Preto, keď nejakému chlapovi trstina iba tak slabučko praskne, všetci sa mu zasmejú. Chlap ako hora má zasa obrovský aplauz, keď sa mu z trstiny ozve doslova delobuch. Každá krajina má svoje pohanské sviatky. Predtým, ako prišli Cyril s Metodom, predtým, ako prišiel Buddha, a dokonca aj predtým, ako hinduizmus ovplyvnil rôzne kmene prírodných ľudí, žijúcich v Indii a Nepále. Je krásne ich sledovať a sláviť a nezabúdať na ne. Ani u nás sme neboli vždy všetci kresťania. Preto máme Dušičky a šibačku a Morenu a desiatky ďalších sviatkov. Pred pár dňami som mala to šťastie zažiť ďalší pohanský sviatok do svojej zbierky – nachádzam sa v anglickom Cornwalle, kde sa budem o pár dní vydávať, a práve prebiehal festival Flora day. Celé mesto sa chystalo už niekoľko dní predým, na každej lúke a pri každom potôčiku sa zbiehali ženy s deťmi, a trhali kvietky, a potom si nimi zdobili domy, obchody, šaty, vlasy, autá...v samotný ten deň sa mesto, v ktorom sa nachádzame, celkom zaplnilo návštevníkmi a tanečníkmi. Tradíciou je, že celý deň hrá v meste miestna dychovka a pri jej zvukoch ide slávnostný sprievod, kde tancujú muži a ženy v dobových kostýmoch – doslova takých, aké vidíme vo filmoch z 19. storočia. Veľké klobúky, veľké korzetové šaty...úplný presun v čase. A všetci vítajú jar. Muž v cylindri vykrikuje niečo po cornwalsky (Cornwall, podobne ako Škótsko, ma svoj vlastný jazyk, ktorý si hrdo udržiava aj naďalej). Cornwalčania sú veľmi hrdí na svoj pôvod a každému to hneď dajú znať. Kým Írsko, Škótsko a Whales každý vníma tak nejako aspoň čiastočne separátne od Anglicka, na Cornwall sa takmer zabudlo. Bohatí Angličania tu skúpili, čo sa dalo, v tejto nádhernej prímorskej oblasti s rozprávkovými kamennými domčekmi, a chudobným cornwalským rybárom nezostalo nič iné, ako presťahovať sa do bytoviek vo vnútrozemí. V krajine už nie je dosť práce a žiť je tu neúnosne drahé. Preto občas Cornwallčan trpko prehltne, keď vidí, ako Londýnčan parkuje s autom pred tradičnou cornwallskou chalúpkou...a je pravda, že tu, na rozdiel od ostatného Anglicka, neuvidíte žiadnych prisťahovalcov tmavšej pleti. Všetko je tu zariadené a postavené v námorníckom štýle, každý dom zdobí atrapa kotvy alebo kormidla, v krčmách sú fotky námorníkov a na každej lavičke striehne hladná čajka. Nádherná krajina. Najmä, keď vidím jej pôvodných obyvateľov (iba občania, ktorí sa narodili v Cornwalle, majú právo zúčastniť sa na historickom tanci v dobových kostýmoch), ako sa v kostýmoch a kvetmi ozdobení radostia z niečoho, čo je staršie ako celá tá hlúpa politika. Tí, čo nemajú historické kostýmy, sú zaodetí do vetvičiek a listov a kvietkov, ako horské víly. A vykrikujú niečo prastarým jazykom, ktorému nerozumiem, a to je na tom exotické a krásne. Milujem pohanské sviatky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.