„Podmienkou ďalšej pomoci Grécku je plnenie dohodnutých podmienok,“ dozvedeli sme sa vďaka summitu. Do médií prenikla aj správa, že pracovná skupina Eurogroup vyzvala členské krajiny, aby si nachystali individuálne plány, ako postupovať v prípade, že Grécko vystúpi z EMU. Dobré ráno! Táto možnosť je na stole už roky a ignorovať ju mohli hádam len z daní platení profesionálni optimisti. Údajnú výzvu krajinám, pripraviť si plány na možný Grexit, však európski predstavitelia vehementne popreli, vraj takéto plány sa nechystajú. Dúfajme, že robia iné, než vravia. Ďalším aspoň trochu konkrétnejším záverom bola domáca úloha pre Európsku investičnú banku: má na ďalší summit v júni pripraviť návrhy, ako podporiť hospodársky rast. Z konkrétnejších záverov je to všetko.
.nemecký účet
Zatiaľ nebolo vypočuté volanie z krajín s fiškálnymi problémami na dlhopisových trhoch (Grécko, Belgicko, Taliansko) a najmä Francúzska po európskych dlhopisoch. Okrem toho, že by európske dlhopisy boli pravdepodobne v rozpore s nemeckou ústavou, je asi každému zrejmé, že ide o európsku hostinu na nemecký účet. A do toho sa Nemcom zatiaľ nechce. Nemecká kancelárka argumentuje Lisabonskou zmluvou. Spoločné dlhopisy vraj nie sú zlučiteľné ani s touto dohodou. Navyše podľa nej „práve takmer identické úroky pre jednotlivé krajiny Únie viedli k zásadne zmätenému vývoju v posledných rokoch“. Nemecký odpor podporila aj rakúska ministerka financií Maria Fekter, ktorá označila „prorastové“ argumenty na podporu spoločných dlhopisov francúzskeho prezidenta Hollanda za nezmysel. „Financovať rast dlhmi je receptom z predvčera.“ K opozícii sa pridalo aj Holandsko, aj Fíni si myslia, že krajiny by mali byť samy zodpovedné za svoj dlh.
Neotvorila sa ani diskusia o „fiškálnom kompakte“, ktorá bola dôležitým kameňom prezidentskej kampane F. Hollanda. Fiškálny kompakt minimálne vo Francúzsku tak skoro ratifikácia nečaká. Údajne bude ležať ladom, kým nebudú vyjednané porastové opatrenia. O celoeurópskom poistení bankových vkladov, ktoré by malo pomôcť predísť masívnemu runu na banky v problematických krajinách, sa síce diskutovalo, no zatiaľ má túto tému Európska komisia iba skúmať. Následne ju má rozdiskutovať na ďalšom summite, pričom aj v júni pôjde ešte len o „predbežné diskusie“.
.obed zadarmo
Jasnejšie nie je ani v otázke, či z novovznikajúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu bude možné požičiavať priamo bankám. Íri sú, podľa slov ich premiéra Enda Kennyho, vehementne za. Pri obrovských stratách írskych komerčných bánk to nikoho neprekvapí. Tipnite si, kto je proti. Áno, zase Angela. Nemecké rázne Nein, nein, nein nevyviedlo z miery španielskeho premiéra Maria Rajoya, ktorý hrdo vyhlásil, že „španielska vláda nemá záujem a nechce využívať záchranné zdroje z EÚ alebo iných inštitúcií.“
O niečo neskôr ten istý človek na summite navrhol, aby ECB opäť rozbehla pre upokojenie situácie na dlhopisových trhoch nákupy štátnych dlhopisov. Španielsku by nižšie úroky na dlhu naozaj pomohli. Európski politici úprimne veria teórii, že peniaze v ECB sú obedom zadarmo. ECB to odmieta, „nechce vytvárať dojem, že pomáha krajinám s refinancovaním“. Nepriamo tak priznáva, že doterajšie nákupy naozaj boli pomocou členom menovej únie. ECB ako posledný nástroj na oddiaľovanie nevyhnutných bolestivých opatrení opäť pokúšal aj Hollande, ktorý volá po ďalšom kole lacnejších úverov z ECB pre komerčné banky. Bilión eur je (3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny) za jedno percento na tri roky je stále málo?
Európsky prezident, poet Herman van Rompuy, summit zhrnul slovami „Dnešné stretnutie bolo o vytváraní tlaku, sústredení mysle a vyčistení vzduchu.“ A dobrom cateringu, mohol by dodať skeptik. Európski „lídri“ doteraz predviedli, že vedia len reagovať a aj to rozpačito. Veci sa posúvajú iba na krízových summitoch, po poriadnom prefackaní od finančných trhov. Ďalšie facky sú už vo vzduchu – opakované grécke voľby, rekapitalizácia španielskych bánk, recesia v Európe – stačí si len vybrať na ktoré líce. Bez akútnej hrozby kolapsu nie je Európa schopná prijať vážne rozhodnutia. No bez odhodlania urobiť zásadné a často nepopulárne kroky sa situácia bude ďalej len zhoršovať. Predstavitelia Únie čoraz viac pripomínajú srnku, ktorá stojí na ceste a hľadí do svetla rýchlo sa približujúcich reflektorov. Áno, časom sa všetko vyrieši samo. Len aby potom Únia nebola prekvapená zo stretu s potlačenou realitou.
Autor je ekonomický analytik INESS.
.nemecký účet
Zatiaľ nebolo vypočuté volanie z krajín s fiškálnymi problémami na dlhopisových trhoch (Grécko, Belgicko, Taliansko) a najmä Francúzska po európskych dlhopisoch. Okrem toho, že by európske dlhopisy boli pravdepodobne v rozpore s nemeckou ústavou, je asi každému zrejmé, že ide o európsku hostinu na nemecký účet. A do toho sa Nemcom zatiaľ nechce. Nemecká kancelárka argumentuje Lisabonskou zmluvou. Spoločné dlhopisy vraj nie sú zlučiteľné ani s touto dohodou. Navyše podľa nej „práve takmer identické úroky pre jednotlivé krajiny Únie viedli k zásadne zmätenému vývoju v posledných rokoch“. Nemecký odpor podporila aj rakúska ministerka financií Maria Fekter, ktorá označila „prorastové“ argumenty na podporu spoločných dlhopisov francúzskeho prezidenta Hollanda za nezmysel. „Financovať rast dlhmi je receptom z predvčera.“ K opozícii sa pridalo aj Holandsko, aj Fíni si myslia, že krajiny by mali byť samy zodpovedné za svoj dlh.
Neotvorila sa ani diskusia o „fiškálnom kompakte“, ktorá bola dôležitým kameňom prezidentskej kampane F. Hollanda. Fiškálny kompakt minimálne vo Francúzsku tak skoro ratifikácia nečaká. Údajne bude ležať ladom, kým nebudú vyjednané porastové opatrenia. O celoeurópskom poistení bankových vkladov, ktoré by malo pomôcť predísť masívnemu runu na banky v problematických krajinách, sa síce diskutovalo, no zatiaľ má túto tému Európska komisia iba skúmať. Následne ju má rozdiskutovať na ďalšom summite, pričom aj v júni pôjde ešte len o „predbežné diskusie“.
.obed zadarmo
Jasnejšie nie je ani v otázke, či z novovznikajúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu bude možné požičiavať priamo bankám. Íri sú, podľa slov ich premiéra Enda Kennyho, vehementne za. Pri obrovských stratách írskych komerčných bánk to nikoho neprekvapí. Tipnite si, kto je proti. Áno, zase Angela. Nemecké rázne Nein, nein, nein nevyviedlo z miery španielskeho premiéra Maria Rajoya, ktorý hrdo vyhlásil, že „španielska vláda nemá záujem a nechce využívať záchranné zdroje z EÚ alebo iných inštitúcií.“
O niečo neskôr ten istý človek na summite navrhol, aby ECB opäť rozbehla pre upokojenie situácie na dlhopisových trhoch nákupy štátnych dlhopisov. Španielsku by nižšie úroky na dlhu naozaj pomohli. Európski politici úprimne veria teórii, že peniaze v ECB sú obedom zadarmo. ECB to odmieta, „nechce vytvárať dojem, že pomáha krajinám s refinancovaním“. Nepriamo tak priznáva, že doterajšie nákupy naozaj boli pomocou členom menovej únie. ECB ako posledný nástroj na oddiaľovanie nevyhnutných bolestivých opatrení opäť pokúšal aj Hollande, ktorý volá po ďalšom kole lacnejších úverov z ECB pre komerčné banky. Bilión eur je (3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny) za jedno percento na tri roky je stále málo?
Európsky prezident, poet Herman van Rompuy, summit zhrnul slovami „Dnešné stretnutie bolo o vytváraní tlaku, sústredení mysle a vyčistení vzduchu.“ A dobrom cateringu, mohol by dodať skeptik. Európski „lídri“ doteraz predviedli, že vedia len reagovať a aj to rozpačito. Veci sa posúvajú iba na krízových summitoch, po poriadnom prefackaní od finančných trhov. Ďalšie facky sú už vo vzduchu – opakované grécke voľby, rekapitalizácia španielskych bánk, recesia v Európe – stačí si len vybrať na ktoré líce. Bez akútnej hrozby kolapsu nie je Európa schopná prijať vážne rozhodnutia. No bez odhodlania urobiť zásadné a často nepopulárne kroky sa situácia bude ďalej len zhoršovať. Predstavitelia Únie čoraz viac pripomínajú srnku, ktorá stojí na ceste a hľadí do svetla rýchlo sa približujúcich reflektorov. Áno, časom sa všetko vyrieši samo. Len aby potom Únia nebola prekvapená zo stretu s potlačenou realitou.
Autor je ekonomický analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.