Päťhviezdičkové albumy notoricky známych mien sú základnými kameňmi popmusic tohto a minulého storočia, povinnými jazdami a vypichovať ich päťhviezdičkovosť, uznanlivo po stý raz prikyvovať, to je čistá strata času. Našťastie, pop je nelineárny a platne a mená nie sú len o číslach ale aj o chuti prehrýzať sa neznámym, loviť tam, kde to iní vzdali či ani nikdy nezačali (vďaka, Kamil, za nedávnu spomienku na Talk Talk!).
Sólová trojka ex-člena Walker Brothers vyšla na jar roku 1969 a symbolicky uzatvára tvorivú dynamiku 60´s. Vyberá si z nich to najlepšie – hudbu ako komplex vedomostí, skillu a zážitkovosti, no disonanciami, napätím, novými postupmi a silou textov sa romantik a skvelý pozorovateľ Walker na prelome dekád v očakávaní nového (no skôr zlého než dobrého) mení na existencialistu a experimentátora. Ak počujete, že ďalej sa v pope vlastne ísť nedá, počujete veľmi dobre. V tomto chvení znepokojivej krásy vyznievajú dovtedy najlepšie Walkerove kusy až šokujúco silno. Rosemary, Big Louise, Two Ragged Soldiers, Winter Night ale aj záverečná trojica coverov z repertoáru Jacquesa Brela. Walker majstrovsky narába s tichom, akoby vedel, že časom jeho cena závratne stúpne. Orchestráciu a aranže majú na svedomí dvaja v tom čase najlepší: John Franz, hľadač talentov pre label Philips a človek, ktorému vďačia za svoj veľký sound napríklad Dame Shirley Basey či Dusty Springfield, a Wally Stott, aranžérka prvých štyroch Walkerovych albumov a hosťujúca dirigentka orchestra i big bandu BBC. Je symptomatické, že ju preslávila až hudba pre seriály Dallas a Dynasty, keďže po Walkerovi v popmusic prakticky nemala čo aranžovať.
A vlastne je celkom logické, že si na ňu a na Walkera spomenuli v nezávislom vydavateľstve 4AD a nakrútili vynikajúci dokument s názvom vypožičaným práve z piesne tejto LP – Scott Walker: 30 Century Man. Ak vás zaujíma, prečo nejakého podivína Walkera adorujú David Bowie, Blur, Radiohead či Goldfrapp, pozrite si ho.
Daniel Baláž je moderátor FM_radia a hudobný publicista
Sólová trojka ex-člena Walker Brothers vyšla na jar roku 1969 a symbolicky uzatvára tvorivú dynamiku 60´s. Vyberá si z nich to najlepšie – hudbu ako komplex vedomostí, skillu a zážitkovosti, no disonanciami, napätím, novými postupmi a silou textov sa romantik a skvelý pozorovateľ Walker na prelome dekád v očakávaní nového (no skôr zlého než dobrého) mení na existencialistu a experimentátora. Ak počujete, že ďalej sa v pope vlastne ísť nedá, počujete veľmi dobre. V tomto chvení znepokojivej krásy vyznievajú dovtedy najlepšie Walkerove kusy až šokujúco silno. Rosemary, Big Louise, Two Ragged Soldiers, Winter Night ale aj záverečná trojica coverov z repertoáru Jacquesa Brela. Walker majstrovsky narába s tichom, akoby vedel, že časom jeho cena závratne stúpne. Orchestráciu a aranže majú na svedomí dvaja v tom čase najlepší: John Franz, hľadač talentov pre label Philips a človek, ktorému vďačia za svoj veľký sound napríklad Dame Shirley Basey či Dusty Springfield, a Wally Stott, aranžérka prvých štyroch Walkerovych albumov a hosťujúca dirigentka orchestra i big bandu BBC. Je symptomatické, že ju preslávila až hudba pre seriály Dallas a Dynasty, keďže po Walkerovi v popmusic prakticky nemala čo aranžovať.
A vlastne je celkom logické, že si na ňu a na Walkera spomenuli v nezávislom vydavateľstve 4AD a nakrútili vynikajúci dokument s názvom vypožičaným práve z piesne tejto LP – Scott Walker: 30 Century Man. Ak vás zaujíma, prečo nejakého podivína Walkera adorujú David Bowie, Blur, Radiohead či Goldfrapp, pozrite si ho.
Daniel Baláž je moderátor FM_radia a hudobný publicista
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.