Zlatá éra britského heavy metalu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov je úzko spojená s menami ako Iron Maiden, Saxon, Diamond Head, Tygers of Pan Tang či Judas Priest. Práve posledná spomenutá skupina býva označovaná za zakladateľku tzv. New Wave of British Heavy Metal. Ani Železná opona nebola dostatočne silná na to, aby sa k nám nedostali nahrávky týchto kapiel. Vidieť ich vystúpenia však bolo prakticky nemožné. S výnimkou pár zábleskov hudobnej slobody v podobe budapeštianskych koncertov. V deväťdesiatych rokoch, keď konečne prišla šanca, že sa vysnívané legendy dostanú aj k nám, zaznamenala metalová scéna značný útlm. Tvorivá kríza, hádky, ponorkové choroby spôsobili rozpady skupín, odchádzali kľúčové osobnosti. A tak sme mali možnosť vidieť len akési „béčkove“ verzie. Síce kvalitné, ale priznajme si: Aký je Iron Maiden bez Dickinsona, Deep Purple bez Gillana a Judas Priest bez Halforda?
.výborní Thin Lizzy
Našťastie to nové milénium zmenilo a my sme sa dočkali návratov stratených synov a viac či menej pôvodných zostáv. To je aj prípad spomínaných metalových priekopníkov Judas Priest. Pred štyrmi rokmi mali možnosť ich priaznivci v bratislavskej Inchebe privítať vtedy úplne čerstvý, trojdňový album Nostradamus. Dňa 9. mája 2012 sa zišli opäť, tentoraz s trochu nostalgickejšou náladou. Priests sa u nás zastavili v rámci svojho svetového turné s názvom Epitaph, označovaného ako posledné v pravom význame tohto slova. Priviezli so sebou aj mimoriadne zaujímavého hosťa, írsku hardrockovú legendu Thin Lizzy. V ich prípade sa ťažko do klávesnice počítača ťukajú písmená – predkapela či predskokan. Thin Lizzy boli a stále sú v rockovej hudbe pojem. Je síce pravda, že ich hviezda žiarila najmä v spojení s Phillom Lynottom, ale rozhodne nie sú skupinou, ktorá parazituje na jeho mene. Z Lynottovej éry sú dnes v skupine bubeník Brian Downey, klávesák Darren Wharton a gitarista Scott Gorham. Tých dopĺňajú skvelí hudobníci Marco Mendoza na base a gitaristi Rick Warwick s Damonom Johnsonom. Už prvé riffy a okamžité pozitívne reakcie publika boli znamením, že Thin Lizzy dokonale rozpália rockuchtivé publikum. Samozrejme, nechýbali hity ako Whiskey In the Jar a Boys Are Back In Town a napriek tomu, že hlavnými hviezdami boli Judas Priest, akosi automaticky sa tlačila do hlavy myšlienka, že by azda nebolo od veci vidieť írsku klasiku na samostatnom koncerte. Minimálne bratislavské MMCéčko by sa určite zaplnilo.
.british Steel
Thin Lizzy odohrali skutočne kvalitný set a diváci boli dokonale pripravení stráviť hlavný chod. A ten sa ukázal na úvod v plnej sile. Hutné gitary, dunivá basa s bicími ešte za zatiahnutou oponou gradovali napätie, aby sa následne zjavili metaloví bohovia v celej svojej kráse Od hlavy po päty v koži, vyzdobenej vybíjanými nitmi a pyramídami. S patričným pátosom, ktorý k metalu a osobitne k Judas Priest neodmysliteľne patrí. Už od začiatku sa ukázalo, že sú v dobrej forme. Po odchode K. K. Downinga v minulom roku nastúpil mladý, len 31-ročný gitarista Ritchie Faulkner a bol dobrou voľbou. Jeho mladícka energia a exhibicionizmus dobre vyrovnávali trochu statické pôsobenie jeho starších kolegov. Rob Halford povrdil, že je famózny spevák. Svoje legendárne falzety ťahá stále do neuveriteľných výšok. Basák Ian Hill, gitarista Glenn Tipton a bubeník Scott Travis tiež dokázali, že pribúdajúce roky zvládajú v pohode. Epitaph tour sa uvádza ako rozlúčkové turné, a tomu bola prispôsobená celá dramaturgia koncertu. Previedla nás najväčšími míľnikmi štyridsaťročnej histórie skupiny. Zazneli skladby zo všetkých albumov. Vrátane hitov Turbo Lover, Breaking the Law, ktoré kompletne odspievalo publikum, coverov The Green Manalishi (Peter Green), úžasnej Diamonds and Rust (Joan Baez) či Living After Midnight ale aj skladby, ktoré mali na turné live premiéru, napríklad Blood Red Skies a Never Satisfied. Kontinuitu koncertu trochu narúšali pridlhé pauzy medzi skladbami. Nemôžeme sa však čudovať. Najmä Halfordove výkony si vyžadovali doplnenie energie a tento pán si vo svojich 61 rokoch a po dva a pol hodinovom koncerte zasluhuje obdiv. Na druhej strane, využil ich na to, aby sa divákom prihovoril a prehodil slovko-dve o albume, z ktorého tá-ktorá skladba je, prípadne im, viditeľne dojatý, ďakoval a to nad mieru, ktorú určuje elementárna slušnosť. Bratislavskí fanúšikovia boli skvelí. Ak je Epitaph naozaj posledným turné kapely, tak je dôstojnou rozlúčkou. Ak je to len marketingový ťah, môže nás len tešiť šanca, že Judas Priest bude pokračovať a hádam ich ešte uvidíme. V Inchebe dokázali, že „British steel“ nepatrí do starého železa. Oceľ totiž nehrdzavie.
Autor je hudobný publicista a vydavateľ
Judas Priest, Thin Lizzy
9. mája 2012, Incheba, Bratislava
.výborní Thin Lizzy
Našťastie to nové milénium zmenilo a my sme sa dočkali návratov stratených synov a viac či menej pôvodných zostáv. To je aj prípad spomínaných metalových priekopníkov Judas Priest. Pred štyrmi rokmi mali možnosť ich priaznivci v bratislavskej Inchebe privítať vtedy úplne čerstvý, trojdňový album Nostradamus. Dňa 9. mája 2012 sa zišli opäť, tentoraz s trochu nostalgickejšou náladou. Priests sa u nás zastavili v rámci svojho svetového turné s názvom Epitaph, označovaného ako posledné v pravom význame tohto slova. Priviezli so sebou aj mimoriadne zaujímavého hosťa, írsku hardrockovú legendu Thin Lizzy. V ich prípade sa ťažko do klávesnice počítača ťukajú písmená – predkapela či predskokan. Thin Lizzy boli a stále sú v rockovej hudbe pojem. Je síce pravda, že ich hviezda žiarila najmä v spojení s Phillom Lynottom, ale rozhodne nie sú skupinou, ktorá parazituje na jeho mene. Z Lynottovej éry sú dnes v skupine bubeník Brian Downey, klávesák Darren Wharton a gitarista Scott Gorham. Tých dopĺňajú skvelí hudobníci Marco Mendoza na base a gitaristi Rick Warwick s Damonom Johnsonom. Už prvé riffy a okamžité pozitívne reakcie publika boli znamením, že Thin Lizzy dokonale rozpália rockuchtivé publikum. Samozrejme, nechýbali hity ako Whiskey In the Jar a Boys Are Back In Town a napriek tomu, že hlavnými hviezdami boli Judas Priest, akosi automaticky sa tlačila do hlavy myšlienka, že by azda nebolo od veci vidieť írsku klasiku na samostatnom koncerte. Minimálne bratislavské MMCéčko by sa určite zaplnilo.
.british Steel
Thin Lizzy odohrali skutočne kvalitný set a diváci boli dokonale pripravení stráviť hlavný chod. A ten sa ukázal na úvod v plnej sile. Hutné gitary, dunivá basa s bicími ešte za zatiahnutou oponou gradovali napätie, aby sa následne zjavili metaloví bohovia v celej svojej kráse Od hlavy po päty v koži, vyzdobenej vybíjanými nitmi a pyramídami. S patričným pátosom, ktorý k metalu a osobitne k Judas Priest neodmysliteľne patrí. Už od začiatku sa ukázalo, že sú v dobrej forme. Po odchode K. K. Downinga v minulom roku nastúpil mladý, len 31-ročný gitarista Ritchie Faulkner a bol dobrou voľbou. Jeho mladícka energia a exhibicionizmus dobre vyrovnávali trochu statické pôsobenie jeho starších kolegov. Rob Halford povrdil, že je famózny spevák. Svoje legendárne falzety ťahá stále do neuveriteľných výšok. Basák Ian Hill, gitarista Glenn Tipton a bubeník Scott Travis tiež dokázali, že pribúdajúce roky zvládajú v pohode. Epitaph tour sa uvádza ako rozlúčkové turné, a tomu bola prispôsobená celá dramaturgia koncertu. Previedla nás najväčšími míľnikmi štyridsaťročnej histórie skupiny. Zazneli skladby zo všetkých albumov. Vrátane hitov Turbo Lover, Breaking the Law, ktoré kompletne odspievalo publikum, coverov The Green Manalishi (Peter Green), úžasnej Diamonds and Rust (Joan Baez) či Living After Midnight ale aj skladby, ktoré mali na turné live premiéru, napríklad Blood Red Skies a Never Satisfied. Kontinuitu koncertu trochu narúšali pridlhé pauzy medzi skladbami. Nemôžeme sa však čudovať. Najmä Halfordove výkony si vyžadovali doplnenie energie a tento pán si vo svojich 61 rokoch a po dva a pol hodinovom koncerte zasluhuje obdiv. Na druhej strane, využil ich na to, aby sa divákom prihovoril a prehodil slovko-dve o albume, z ktorého tá-ktorá skladba je, prípadne im, viditeľne dojatý, ďakoval a to nad mieru, ktorú určuje elementárna slušnosť. Bratislavskí fanúšikovia boli skvelí. Ak je Epitaph naozaj posledným turné kapely, tak je dôstojnou rozlúčkou. Ak je to len marketingový ťah, môže nás len tešiť šanca, že Judas Priest bude pokračovať a hádam ich ešte uvidíme. V Inchebe dokázali, že „British steel“ nepatrí do starého železa. Oceľ totiž nehrdzavie.
Autor je hudobný publicista a vydavateľ
Judas Priest, Thin Lizzy
9. mája 2012, Incheba, Bratislava
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.