Egocentrizmus, sústredenie na seba, to sú rysy sebastredného psychopata – ako Ratha vidia mnohí pozorovatelia. Tie ho zrejme pripravili o schopnosť rozoznať zvýšené riziká takéhoto primitívneho korupčného konania. Práve v čase škandálov typu Bárta a všeobecného zhnusenia politikou, keď spoločnosť doslova čaká na chytenie tzv. veľkej ryby, by sa na tejto úrovni predpokladal – rešpektujúc prezumpciu neviny – nepomerne „sofistikovanejší“ spôsob kradnutia.
Skutočnosť, že Rath je politik opozičný, rozostruje systémovú stránku. Námietky, že po slobode si chodia napríklad exčlenovia Nečasovej vlády Drobil či Kocourek i mnohí ďalší, upozorňujú na to, že Rath-Nerath, éra „padni, komu padni“ je ešte vzdialená. Azda. Nemôžu však spochybniť, že správanie orgánov činných v trestnom konaní je v prípadoch vysokej politickej korupcie autonómnejšie než bývalo. A takmer s istotou sa dá postulovať toto: V dobách opozičnej zmluvy, či neskôr premiérov Grossa (!), Paroubka, Topolánka, a takisto „úradníckeho“ Fischera, by Rath zostal, či už opozičným, či koaličným – poslancom i hajtmanom. Ruky policajtov i štátnych zástupcov boli totiž spútané straníckym kartelom. Desiatky škandálov bez koncovky – počnúc samotným Grossom – sú svedectvom...
Vysoký policajt, ktorý prvý poskytol dobovú výpoveď o prekážkach vyšetrovania politickej korupcie, sa volal – Jan Kubice. Slávna tzv. „Kubiceho správa“ (objektívne je to zmes faktov a nepotvrdených spravodajských informácií) už v r. 2006 hovorila o prepojení vysokej politiky a organizovaného zločinu... A terajší minister vnútra je zrejme aj hlavným hýbateľom dejov. Pričom k tomu, že Rath už nestihol prepočítať sedem miliónov zo škatule, celkom isto prispela aj výmena na poste hlavného štátneho zástupcu, keďže tá bývalá – Vesecká – bola okrem iného súdnym výrokom uznaná ako členka „justičnej mafie“. Teda v zmysle, že Marie Benešová z ČSSD – aký pekný paradox! – sa nemusela ospravedlniť za výrok, ktorým za „justičnú mafiu“ označila skupinu vysokých právnikov práve preto, že mali vo zvyku „stopiť“ rôzne politicky ošemetné kauzy (ako napríklad Čunek).
Na odpoveď, či Nečas len prevrhol stôl s nepísanými dohodami o beztrestnosti, alebo umožnil „orgánom“ rozlet naozaj na všetky strany, si treba počkať. Avšak na otázku, ktorú ako prvý položil Kalousek z TOP 09, teda „či je to individuálne zlyhanie Davida Ratha, a teda Rath zločinným spôsobom lúpil pre seba, alebo je to systém zabehaný v sociálnej demokracii, a Rath tak konal pre svoju stranu“, je odpoveď už známa. Aj keď 30 miliónov, nájdených v domácej „úschovni“ pod podlahou, napovedá, že Rath na seba a svoje dve rodiny (je verejný bigamista) pamätal dostatočne, sedem zatknutých spolupáchateľov a množstvo iných indícií dávajú zároveň takmer istotu, že bez vedomia minimálne krajských straníkov a zastupiteľov ČSSD podnik bežať nemohol. Verzia, že z rozkrádania eurofondov nekvapkalo aj do straníckej kasy ČSSD, je v danej konštelácii nepredstaviteľná.
Podobne však aj možnosť, že druhá „konštitučná“ strana českej demokracie, ODS, by na tom bola inak. Milióny objavené na účte manželky významného juhočeského politika ODS – čo je kauza krátko pred Rathovou, len bez škatule na topánky – svedčia o tom, že „zabehaný systém“, na ktorý sa pýtal Kalousek, funguje plošne.
Skutočnosť, že Rath je politik opozičný, rozostruje systémovú stránku. Námietky, že po slobode si chodia napríklad exčlenovia Nečasovej vlády Drobil či Kocourek i mnohí ďalší, upozorňujú na to, že Rath-Nerath, éra „padni, komu padni“ je ešte vzdialená. Azda. Nemôžu však spochybniť, že správanie orgánov činných v trestnom konaní je v prípadoch vysokej politickej korupcie autonómnejšie než bývalo. A takmer s istotou sa dá postulovať toto: V dobách opozičnej zmluvy, či neskôr premiérov Grossa (!), Paroubka, Topolánka, a takisto „úradníckeho“ Fischera, by Rath zostal, či už opozičným, či koaličným – poslancom i hajtmanom. Ruky policajtov i štátnych zástupcov boli totiž spútané straníckym kartelom. Desiatky škandálov bez koncovky – počnúc samotným Grossom – sú svedectvom...
Vysoký policajt, ktorý prvý poskytol dobovú výpoveď o prekážkach vyšetrovania politickej korupcie, sa volal – Jan Kubice. Slávna tzv. „Kubiceho správa“ (objektívne je to zmes faktov a nepotvrdených spravodajských informácií) už v r. 2006 hovorila o prepojení vysokej politiky a organizovaného zločinu... A terajší minister vnútra je zrejme aj hlavným hýbateľom dejov. Pričom k tomu, že Rath už nestihol prepočítať sedem miliónov zo škatule, celkom isto prispela aj výmena na poste hlavného štátneho zástupcu, keďže tá bývalá – Vesecká – bola okrem iného súdnym výrokom uznaná ako členka „justičnej mafie“. Teda v zmysle, že Marie Benešová z ČSSD – aký pekný paradox! – sa nemusela ospravedlniť za výrok, ktorým za „justičnú mafiu“ označila skupinu vysokých právnikov práve preto, že mali vo zvyku „stopiť“ rôzne politicky ošemetné kauzy (ako napríklad Čunek).
Na odpoveď, či Nečas len prevrhol stôl s nepísanými dohodami o beztrestnosti, alebo umožnil „orgánom“ rozlet naozaj na všetky strany, si treba počkať. Avšak na otázku, ktorú ako prvý položil Kalousek z TOP 09, teda „či je to individuálne zlyhanie Davida Ratha, a teda Rath zločinným spôsobom lúpil pre seba, alebo je to systém zabehaný v sociálnej demokracii, a Rath tak konal pre svoju stranu“, je odpoveď už známa. Aj keď 30 miliónov, nájdených v domácej „úschovni“ pod podlahou, napovedá, že Rath na seba a svoje dve rodiny (je verejný bigamista) pamätal dostatočne, sedem zatknutých spolupáchateľov a množstvo iných indícií dávajú zároveň takmer istotu, že bez vedomia minimálne krajských straníkov a zastupiteľov ČSSD podnik bežať nemohol. Verzia, že z rozkrádania eurofondov nekvapkalo aj do straníckej kasy ČSSD, je v danej konštelácii nepredstaviteľná.
Podobne však aj možnosť, že druhá „konštitučná“ strana českej demokracie, ODS, by na tom bola inak. Milióny objavené na účte manželky významného juhočeského politika ODS – čo je kauza krátko pred Rathovou, len bez škatule na topánky – svedčia o tom, že „zabehaný systém“, na ktorý sa pýtal Kalousek, funguje plošne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.