.čím je charakteristické toto mesto?
Pracujem tu už dvadsať rokov ako regionálna spravodajkyňa, teraz pre lokálnu televíziu aj pre celoštátnu agentúru Beta. Od roku 1997, keď tu zvíťazila opozícia, bol Kragujevac slobodný a do veľkej miery nezávislý od Miloševića a jeho moci. Dnešný primátor, ktorý je vo funkcii od roku 2005, bol vždy o krok vpred. Kedysi viedol stranu Spoločne za Šumadiju, v celoštátnych voľbách v roku 2008 podporil Tadića. Teraz je zástupcom predsedu strany Zjednotené regióny Srbska (URS) Mladjana Dinkića, ktorý bol donedávna pri moci, no pri rekonštrukcii sa vzdialil od prezidenta Tadića, vytvoril vlastnú stranu a zhromaždil starostov z regiónov aj bývalých radikálov.
.čím sa líšia od iných strán?
Veľký dôraz kladú na decentralizáciu, aby sa rovnomerne rozdeľovali peniaze a nešlo všetko do Belehradu. Aby o tom rozhodovali ľudia z regiónov.
.doteraz je Srbsko silno centralizovaný štát?
Dá sa to tak povedať. Časť peňazí určených do regiónov si vlani vláda zadržala. Po nátlaku miest to museli zmeniť.
.aký je postoj Tadića k regionalizácii Srbska?
Keď príde do Kragujevca, dochádza k „prestrelke“ medzi ním a starostom. Neviem, v čom je problém, no v Srbsku sa akosi nevedia sformovať regióny. My máme „akože región“, Šumadijský správny okruh nemá však nijakú moc a kompetencie.
.ako prišlo k tomu, že kedysi za socializmu protežovaný Kragujevac počas éry Miloševića ovládla opozícia?
Kragujevac mal v sebe vždy ducha zmien. Je to bývalé hlavné mesto, v ľuďoch ten pocit pretrváva. Počas vojen pri rozpade Juhoslávie v 90. rokoch odmietli ísť tunajší záložníci do Bosny – zdravé jadro sa vždy stavalo na odpor.
.boli ste tu počas bombardovania NATO na jar 1999?
Áno, najstrašnejšie bolo bombardovanie Zastavy. O druhej v noci nás to budilo, skrývali sme sa. Prvý deň náletov, 24. marca, padli bomby na tunajšie kasárne. Našťastie nikoho nezabili. Boli iba menšie protesty, každý sa akoby stiahol do svojej rodiny. Ja som ostala v práci, pracovala som vtedy v rozhlase, no väčšinu kolegov poslali domov na nútenú dovolenku, aby boli chránení. Tak to bolo aj v iných firmách.
.dávali ste to za vinu skôr NATO alebo Miloševićovi?
Prirodzene, Miloševićovi. Tu ľudia dosť chápali, o čo ide; médiá tu boli otvorené pre opozičné názory oveľa viac ako v Belehrade. Počúvali sme Slobodnú Európu.
.ako sa vám tu pracuje ako novinárke?
Po príchode dnešného primátora bolo cítiť isté ovzdušie slobody. Paradoxne, postupne ako sa upevňovala moc, bez ohľadu na jej demokratický charakter, začala sa správať podobne ako tá predchádzajúca, ktorú sme chceli odstrániť. Najväčší nátlak som cítila, keď nastúpil starosta za DS Vladko Rajković, takisto nositeľ zmien.. Do roka som kariéru v rozhlase skončila.Očakával sa menej kritický pohľad, na minúty sa meral priestor pre ľudí z opozície. Vidím, že s upevňovaním demokracie akoby novinárstvo upadalo. Je fajn, že sem prichádza veľa investorov. No je nonsens, aby sa správy každý deň začínali informáciami o nákupnom centre Plaza. Miestna televízia je pod kontrolou, investor si takto robí reklamu.
.novinári v Belehrade hovoria, že Tadićova Demokratická strana ovláda médiá. Aj tu je to tak?
Tu je silnejšia kontrola zo strany miestnej samosprávy. Agentúra Beta je pre mňa krokom bližšie k slobode, pretože v lokálnej televízii som v istom gete. Jej riaditeľka telefonovala do Bety s tým, že z Kragujevca údajne posielam „nesprávne informácie“. Politici URS sú podobní Tadićovi, no považujú sa za nenahraditeľných, majú pocit, že len oni môžu priniesť investície. Teraz sa dostali do parlamentu, tesne „preliezli“ cez päť percent.
Pracujem tu už dvadsať rokov ako regionálna spravodajkyňa, teraz pre lokálnu televíziu aj pre celoštátnu agentúru Beta. Od roku 1997, keď tu zvíťazila opozícia, bol Kragujevac slobodný a do veľkej miery nezávislý od Miloševića a jeho moci. Dnešný primátor, ktorý je vo funkcii od roku 2005, bol vždy o krok vpred. Kedysi viedol stranu Spoločne za Šumadiju, v celoštátnych voľbách v roku 2008 podporil Tadića. Teraz je zástupcom predsedu strany Zjednotené regióny Srbska (URS) Mladjana Dinkića, ktorý bol donedávna pri moci, no pri rekonštrukcii sa vzdialil od prezidenta Tadića, vytvoril vlastnú stranu a zhromaždil starostov z regiónov aj bývalých radikálov.
.čím sa líšia od iných strán?
Veľký dôraz kladú na decentralizáciu, aby sa rovnomerne rozdeľovali peniaze a nešlo všetko do Belehradu. Aby o tom rozhodovali ľudia z regiónov.
.doteraz je Srbsko silno centralizovaný štát?
Dá sa to tak povedať. Časť peňazí určených do regiónov si vlani vláda zadržala. Po nátlaku miest to museli zmeniť.
.aký je postoj Tadića k regionalizácii Srbska?
Keď príde do Kragujevca, dochádza k „prestrelke“ medzi ním a starostom. Neviem, v čom je problém, no v Srbsku sa akosi nevedia sformovať regióny. My máme „akože región“, Šumadijský správny okruh nemá však nijakú moc a kompetencie.
.ako prišlo k tomu, že kedysi za socializmu protežovaný Kragujevac počas éry Miloševića ovládla opozícia?
Kragujevac mal v sebe vždy ducha zmien. Je to bývalé hlavné mesto, v ľuďoch ten pocit pretrváva. Počas vojen pri rozpade Juhoslávie v 90. rokoch odmietli ísť tunajší záložníci do Bosny – zdravé jadro sa vždy stavalo na odpor.
.boli ste tu počas bombardovania NATO na jar 1999?
Áno, najstrašnejšie bolo bombardovanie Zastavy. O druhej v noci nás to budilo, skrývali sme sa. Prvý deň náletov, 24. marca, padli bomby na tunajšie kasárne. Našťastie nikoho nezabili. Boli iba menšie protesty, každý sa akoby stiahol do svojej rodiny. Ja som ostala v práci, pracovala som vtedy v rozhlase, no väčšinu kolegov poslali domov na nútenú dovolenku, aby boli chránení. Tak to bolo aj v iných firmách.
.dávali ste to za vinu skôr NATO alebo Miloševićovi?
Prirodzene, Miloševićovi. Tu ľudia dosť chápali, o čo ide; médiá tu boli otvorené pre opozičné názory oveľa viac ako v Belehrade. Počúvali sme Slobodnú Európu.
.ako sa vám tu pracuje ako novinárke?
Po príchode dnešného primátora bolo cítiť isté ovzdušie slobody. Paradoxne, postupne ako sa upevňovala moc, bez ohľadu na jej demokratický charakter, začala sa správať podobne ako tá predchádzajúca, ktorú sme chceli odstrániť. Najväčší nátlak som cítila, keď nastúpil starosta za DS Vladko Rajković, takisto nositeľ zmien.. Do roka som kariéru v rozhlase skončila.Očakával sa menej kritický pohľad, na minúty sa meral priestor pre ľudí z opozície. Vidím, že s upevňovaním demokracie akoby novinárstvo upadalo. Je fajn, že sem prichádza veľa investorov. No je nonsens, aby sa správy každý deň začínali informáciami o nákupnom centre Plaza. Miestna televízia je pod kontrolou, investor si takto robí reklamu.
.novinári v Belehrade hovoria, že Tadićova Demokratická strana ovláda médiá. Aj tu je to tak?
Tu je silnejšia kontrola zo strany miestnej samosprávy. Agentúra Beta je pre mňa krokom bližšie k slobode, pretože v lokálnej televízii som v istom gete. Jej riaditeľka telefonovala do Bety s tým, že z Kragujevca údajne posielam „nesprávne informácie“. Politici URS sú podobní Tadićovi, no považujú sa za nenahraditeľných, majú pocit, že len oni môžu priniesť investície. Teraz sa dostali do parlamentu, tesne „preliezli“ cez päť percent.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.