KNIHA Eva Maliti-Fraňová: Pod jazdeckou sochou (Edition Ryba)
Aktuálna kniha poviedok spisovateľky, dramatičky, prekladateľky a literárnej teoretičky Evy Maliti-Fraňovej sa síce nedostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera, no na kvalite a zaujímavosti jej to neuberá. Pätnásť poviedok tejto zbierky má totiž všetko, čo klasicky ponímané poviedky majú mať: ich hrdinov a hrdinky môžete ľahko stretnúť na ulici, na prvý pohľad vyzerajú celkom obyčajne, no spravidla majú nejakú svoju súkromnú zvláštnosť, vyšinutosť, s ktorou sa nedokážu (a niekedy ani veľmi nechcú) vyrovnať a niečo divné, nekaždodenné, výnimočné sa im stane. Tým vzniká dramatická situácia, napätie, ktoré autorka opisuje či „rieši" s nadhľadom a so sympatickým sarkazmom. Práve ten sarkazmus, ten sotva badateľný (chvíľami láskavý, chvíľami akoby škodoradostný) autorkin úsmev poviedky odľahčuje a robí z nich pútavé, neúnavné čítanie. Eva Maliti-Fraňová pritom „iba" rozpráva príbehy, nekomentuje ich, nemoralizuje nad nimi a pritom sa za viacerými poviedkami skrývajú otázky, na ktoré zvykneme ťažko hľadať odpovede. Autorkino rozprávanie je lineárne, plynulé, v najlepšom slova zmysle „klasické". Človek si pri čítaní spomenie na majstra Gogoľa či na majsterku Flannery O'Connor. A ešte jedna vec je na tejto knižke zvláštna a cenná: má príjemný dizajn, ktorého autorom je Jakub Dvořák, text je štýlovo zalomený a bezchybne jazykovo skorigovaný. Vydavateľ jednoducho odviedol výbornú prácu.
.jk
KNIHA Albert Marenčin / Ivan ZUBAĽ (K. K. Bagala , 2011)
„Rozkoš z tvorby, z výmyslov fantázie, obrazotvornosti, z hry, zo snívania a z utópie sú pre život predsa len potrebnejšie ako všetko ostatné... Aj keď sa nedajú vždy prakticky využiť,“ píše Albert Marenčin. Kniha je to netradičná pre svoju podstatu i pre Bagalovo vydavateľstvo, ktoré nám poskytlo takýto zážitok i v ďalšej publikácii s autormi Kadlečík, Štrpka, Zubaľ, Šeban. V knihe ide o jednotu verbálneho a vizuálneho: Albert Marenčin vo fotografiách Ivana Zubaľa a medzi fotografiami Marenčinove texty – esejistické, básnické, i sentencie svetových mysliteľov. Zubaľ je známy svojimi kolážovitými farebnými fotografiami, ktoré nielen zobrazujú, ale predovšetkým vyjadrujú. V tomto prípade biografiu, myslenie a názory Alberta Marenčina i prostredie, v ktorom sa pohyboval a pohybuje. „Čítať“ treba fotografie rovnako ako texty, treba sa zastaviť, pouvažovať spolu s autormi o umení a gýči, o poézii, epigónstve, úspechu, experimentovaní, megalománii, racionalite a emotívnosti, o bestselleroch v umení: „Oslobodiť sa, byť slobodný – to je základná požiadavka a podmienka autentického ľudského prejavu a plného života.“ Možno nás upútajú spomienky na nakrúcanie s Alainom Robbe-Grilletom, Marenčinov často prísny názor na premeny sveta a človeka, fenomén domova v ponímaní tohto svetaskúseného človeka, zaujme nás trochu histórie a politiky i otázky života a smrti. Marenčinove texty Zo zápisníkov 1968 – 2008 sú nepochybne veľmi zaujímavé a Zubaľove netradičné fotografie veľmi príťažlivé.
.gabriela Rakúsová
DIVADLO Veľký a malý (Wiener Festwochen)
Najväčším diváckym lákadlom tohtoročného divadelného festivalu Wiener Festwochen, ktorý v hlavnom meste Rakúska potrvá do 17. júna, bola austrálska herečka Cate Blanchett. Držiteľka Oscara za film Letec stvárnila hlavnú úlohu v inscenácii hry Veľký a malý, ktorú koncom 70. rokov napísal nemecký dramatik Botho Strauss a do Viedne ju prinieslo zoskupenie Sydney Theatre Company. Herecký výkon Cate Blanchettovej v role „neúnavnej“ ženy, ktorá sa stretáva s rôznymi ľuďmi a bezvýsledne sa snaží o citové zblíženie, bol fenomenálny. Najmä vo frenetických monológoch – emocionálne výbušných, priam teatrálnych, ktoré okorenila aj humorom. Impozantnosť herectva umocnil jej špecifický hlboký hlas. Strauusova dráma, ktorú pre divadlo upravil britský dramatik Martin Crimp, je surrealistickou, miestami absurdnou hrou. Nemá štandardný dej, je skôr kompozíciou situácií reflektujúcich spoločensko-morálny obraz doby. Hlavná hrdinka je cudzinkou vo vlastnej krajine, v ktorej ešte stále cítiť traumy druhej svetovej vojny, ako aj nastupujúcu vlnu imigrácie. Krajiny, v ktorej má silné postavenie – v hre ironizovaná – buržoázna malosť. Uznávaný austrálsky režisér Benedict Andrews sa v minimalistickej scénografii nechal uniesť vizuálne pôsobivými scénickými riešeniami, ktoré nie vždy pomáhali výkladu – beztak ťažko uchopiteľnej – hry. Inscenácia Veľký a malý tak bola silným zážitkom najmä vďaka výkonu Cate Blanchettovej.
.peter Scherhaufer
Aktuálna kniha poviedok spisovateľky, dramatičky, prekladateľky a literárnej teoretičky Evy Maliti-Fraňovej sa síce nedostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera, no na kvalite a zaujímavosti jej to neuberá. Pätnásť poviedok tejto zbierky má totiž všetko, čo klasicky ponímané poviedky majú mať: ich hrdinov a hrdinky môžete ľahko stretnúť na ulici, na prvý pohľad vyzerajú celkom obyčajne, no spravidla majú nejakú svoju súkromnú zvláštnosť, vyšinutosť, s ktorou sa nedokážu (a niekedy ani veľmi nechcú) vyrovnať a niečo divné, nekaždodenné, výnimočné sa im stane. Tým vzniká dramatická situácia, napätie, ktoré autorka opisuje či „rieši" s nadhľadom a so sympatickým sarkazmom. Práve ten sarkazmus, ten sotva badateľný (chvíľami láskavý, chvíľami akoby škodoradostný) autorkin úsmev poviedky odľahčuje a robí z nich pútavé, neúnavné čítanie. Eva Maliti-Fraňová pritom „iba" rozpráva príbehy, nekomentuje ich, nemoralizuje nad nimi a pritom sa za viacerými poviedkami skrývajú otázky, na ktoré zvykneme ťažko hľadať odpovede. Autorkino rozprávanie je lineárne, plynulé, v najlepšom slova zmysle „klasické". Človek si pri čítaní spomenie na majstra Gogoľa či na majsterku Flannery O'Connor. A ešte jedna vec je na tejto knižke zvláštna a cenná: má príjemný dizajn, ktorého autorom je Jakub Dvořák, text je štýlovo zalomený a bezchybne jazykovo skorigovaný. Vydavateľ jednoducho odviedol výbornú prácu.
.jk
KNIHA Albert Marenčin / Ivan ZUBAĽ (K. K. Bagala , 2011)
„Rozkoš z tvorby, z výmyslov fantázie, obrazotvornosti, z hry, zo snívania a z utópie sú pre život predsa len potrebnejšie ako všetko ostatné... Aj keď sa nedajú vždy prakticky využiť,“ píše Albert Marenčin. Kniha je to netradičná pre svoju podstatu i pre Bagalovo vydavateľstvo, ktoré nám poskytlo takýto zážitok i v ďalšej publikácii s autormi Kadlečík, Štrpka, Zubaľ, Šeban. V knihe ide o jednotu verbálneho a vizuálneho: Albert Marenčin vo fotografiách Ivana Zubaľa a medzi fotografiami Marenčinove texty – esejistické, básnické, i sentencie svetových mysliteľov. Zubaľ je známy svojimi kolážovitými farebnými fotografiami, ktoré nielen zobrazujú, ale predovšetkým vyjadrujú. V tomto prípade biografiu, myslenie a názory Alberta Marenčina i prostredie, v ktorom sa pohyboval a pohybuje. „Čítať“ treba fotografie rovnako ako texty, treba sa zastaviť, pouvažovať spolu s autormi o umení a gýči, o poézii, epigónstve, úspechu, experimentovaní, megalománii, racionalite a emotívnosti, o bestselleroch v umení: „Oslobodiť sa, byť slobodný – to je základná požiadavka a podmienka autentického ľudského prejavu a plného života.“ Možno nás upútajú spomienky na nakrúcanie s Alainom Robbe-Grilletom, Marenčinov často prísny názor na premeny sveta a človeka, fenomén domova v ponímaní tohto svetaskúseného človeka, zaujme nás trochu histórie a politiky i otázky života a smrti. Marenčinove texty Zo zápisníkov 1968 – 2008 sú nepochybne veľmi zaujímavé a Zubaľove netradičné fotografie veľmi príťažlivé.
.gabriela Rakúsová
DIVADLO Veľký a malý (Wiener Festwochen)
Najväčším diváckym lákadlom tohtoročného divadelného festivalu Wiener Festwochen, ktorý v hlavnom meste Rakúska potrvá do 17. júna, bola austrálska herečka Cate Blanchett. Držiteľka Oscara za film Letec stvárnila hlavnú úlohu v inscenácii hry Veľký a malý, ktorú koncom 70. rokov napísal nemecký dramatik Botho Strauss a do Viedne ju prinieslo zoskupenie Sydney Theatre Company. Herecký výkon Cate Blanchettovej v role „neúnavnej“ ženy, ktorá sa stretáva s rôznymi ľuďmi a bezvýsledne sa snaží o citové zblíženie, bol fenomenálny. Najmä vo frenetických monológoch – emocionálne výbušných, priam teatrálnych, ktoré okorenila aj humorom. Impozantnosť herectva umocnil jej špecifický hlboký hlas. Strauusova dráma, ktorú pre divadlo upravil britský dramatik Martin Crimp, je surrealistickou, miestami absurdnou hrou. Nemá štandardný dej, je skôr kompozíciou situácií reflektujúcich spoločensko-morálny obraz doby. Hlavná hrdinka je cudzinkou vo vlastnej krajine, v ktorej ešte stále cítiť traumy druhej svetovej vojny, ako aj nastupujúcu vlnu imigrácie. Krajiny, v ktorej má silné postavenie – v hre ironizovaná – buržoázna malosť. Uznávaný austrálsky režisér Benedict Andrews sa v minimalistickej scénografii nechal uniesť vizuálne pôsobivými scénickými riešeniami, ktoré nie vždy pomáhali výkladu – beztak ťažko uchopiteľnej – hry. Inscenácia Veľký a malý tak bola silným zážitkom najmä vďaka výkonu Cate Blanchettovej.
.peter Scherhaufer
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.