Prišli v posledných rokoch, keď zistili, že ceny domov sú tu na východe Nemecka nižšie než v neďalekej metropole najzápadnejšej časti Poľska, niekoľkotisícovom prístave Štetín. Aj penzión vo veľkom trojposchodovom dome, kde sme prespali, bol poľský. Ceny však boli „nemecké“, v eurách. „Skúšame to tu vydržať. Nemci odtiaľto utekajú, práce tu niet. Dá sa vyžiť z turistov na bicykloch, no nie je to ľahké,“ hovorí Poľka, ktorá sa sem s mužom prisťahovala pred piatimi rokmi.
Na Löcknitz som si spomenul pred niekoľkými dňami, keď som čítal štatistiku prisťahovalectva do Nemecka v minulom roku. Bolo najväčšie za posledných pätnásť rokov a veľkú časť z takmer milióna nových prisťahovalcov tvorili práve Poliaci.
Nepotvrdil sa síce scenár, že po otvorení nemeckého pracovného trhu zavalí Nemecko milióny Poliakov, ba mnohí nemeckí zamestnávatelia boli aj sklamaní, ako málo Poliakov za prácou do Nemecka prišlo. Napriek tomu nie je 163-tisíc Poliakov, ktorí do Nemecka prišli, vôbec málo, a keď sa k nim pripočítajú Maďari, Bulhari a Rumuni, tak z toho vyjde, že „noví Európania“ tvoria väčšinu prisťahovalcov, ktorí do Nemecka vlani prišli.
Isteže to neznamená, že počet obyvateľov Nemecka sa zvýšil o milión, pretože vyše šesťstotisíc obyvateľov Spolkovej republiky sa zase odsťahovalo. Veľkú časť z nich tvoria nemeckí Turci, najmä druhá generácia, ktorá sa vracia späť do svojej búrlivo sa rozvíjajúcej a sebavedomie získavajúcej krajiny. „V Istanbule zarobím rovnako alebo aj viac, ako tu v Nemecku, a nikto sa na mňa nepozerá cez prsty, že som Turek,“ vyjadril sa v Nemecku jeden vyštudovaný mladý ekonóm.
Veľký nápor zažíva Nemecko aj z južných štátov Európskej únie, na ktoré najtvrdšie dopadla najskôr dlhová, a teraz aj hospodárska kríza. Teda najmä Gréci a Španieli. Hoci na adresu Nemecka padajú v samotnom Grécku v posledných mesiacoch len drsné nadávky a kancelárka Angela Merkelová sa najčastejšie vyskytuje na karikatúrach a plagátoch demonštrantov v nacistickej uniforme, núdza a nezamestnanosť prinútila desiatky tisícov Grékov vymeniť slnkom prehriaty Peloponéz za omnoho menej pohostinné oblasti Nemecka.
Prisťahovalectvo čiastočne zachraňuje Nemecko pred demografickou pohromou a drží nad vodou bismarckovský priebežný penzijný systém, ktorý by pri starnúcom nemeckom obyvateľstve bez mladej prisťahovaleckej krvi zahynul.
To, čo sa však nedarí, je zaľudňovanie poloprázdnych, vnútornou nemeckou migráciou vyľudnených východných spolkových krajín. Tam totiž mieri iba malý zlomok z nových prisťahovalcov, tri štvrtiny z nich hľadajú nový život v štvorke najbohatších spolkových štátov, prevažne na juhu západnej časti Spolkovej republiky. Sever Nemecka, ktorý je síce v lete krásny, ale v zime sa tu preháňa severák a mrazy klesajú rovnako hlboko ako v Škandinávii, sa tak naďalej vyľudňuje. Gréci ani Španieli sem dobrovoľne nepôjdu, a to platí aj o Bulharoch či Rumunoch.
Takže sa obávam, že v Löknitzi, ale aj v ďalších miestach východného Nemecka, nehľadiac na grécku krízu, zostávajú jedinou nádejou zase tí Poliaci. Poliaci, na ktorých sa Nemci dívajú asi tak, ako Česi a Slováci na Ukrajincov a Vietnamcov, alebo niekedy dokonca ako na Rómov. Ale keď to takto pôjde s východným Nemeckom ďalej, teda od desiatich k piatim, budú nakoniec Nemci na východe radi aj tým Poliakom, ktorí osídlia opustené nemecké dediny a mestá. História sa tak vráti o nejakých tisíc rokov späť, do doby, keď bol Berlín slovanské hradisko, Rujana posvätným miestom starých Slovanov a slovanské osídlenie siahalo až niekam k Hamburgu.
Autor je redaktor Lidových novín
Na Löcknitz som si spomenul pred niekoľkými dňami, keď som čítal štatistiku prisťahovalectva do Nemecka v minulom roku. Bolo najväčšie za posledných pätnásť rokov a veľkú časť z takmer milióna nových prisťahovalcov tvorili práve Poliaci.
Nepotvrdil sa síce scenár, že po otvorení nemeckého pracovného trhu zavalí Nemecko milióny Poliakov, ba mnohí nemeckí zamestnávatelia boli aj sklamaní, ako málo Poliakov za prácou do Nemecka prišlo. Napriek tomu nie je 163-tisíc Poliakov, ktorí do Nemecka prišli, vôbec málo, a keď sa k nim pripočítajú Maďari, Bulhari a Rumuni, tak z toho vyjde, že „noví Európania“ tvoria väčšinu prisťahovalcov, ktorí do Nemecka vlani prišli.
Isteže to neznamená, že počet obyvateľov Nemecka sa zvýšil o milión, pretože vyše šesťstotisíc obyvateľov Spolkovej republiky sa zase odsťahovalo. Veľkú časť z nich tvoria nemeckí Turci, najmä druhá generácia, ktorá sa vracia späť do svojej búrlivo sa rozvíjajúcej a sebavedomie získavajúcej krajiny. „V Istanbule zarobím rovnako alebo aj viac, ako tu v Nemecku, a nikto sa na mňa nepozerá cez prsty, že som Turek,“ vyjadril sa v Nemecku jeden vyštudovaný mladý ekonóm.
Veľký nápor zažíva Nemecko aj z južných štátov Európskej únie, na ktoré najtvrdšie dopadla najskôr dlhová, a teraz aj hospodárska kríza. Teda najmä Gréci a Španieli. Hoci na adresu Nemecka padajú v samotnom Grécku v posledných mesiacoch len drsné nadávky a kancelárka Angela Merkelová sa najčastejšie vyskytuje na karikatúrach a plagátoch demonštrantov v nacistickej uniforme, núdza a nezamestnanosť prinútila desiatky tisícov Grékov vymeniť slnkom prehriaty Peloponéz za omnoho menej pohostinné oblasti Nemecka.
Prisťahovalectvo čiastočne zachraňuje Nemecko pred demografickou pohromou a drží nad vodou bismarckovský priebežný penzijný systém, ktorý by pri starnúcom nemeckom obyvateľstve bez mladej prisťahovaleckej krvi zahynul.
To, čo sa však nedarí, je zaľudňovanie poloprázdnych, vnútornou nemeckou migráciou vyľudnených východných spolkových krajín. Tam totiž mieri iba malý zlomok z nových prisťahovalcov, tri štvrtiny z nich hľadajú nový život v štvorke najbohatších spolkových štátov, prevažne na juhu západnej časti Spolkovej republiky. Sever Nemecka, ktorý je síce v lete krásny, ale v zime sa tu preháňa severák a mrazy klesajú rovnako hlboko ako v Škandinávii, sa tak naďalej vyľudňuje. Gréci ani Španieli sem dobrovoľne nepôjdu, a to platí aj o Bulharoch či Rumunoch.
Takže sa obávam, že v Löknitzi, ale aj v ďalších miestach východného Nemecka, nehľadiac na grécku krízu, zostávajú jedinou nádejou zase tí Poliaci. Poliaci, na ktorých sa Nemci dívajú asi tak, ako Česi a Slováci na Ukrajincov a Vietnamcov, alebo niekedy dokonca ako na Rómov. Ale keď to takto pôjde s východným Nemeckom ďalej, teda od desiatich k piatim, budú nakoniec Nemci na východe radi aj tým Poliakom, ktorí osídlia opustené nemecké dediny a mestá. História sa tak vráti o nejakých tisíc rokov späť, do doby, keď bol Berlín slovanské hradisko, Rujana posvätným miestom starých Slovanov a slovanské osídlenie siahalo až niekam k Hamburgu.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.