Pakistan rok po bin Ládinovi

.v Pakistane teda už po bin Ládinovi takmer nič nezostalo. Vláda rozhodla aj o zbúraní jeho sídla v Abbotabade. Vo svete to je –a ešte dlho bude – presne naopak a Pakistan sa bin Ládinovho dedičstva len tak nezbaví. Napokon, má to svoj dobrý dôvod. Veď ako je možné, že počas pobytu v Abbotabade sa bin Ládinovi narodilo vnúča a nikto z pakistanských služieb o ničom nevedel? Ako je možné, že Dr. Šakíl Afrídí, odvážny človek a lekár, ktorý v spolupráci so zahraničnými tajnými službami zorganizoval falošnú očkovaciu kampaň proti hepatitíde, aby vďaka tomu získal vzorky DNA obyvateľov bin Ládinovho domu, ako je možné, že tento muž je v Pakistane obvinený z vlastizrady a hrozí mu trest smrti? Ako ho z niečoho takého môže obviňovať krajina, ktorá sa vo svete hlási k protiteroristickej aliancii a ustavične zdôrazňuje, že najviac obetí v boji proti terorizmu prišlo o život práve v Pakistane? Pravdaže, druhá strana mince, že odtiaľto pochádza najviac teroristov na svete, sa už nespomína.
Hrozné je, že osud Dr. Šakíla Afrídího akoby nezaujímal svet a diplomatickú komunitu. S výnimkou USA totiž diplomati zaryto mlčia. Akoby jediná krajina, ktorá tu má strategické záujmy, ktoré chce nejako presadzovať, boli Spojené štáty. Bude zaujímavé sledovať, či všetky tie tajné služby, ktorým tento odvážny lekár s nasadením vlastného života pomohol chytiť bin Ládina, dokážu niečo urobiť na jeho záchranu.

.od zlého k horšiemu
Pakistan je v tragickej situácii aj ekonomicky. Zahraničné investície klesajú každý rok približne o 60 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom, mena sa ročne znehodnocuje o desať percent a zahraničný dlh stále rastie. Svetová banka aj Medzinárodný menový fond neprestávajú krajinu dotovať a ustavične Pakistanu požičiavajú ďalšie peniaze. Keď som sa jedného predstaviteľa Svetovej banky v Pakistane v súkromnom rozhovore spýtal, prečo to robia, odpovedal mi protiotázkou, či si viem predstaviť, že by to nerobili. A je to pravda. Vie si vôbec niekto predstaviť, čo by pre svetové spoločenstvo znamenal pád siedmej najľudnatejšej krajiny na svete a jedinej moslimskej krajiny, ktorá má nukleárne zbrane? Čo by to znamenalo pre susedné štáty, pre Blízky východ a budúcnosť terorizmu? Hrozná predstava.
Lenže Pakistan, táto krásna krajina, z ktorej sa človeku po istom čase tak ťažko odchádza, nerieši hrôzy budúcnosti, ale svojej prítomnosti. Tunajší štát totiž nefunguje, minimálne nie v európskom zmysle slova. Minister vnútra opakovne uisťoval svet aj vlastnú krajinu, že Usáma bin Ládin v Pakistane nežije. Keď sa potvrdil opak a Američania ho pred rokom zabili, náš minister z toho nedokázal nič vyvodiť. Všade na svete by každý jeho kolega okamžite podal demisiu, tu sa nestalo nič.

.bez elektrickej energie
Iný príklad. Minister, ktorý zodpovedá za distribúciu elektrickej energie, pravidelne voličov uisťuje, že do konca roka už nebudú jej dodávky prerušované. Prečo to robí, keď to zjavne nie je možné dodržať? V hlavnom meste už viac ako dva roky nie je elektrická energia minimálne šesť hodín denne. Na vidieku chýba energia aj 12 až 16 hodín denne. Čo si majú ľudia myslieť o ministrových slovách? A prečo ich vlastne stále opakuje, keď Pakistanu chýba asi 35 percent elektrickej energie, aby bola pokrytá spotreba? A údajne približne rovnaké množstvo zemného plynu? Dôsledky takéhoto stavu majú, samozrejme, dopad nielen na ľudí, ale aj na priemysel  podnikanie. Veď ako môže v takomto režime fungovať nejaká priemyselná výroba?  
Krízu tunajšej vládnej elity najlepšie vystihuje jej ideológia viktimizácie. Ako stále zdôrazňujú a opakujú, Pakistan je obeť. Terorizmu, vojny, Indie, Západu, všetkého. Takáto politika môže azda fungovať voči Západu, ale určite nefuguje pred vlastným obyvateľstvom.  

Autor je spolupracovník .týždňa, žije v Islamabáde.