.karel Svoboda bol český parašutista a člen československej armády v Anglicku, ktorá sa postavila za exilovú vládu Eduarda Beneša. Krátko pred operáciou Anthropoid absolvoval niekoľko cvičných zoskokov, no pri poslednom sa nešťastne zranil. Veliteľ akcie chcel celú operáciu odložiť, Gabčík však promptne ponúkol náhradu: kamaráta – parašutistu Jána Kubiša.
Svoboda bol napokon nasadený v inej operácii – Wolfram. Ako rádiotelegrafista mal po zoskoku podávať do Londýna správy o vojenskej a politickej situácii a potrebách domáceho odboja. Ani Wolfram však nedopadol pre Svobodu úspešne. Dňa 13. septembra 1944 ho zhodili v Beskydách, na druhý deň ho však zatkli nemecké jednotky polície a odovzdali gestapu do Brna.
.pevný pred gestapom
Výsluchy viedol asistent brnianskeho gestapa Rigobert Eiselt, ktorý opisuje Svobodu v spisoch SS ako „nebojácneho parašutistu s otvoreným vystupovaním, pokojného a charakterovo pevného“. Svoboda urobil na Eiselta výborný dojem, gestapu však aj tak nič neprezradil. Pri výsluchu tvrdil: „Nechcite po vojakovi zradu!“ Po dvoch dňoch prezradil len miesto, kde ukryl časť svojej vysielačky.
Ostatným členom Wolframu by však bola neúplná vysielačka, navyše bez rádiotelegrafistu, aj tak nanič. Stratégiou parašutistov vtedy bolo odolávať čo najdlhšie, aby mali ostatní členovia skupiny čas na únik. Veliteľ skupiny major Josef Otisk ani ostatní členovia Wolframu neboli nikdy dolapení.
Po mesiaci výsluchov Svobodu v januári 1945 spolu s ostatnými väzňami evakuovali do koncentračného tábora vo Flossenbürgu, kde bol až do konca vojny. Ako poznamenáva Eiselt v správe brnianskeho gestapa: „Keby Svoboda spolupracoval s gestapom, do koncentračného tábora by nikdy nešiel.“
V období heydrichiády čakala Svobodu ďalšia rana. Jeho rodičov a manželku Nemci bez milosti popravili. Po vojne dostal Československý vojenský kríž, medailu za zásluhy II. stupňa, vojenskú pamätnú medailu aj ďalšie vyznamenania. Zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí, smola sa mu však lepila na päty naďalej.
.provokácia ŠtB?
V roku 1948 kontaktoval Svobodu agent Chodec. V skutočnosti išlo o Václava Knotka, po ktorom pátrala ŠtB pre špionáž proti republike. Knotek sa so Svobodom poznal z Anglicka, kde pôsobil ako parašutista a rádiotelegrafista. Akurát Knotek bol členom výsadku Chromium, ktorý sa nikdy nepodaril.
Anglickí parašutisti podcenili, že po voľbách v roku 1946 boli dôležité ministerstvá obsadené komunistickými ministrami. Nekomunistickí pracovníci ministerstiev boli navyše sledovaní NKVD aj novovytvoreným 5. oddelením hlavného štábu bezpečnosti, ktorému šéfoval Bedřich Reicin.
Knotek vraj kontaktoval Edvarda Beneša a presvedčil ho na odchod do exilu. Prvý kontakt urobil so Svobodom. Ten, nevedno prečo, kontakt ohlásil na 3. správe ŠtB s tým, že po hlase spoznal Knotka, na ktorého bol vypísaný zatykač. ŠtB nariadila Svobodovi stretnutie s Knotkom, pričom aj jeho samotného podozrievala z provokácie. Na stretnutí so Svobodom ŠtB Knotka zatkla. Ten sa však stihol počas výsluchu otráviť ampulkou cyankalínu.
Historik Vojtech Šustek hovoril o Svobodovi s jeho veliteľom Otiskom, ktorý vraj tvrdil, že Knotka udal, pretože to považoval za provokáciu ŠtB. „Predstavte si, že je rok 1949, komunisti zatýkajú, strieľajú ľudí na hraniciach a vy sedíte na generálnom štábe a ozve sa vám agent Chodec. Svoboda si zrejme myslel, že to je provokácia od Reicina,“ tvrdí Šustek.
.historik: nezradil
Svoboda sa po prepustení z ministerstva v roku 1948 zamestnal ako prevádzkar meteorologickej stanice na pražskej Ruzyni. Prakticky do konca života (1982) bol pod dohľadom ŠtB. V Cibulkových zoznamoch dokonca figuruje ako jej agent. V pražskom Archíve bezpečnostných zložiek však naňho neexistuje žiadny spis.
Svobodu eviduje aj slovenský Ústav pamäti národa, no pri jeho mene nie je uvedená žiadna kategória. Šustek je však presvedčený, že nezradil: „Svoboda sa až do smrti vyhýbal parašutistom, ale len z toho dôvodu, aby ho neotravovala tajná polícia. Za žiadnych okolností ich nechcel vystaviť nebezpečenstvu.“
Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Svoboda bol napokon nasadený v inej operácii – Wolfram. Ako rádiotelegrafista mal po zoskoku podávať do Londýna správy o vojenskej a politickej situácii a potrebách domáceho odboja. Ani Wolfram však nedopadol pre Svobodu úspešne. Dňa 13. septembra 1944 ho zhodili v Beskydách, na druhý deň ho však zatkli nemecké jednotky polície a odovzdali gestapu do Brna.
.pevný pred gestapom
Výsluchy viedol asistent brnianskeho gestapa Rigobert Eiselt, ktorý opisuje Svobodu v spisoch SS ako „nebojácneho parašutistu s otvoreným vystupovaním, pokojného a charakterovo pevného“. Svoboda urobil na Eiselta výborný dojem, gestapu však aj tak nič neprezradil. Pri výsluchu tvrdil: „Nechcite po vojakovi zradu!“ Po dvoch dňoch prezradil len miesto, kde ukryl časť svojej vysielačky.
Ostatným členom Wolframu by však bola neúplná vysielačka, navyše bez rádiotelegrafistu, aj tak nanič. Stratégiou parašutistov vtedy bolo odolávať čo najdlhšie, aby mali ostatní členovia skupiny čas na únik. Veliteľ skupiny major Josef Otisk ani ostatní členovia Wolframu neboli nikdy dolapení.
Po mesiaci výsluchov Svobodu v januári 1945 spolu s ostatnými väzňami evakuovali do koncentračného tábora vo Flossenbürgu, kde bol až do konca vojny. Ako poznamenáva Eiselt v správe brnianskeho gestapa: „Keby Svoboda spolupracoval s gestapom, do koncentračného tábora by nikdy nešiel.“
V období heydrichiády čakala Svobodu ďalšia rana. Jeho rodičov a manželku Nemci bez milosti popravili. Po vojne dostal Československý vojenský kríž, medailu za zásluhy II. stupňa, vojenskú pamätnú medailu aj ďalšie vyznamenania. Zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí, smola sa mu však lepila na päty naďalej.
.provokácia ŠtB?
V roku 1948 kontaktoval Svobodu agent Chodec. V skutočnosti išlo o Václava Knotka, po ktorom pátrala ŠtB pre špionáž proti republike. Knotek sa so Svobodom poznal z Anglicka, kde pôsobil ako parašutista a rádiotelegrafista. Akurát Knotek bol členom výsadku Chromium, ktorý sa nikdy nepodaril.
Anglickí parašutisti podcenili, že po voľbách v roku 1946 boli dôležité ministerstvá obsadené komunistickými ministrami. Nekomunistickí pracovníci ministerstiev boli navyše sledovaní NKVD aj novovytvoreným 5. oddelením hlavného štábu bezpečnosti, ktorému šéfoval Bedřich Reicin.
Knotek vraj kontaktoval Edvarda Beneša a presvedčil ho na odchod do exilu. Prvý kontakt urobil so Svobodom. Ten, nevedno prečo, kontakt ohlásil na 3. správe ŠtB s tým, že po hlase spoznal Knotka, na ktorého bol vypísaný zatykač. ŠtB nariadila Svobodovi stretnutie s Knotkom, pričom aj jeho samotného podozrievala z provokácie. Na stretnutí so Svobodom ŠtB Knotka zatkla. Ten sa však stihol počas výsluchu otráviť ampulkou cyankalínu.
Historik Vojtech Šustek hovoril o Svobodovi s jeho veliteľom Otiskom, ktorý vraj tvrdil, že Knotka udal, pretože to považoval za provokáciu ŠtB. „Predstavte si, že je rok 1949, komunisti zatýkajú, strieľajú ľudí na hraniciach a vy sedíte na generálnom štábe a ozve sa vám agent Chodec. Svoboda si zrejme myslel, že to je provokácia od Reicina,“ tvrdí Šustek.
.historik: nezradil
Svoboda sa po prepustení z ministerstva v roku 1948 zamestnal ako prevádzkar meteorologickej stanice na pražskej Ruzyni. Prakticky do konca života (1982) bol pod dohľadom ŠtB. V Cibulkových zoznamoch dokonca figuruje ako jej agent. V pražskom Archíve bezpečnostných zložiek však naňho neexistuje žiadny spis.
Svobodu eviduje aj slovenský Ústav pamäti národa, no pri jeho mene nie je uvedená žiadna kategória. Šustek je však presvedčený, že nezradil: „Svoboda sa až do smrti vyhýbal parašutistom, ale len z toho dôvodu, aby ho neotravovala tajná polícia. Za žiadnych okolností ich nechcel vystaviť nebezpečenstvu.“
Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.