Keď som prvýkrát odchádzal z polície, obzeral som si kanceláriu, v ktorej som strávil päť rokov života. Chcel som si spomenúť na nejaké príjemné zážitky, aby som si ju tak uchoval v pamäti. Na nič som si však nespomenul, len samé problémy a stresy. Teraz je to skoro to isté.
.ako policajt ste nechodili na žiadne večierky. Teraz sa to zmení?
Nie. Nerobil som to ani vtedy, keď som bol v civile. To napätie zmenilo aj moje postoje k spôsobu života. Správam sa tak, aby som z toho nikdy nemohol mať problémy.
.stálo to za to?
Tiež som si viackrát položil túto otázku. Potom som si však spomenul na knihu o Slovákoch, ktorú som nedávno čítal – že sú taký holubičí národ, pričom aj mňa hnevalo, že neprotestujú a nerobia to, čo majú. Naopak, nechajú sa ubíjať, zavádzať a klamať. Vtedy som si uvedomil, že musím robiť to, čo robím, inak nemám právo nikoho kritizovať. Každý, kto na to má, by sa mal správať rovnako, pretože inak sa nikam neposunieme.
.vrátite sa ešte niekedy do polície, alebo je to už uzavretá kapitola?
Nerád dávam podobné vyhlásenia, pretože situácia sa môže vyvinúť rôzne. Ak by však nastal bod zlomu a mal by som možnosť občanom niečo ponúknuť, tak to urobím znova.
.čo je v tomto prípade bod zlomu?
Keď bude väčšina spoločnosti voliť podľa toho, aká je realita, a nie podľa toho, čo im kto sľubuje, tak sa vrátim.
.prečo nie je v budove prezídia medzi policajnými šéfmi vaša fotka?
Pretože som nechcel, aby tam bola, kým budem vo funkcii, hoci ostatní tam viseli aj počas svojho aktívneho pôsobenia. Keď odídem, potom ju tam zavesia, aby na mňa nikto nezabudol. (Smiech)
Jaroslav Spišiak (48)/
Narodil sa v Želiezovciach, vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej aj Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. V polícii pôsobí od roku 1988, o desať rokov neskôr sa stal okresným riaditeľom v Dunajskej Strede. V rokoch 2001 – 2006 bol prvý viceprezident, potom bol štyri roky riaditeľ ochrany v Slovnafte. Po voľbách 2010 sa stal policajným prezidentom. Je ženatý, má dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.