Nie je však práca ako práca. Cestoval som pred pár mesiacmi do Ázie. Najskôr odlet z európskeho letiska. Celý check-out aj s batožinou a vyberaním si miesta trval 2-3 minúty. O nejaký týždeň neskôr prelet v rámci Ázie. Štyria letiskoví zamestnanci, dvaja z toho skákali po kufroch, ďalší vypisovali papiere, kontrolovali doklady, ťukali do počítača. Aj tak to trvalo takmer štvrťhodinu. Práce bolo veľa, no urobilo sa málo.
OECD zverejnila štatistiku, v ktorých krajinách sa pracuje najviac v roku vrátane dovoleniek a sviatkov. Najdlhšie pracujú Kórejčania, takmer 2 200 hodín ročne, Holanďania a Nemci až o osemsto hodín menej. Forbes k tomu priniesol portrét juhokórejského štátneho zamestnanca Leeho: vstáva o pol šiestej, cestuje dve hodiny do práce, v ktorej strávi dvanásť hodín, to všetko šesť dní v týždni. Okrem voľnej nedele má tri dni dovolenky v roku. Lee dodáva to, čo poznajú zamestnanci mnohých kórejských firiem: kým je šéf v práci, nepatrí sa odísť, človek si zatvorí dvere možnému povýšeniu. A šéf býva v práci dlho.
Bohatšie krajiny, paradoxne, podľa tabuľky väčšinou robia menej. Najmenej hodín v roku sa okrem Holandska a Nemecka robí aj v Nórsku, Francúzsku, Dánsku. Naopak, po Kórei pracujú spomedzi zisťovaných krajín najviac v Čile, Grécku, Rusku, Maďarsku a Poľsku. Slovensko je blízko stredu, medzi Novým Zélandom a Japonskom. V čom to je?
V bohatšom svete sa viac robí na čiastočný úväzok. Je to tiež tak, že bohaté krajiny si dovolia pracovať menej, lebo sú efektívnejšie? Alebo sú dnes bohaté, pretože kedysi pracovali viac? BBC k tomu cituje jedného z odborníkov, ktorí skúmajú rozsah práce: počiatkom 20. storočia aj ľudia v Európe či Amerike pracovali skoro 3 000 hodín ročne, teda viac ako dnes Kórejčania. Budú však efektívni Nemci bohatými Nemcami aj zajtra? Alebo budú budúcimi Nemcami dnešní pracovití Kórejčania či Číňania?
BBC dala na svoju internetovú stránku aj jednoduchý tool, kde po zadaní krajiny, počtu reálne odpracovaných hodín v týždni a dní vybranej dovolenky vypadne porovnanie na jednotlivca. Vkladám dáta a zisťujem, že je to o sedemsto hodín viac ako priemer OECD. Ešteže samostatne zárobkovo činní nemusia robiť výkazy práce. Pretože práce je veľa...
OECD zverejnila štatistiku, v ktorých krajinách sa pracuje najviac v roku vrátane dovoleniek a sviatkov. Najdlhšie pracujú Kórejčania, takmer 2 200 hodín ročne, Holanďania a Nemci až o osemsto hodín menej. Forbes k tomu priniesol portrét juhokórejského štátneho zamestnanca Leeho: vstáva o pol šiestej, cestuje dve hodiny do práce, v ktorej strávi dvanásť hodín, to všetko šesť dní v týždni. Okrem voľnej nedele má tri dni dovolenky v roku. Lee dodáva to, čo poznajú zamestnanci mnohých kórejských firiem: kým je šéf v práci, nepatrí sa odísť, človek si zatvorí dvere možnému povýšeniu. A šéf býva v práci dlho.
Bohatšie krajiny, paradoxne, podľa tabuľky väčšinou robia menej. Najmenej hodín v roku sa okrem Holandska a Nemecka robí aj v Nórsku, Francúzsku, Dánsku. Naopak, po Kórei pracujú spomedzi zisťovaných krajín najviac v Čile, Grécku, Rusku, Maďarsku a Poľsku. Slovensko je blízko stredu, medzi Novým Zélandom a Japonskom. V čom to je?
V bohatšom svete sa viac robí na čiastočný úväzok. Je to tiež tak, že bohaté krajiny si dovolia pracovať menej, lebo sú efektívnejšie? Alebo sú dnes bohaté, pretože kedysi pracovali viac? BBC k tomu cituje jedného z odborníkov, ktorí skúmajú rozsah práce: počiatkom 20. storočia aj ľudia v Európe či Amerike pracovali skoro 3 000 hodín ročne, teda viac ako dnes Kórejčania. Budú však efektívni Nemci bohatými Nemcami aj zajtra? Alebo budú budúcimi Nemcami dnešní pracovití Kórejčania či Číňania?
BBC dala na svoju internetovú stránku aj jednoduchý tool, kde po zadaní krajiny, počtu reálne odpracovaných hodín v týždni a dní vybranej dovolenky vypadne porovnanie na jednotlivca. Vkladám dáta a zisťujem, že je to o sedemsto hodín viac ako priemer OECD. Ešteže samostatne zárobkovo činní nemusia robiť výkazy práce. Pretože práce je veľa...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.