Pendlujem
Život žijem na desaťročia, minulé bolo kultúrne, teraz mám investičné obdobie – investujem do tretieho dôchodkového piliera, teda do detí, pendlujem medzi dvoma domácnosťami v dvoch krajinách, aby mali dobré školy a dobrú prácu, nech mi potom príjemnú celodennú opatrovateľku vydržujú. Ale už sa teším na ďalšiu dekádu, keď sa vrátim do skladu naškrečkovaných kníh a filmov.
Papiernictvo neobídem
Papiernictvá mám rád, zápisníky, atramentové perá, ešte lepšie ceruzky, starosvetské, čím klasickejšie, tým lepšie. Zápisník a ceruzka je istota, všetky tie elektronické záznamníky sa môžu pokaziť, záznamy záhadne zmiznúť. K technológiám mám pozitívny vzťah odvtedy, čo som sa naučil nenechať sa prevalcovať novinkami a využiť z nich len to, čo naozaj potrebujem. Ani navigácia v aute mi nič nehovorí, najradšej mám mapu a hlavu, aj keď sa mi občas stane, že sa musím dvakrát otočiť a vrátiť. V Budapešti aj trikrát.
Buchty a gule
Na parené buchty a slivkové gule som expert. Hocikto ma neuspokojí, mohol by som robiť degustátora. Etalón tej správnej chuti takýchto jedál sa vytvára v detstve, na gule od mám a buchty od babiek sa manželky nechytajú. Aj mi je ich ľúto, ale tu je každá snaha márna.
Nanič kamarát
Som expert na otváranie fliaš, máme to tak podelené: ja otváram, privoniavam a všetci ostatní pijú. Všelijaké otvárače mi nosia, už pochopili. Do mňa je škoda liať drahé alkoholy, len ovoniam, strašne sa mi to páči, ale keď upijem, nerozoznám vodu od najlepšieho koňaku. Bol som nanič kamarát, nepil som, ani nefajčil, o všetkých som sa vždy postaral, ale ešte v dvadsiatich ôsmich som nemal vodičák, načo im bol taký somár, čo ich domov nedovezie?
Nepokúšam diabla
Dobre som sa oženil, spokojnosť vládne obojstranná, ale diabla pre istotu nepokúšam, nevystavujem sa veľmi situáciám, kde treba odolávať pokušeniu, lebo muž je slabá nátura. Keď vidím, čo to robí so všetkými tými riaditeľmi, ministrami a podobnými, ako sa im po nástupe do funkcie rozrastajú rodiny... Aj ich trochu obdivujem, kde na to berú energiu a prachy. Keď toto pochopím, bude zle.
Pozerám do očí
Dvadsať rokov robím prácu, pri ktorej nie je veľmi vidieť hmatateľný efekt. Teraz mám chuť robiť veci, pri ktorých sa môžem pozrieť do očí človeku, pre ktorého to robím, či je spokojný, či som to urobil dobre. Je v tom riziko, že spokojným dám viac, než mám. Keď robíme turnaj pre decká, nakoniec vždy porozdávam aj ceny, čo boli odložené na budúci rok, prerobíme, no čo už! Aspoň v pracovnom živote som ešte trochu sviňa, čo robí a stráži rozpočty, ale v osobnom sa neustrážim, keď vidím, že to stojí za to.
Výpletom rozumiem
Bavia ma tenisové výplety, syntetické, multifilamenty, najfajnovejšie prírodné, kedysi sa robili z ovčích čriev, dnes stačia aj kravy, asi že sú väčšie a majú dlhšie trávenie. Deckám v klube vypletáme stovky rakiet za rok, už som aj rozmýšľal, že sa to naučím, ale ani na to nemám čas. Keď na konci roka zistím, na čo všetko nemám čas, začínam mať pochybnosti, či som vôbec niečo robil.
Život žijem na desaťročia, minulé bolo kultúrne, teraz mám investičné obdobie – investujem do tretieho dôchodkového piliera, teda do detí, pendlujem medzi dvoma domácnosťami v dvoch krajinách, aby mali dobré školy a dobrú prácu, nech mi potom príjemnú celodennú opatrovateľku vydržujú. Ale už sa teším na ďalšiu dekádu, keď sa vrátim do skladu naškrečkovaných kníh a filmov.
Papiernictvo neobídem
Papiernictvá mám rád, zápisníky, atramentové perá, ešte lepšie ceruzky, starosvetské, čím klasickejšie, tým lepšie. Zápisník a ceruzka je istota, všetky tie elektronické záznamníky sa môžu pokaziť, záznamy záhadne zmiznúť. K technológiám mám pozitívny vzťah odvtedy, čo som sa naučil nenechať sa prevalcovať novinkami a využiť z nich len to, čo naozaj potrebujem. Ani navigácia v aute mi nič nehovorí, najradšej mám mapu a hlavu, aj keď sa mi občas stane, že sa musím dvakrát otočiť a vrátiť. V Budapešti aj trikrát.
Buchty a gule
Na parené buchty a slivkové gule som expert. Hocikto ma neuspokojí, mohol by som robiť degustátora. Etalón tej správnej chuti takýchto jedál sa vytvára v detstve, na gule od mám a buchty od babiek sa manželky nechytajú. Aj mi je ich ľúto, ale tu je každá snaha márna.
Nanič kamarát
Som expert na otváranie fliaš, máme to tak podelené: ja otváram, privoniavam a všetci ostatní pijú. Všelijaké otvárače mi nosia, už pochopili. Do mňa je škoda liať drahé alkoholy, len ovoniam, strašne sa mi to páči, ale keď upijem, nerozoznám vodu od najlepšieho koňaku. Bol som nanič kamarát, nepil som, ani nefajčil, o všetkých som sa vždy postaral, ale ešte v dvadsiatich ôsmich som nemal vodičák, načo im bol taký somár, čo ich domov nedovezie?
Nepokúšam diabla
Dobre som sa oženil, spokojnosť vládne obojstranná, ale diabla pre istotu nepokúšam, nevystavujem sa veľmi situáciám, kde treba odolávať pokušeniu, lebo muž je slabá nátura. Keď vidím, čo to robí so všetkými tými riaditeľmi, ministrami a podobnými, ako sa im po nástupe do funkcie rozrastajú rodiny... Aj ich trochu obdivujem, kde na to berú energiu a prachy. Keď toto pochopím, bude zle.
Pozerám do očí
Dvadsať rokov robím prácu, pri ktorej nie je veľmi vidieť hmatateľný efekt. Teraz mám chuť robiť veci, pri ktorých sa môžem pozrieť do očí človeku, pre ktorého to robím, či je spokojný, či som to urobil dobre. Je v tom riziko, že spokojným dám viac, než mám. Keď robíme turnaj pre decká, nakoniec vždy porozdávam aj ceny, čo boli odložené na budúci rok, prerobíme, no čo už! Aspoň v pracovnom živote som ešte trochu sviňa, čo robí a stráži rozpočty, ale v osobnom sa neustrážim, keď vidím, že to stojí za to.
Výpletom rozumiem
Bavia ma tenisové výplety, syntetické, multifilamenty, najfajnovejšie prírodné, kedysi sa robili z ovčích čriev, dnes stačia aj kravy, asi že sú väčšie a majú dlhšie trávenie. Deckám v klube vypletáme stovky rakiet za rok, už som aj rozmýšľal, že sa to naučím, ale ani na to nemám čas. Keď na konci roka zistím, na čo všetko nemám čas, začínam mať pochybnosti, či som vôbec niečo robil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.