Nech už je to Palo, alebo Lucia, hlavne, aby sme to stihli do hokeja,“ poodhalí svoje priority jeden z viac ako štyristo delegátov kongresu SDKÚ, ktorí sa v deň nášho semifinálového zápasu s Českom schádzajú do Zvolena. Delegáti na terase hotela uvoľnene vtipkujú pri káve a podporovatelia Pavla Freša sa srdečne zdravia so stúpencami exministerky spravodlivosti. Žiadne prehnané emócie, ani nenávistné pohľady. Na boj na život a na smrť to rozhodne nevyzerá. Najviac sa očakáva vystúpenie Viliama Novotného, ktorý v strane platí za vyhláseného rečníka.
.nahor aj so Ščurkom?
Prvý však k rečníckemu pultu prichádza Mikuláš Dzurinda. Vyhýba sa hodnoteniu volieb aj podpore konkrétneho kandidáta. Keď prejav zakončí zvolaním „v tom nám Pán Boh pomáhaj,“ sála povstane a tlieska. Lucia Žitňanská je stručná a celkom vtipne sa snaží vyrovnať s námietkami kritikov, podľa ktorých je Dzurindov človek či kaviarenský intelektuál. Frešo je, naopak, rozvláčny, viackrát inými slovami opakuje tie isté myšlienky, jeho reč stráca na spáde. V sále uznanlivo zašumí akurát vo chvíli, keď sa ospravedlní živnostníkom za návrhy z Miklošovej dielne. Z Novotného sa zase zo dňa na deň vykľul razantný kritik pomerov v strane. V blízkosti sediacemu Ivanovi Miklošovi „šplechne“ priamo do tváre výčitku, že uprednostňoval svojich kamarátov a jeden z nich na Daňovom úrade strane za rok a pol „dvakrát takmer zlomil väz“. Mikloš zmení farby, no ovládne sa. Po dlhšej chvíli vstane a ide Novotného útok vydýchať. Kedysi korunný princ SDKÚ, dnes fackovací panák pre povolebných vzbúrencov.
Po prejavoch kandidátov sa ľudia z tímu Žitňanskej spokojne usmievajú, kým Frešovi spolupracovníci len bezmocne krčia plecami. O krátky čas sa nálady vymenia. Bratislavský župan v prvom kole vyhráva a je zjavné, komu v druhom kole pripadne väčšina košických hlasov Viliama Novotného. V kuloároch sa navyše šíri informácia, že Frešo sa ešte pred kongresom dohodol s nitrianskym šéfom Ondrejom Ščurkom, neslávnou figúrou z kauzy košickej budovy daňovákov. Frešo v druhom kole s veľkým náskokom víťazí. A to, že pôjde na čele strany naozaj o masívnu zmenu, je zjavné už na prvý pohľad: šťúpleho maratónca strieda obor, ktorého si možno pri športe predstaviť skôr ako zápasníka v ťažkej váhe.
.prečo Frešo
Čím sa podarilo novému šéfovi delegátov presvedčiť? Určite nielen postavou, ktorú bolo kongresovej sále vidieť z akéhokoľvek uhla. Z toho, ako viacerí na kongrese odôvodňovali svoju voľbu, je jasné, že Frešovi vyšla taktika. Heslá o návrate k ľudovej politike a vymedzovanie voči bratislavskej elity bodovali. „Cítiť z neho väčšiu energiu, odhodlanie a prirodzenosť v kontakte s ľuďmi,“ zdôvodnila .týždňu svoje hlasovanie delegátka z Ružomberka. A takto to cítila nielen ona. Na Frešovi, otcovi troch detí, je naozaj vidieť, že podriadi cieľu všetok voľný čas. V strane vedia, že je mimoriadne pracovitý a politiku rieši v akúkoľvek nočnú hodinu. Ale bude to stačiť?
.boj o všetko
Otázka znie: má šancu prežiť strana, ktorá bola vybudovaná na pilieroch moci a úspechu? Keď za prvej Dzurindovej vlády vznikala SDKÚ, hneď pritiahla politikov z vtedajších pravicových strán, pretože bola prísľubom kariéry. Ale to všetko sa v marci skončilo. Strana nielenže nemá moc, ktorú držala po väčšinu svojej existencie, ale čo je horšie, nemá ani dobrú perspektívu.
Nie je preto veľa argumentov v prospech nádeje, že túto existenciálnu krízu prežije a vráti sa do starej formy. Vlastne je ich len pár: Pre stranu je určite dobrou správou, že výmena vedenia sa odohrala v relatívnom pokoji, a nie po sebazničujúcom zápase. Porazená Žitňanská síce odmietla byť súčasťou Frešovho tímu, ale nezdá sa, že prejde do vnútrostraníckej protiofenzívy. Takisto platí, že výmena nemohla dopadnúť oveľa lepšie. Frešo a jeho podpredsedovia boli síce dosiaľ druhou straníckou ligou, ale strana nemala teraz okrem nich (a Žitňanskej) nič lepšie k dispozícii.
A pre SDKÚ je tu ešte jeden dôvod na mierny optimizmus – stav na pravici je taký katastrofálny, že doterajšia druhá stranícka liga môže dokonca aj vyniknúť. V SaS panuje blbá nálada, liberáli sú po páde vlády a zlom volebnom výsledku vyčerpaní a vnútorne nejednotní. Spochybňovaný Sulík zaujal po voľbách jedine výpadom proti Paškovi – a pohorel. Kresťanskí demokrati zas po voľbách predvádzajú tragikomické divadlo. Najskôr Ján Figeľ presviedčal verejnosť, že v skutočnosti dostal viac krúžkov než Lipšic. Potom sa nechalo KDH ponížiť Ficom, ktorý mu cez ZMOS zablokoval dvoch kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
.nedobré vyhliadky
Ostatné argumenty však hovoria proti prežitiu SDKÚ: po prvé, táto značka má natoľko poškodený imidž, že už jej nemusí pomôcť žiadne umelé dýchanie. Po druhé, ak si premiér Robert Fico udrží popularitu, obor Frešo ostane svojimi rečami o sociálnejšej a ľudovej politike len politickým trpaslíkom. Po tretie, má vôbec nový predseda na to, aby SDKÚ zachránil? Zvolil síce dobrú stratégiu na zisk predsedníckej stoličky, ale nemá stratégiu, ako zaujať Slovensko. Dosiaľ zdôrazňuje svoje regionálne skúsenosti a rovnako upiera pohľad na budúcoročné županské voľby, ktoré by podľa neho mali vdýchnuť strane nový život. A po štvrté, dvaja ľudia môžu sen o postupnom raste navždy ukončiť. Ak by Lucia Žitňanská po čase odišla zo strany – špekulácie kuloárov o tom priživuje aj jej odovzdanosť po prehratých voľbách – bola by to veľká rana. A ak Daniel Lipšic s novou stranou prekvapí a zaloví vo vodách doterajších voličov SDKÚ, predsedovi Frešovi už ostanú len sny na župnej úrovni.
.nahor aj so Ščurkom?
Prvý však k rečníckemu pultu prichádza Mikuláš Dzurinda. Vyhýba sa hodnoteniu volieb aj podpore konkrétneho kandidáta. Keď prejav zakončí zvolaním „v tom nám Pán Boh pomáhaj,“ sála povstane a tlieska. Lucia Žitňanská je stručná a celkom vtipne sa snaží vyrovnať s námietkami kritikov, podľa ktorých je Dzurindov človek či kaviarenský intelektuál. Frešo je, naopak, rozvláčny, viackrát inými slovami opakuje tie isté myšlienky, jeho reč stráca na spáde. V sále uznanlivo zašumí akurát vo chvíli, keď sa ospravedlní živnostníkom za návrhy z Miklošovej dielne. Z Novotného sa zase zo dňa na deň vykľul razantný kritik pomerov v strane. V blízkosti sediacemu Ivanovi Miklošovi „šplechne“ priamo do tváre výčitku, že uprednostňoval svojich kamarátov a jeden z nich na Daňovom úrade strane za rok a pol „dvakrát takmer zlomil väz“. Mikloš zmení farby, no ovládne sa. Po dlhšej chvíli vstane a ide Novotného útok vydýchať. Kedysi korunný princ SDKÚ, dnes fackovací panák pre povolebných vzbúrencov.
Po prejavoch kandidátov sa ľudia z tímu Žitňanskej spokojne usmievajú, kým Frešovi spolupracovníci len bezmocne krčia plecami. O krátky čas sa nálady vymenia. Bratislavský župan v prvom kole vyhráva a je zjavné, komu v druhom kole pripadne väčšina košických hlasov Viliama Novotného. V kuloároch sa navyše šíri informácia, že Frešo sa ešte pred kongresom dohodol s nitrianskym šéfom Ondrejom Ščurkom, neslávnou figúrou z kauzy košickej budovy daňovákov. Frešo v druhom kole s veľkým náskokom víťazí. A to, že pôjde na čele strany naozaj o masívnu zmenu, je zjavné už na prvý pohľad: šťúpleho maratónca strieda obor, ktorého si možno pri športe predstaviť skôr ako zápasníka v ťažkej váhe.
.prečo Frešo
Čím sa podarilo novému šéfovi delegátov presvedčiť? Určite nielen postavou, ktorú bolo kongresovej sále vidieť z akéhokoľvek uhla. Z toho, ako viacerí na kongrese odôvodňovali svoju voľbu, je jasné, že Frešovi vyšla taktika. Heslá o návrate k ľudovej politike a vymedzovanie voči bratislavskej elity bodovali. „Cítiť z neho väčšiu energiu, odhodlanie a prirodzenosť v kontakte s ľuďmi,“ zdôvodnila .týždňu svoje hlasovanie delegátka z Ružomberka. A takto to cítila nielen ona. Na Frešovi, otcovi troch detí, je naozaj vidieť, že podriadi cieľu všetok voľný čas. V strane vedia, že je mimoriadne pracovitý a politiku rieši v akúkoľvek nočnú hodinu. Ale bude to stačiť?
.boj o všetko
Otázka znie: má šancu prežiť strana, ktorá bola vybudovaná na pilieroch moci a úspechu? Keď za prvej Dzurindovej vlády vznikala SDKÚ, hneď pritiahla politikov z vtedajších pravicových strán, pretože bola prísľubom kariéry. Ale to všetko sa v marci skončilo. Strana nielenže nemá moc, ktorú držala po väčšinu svojej existencie, ale čo je horšie, nemá ani dobrú perspektívu.
Nie je preto veľa argumentov v prospech nádeje, že túto existenciálnu krízu prežije a vráti sa do starej formy. Vlastne je ich len pár: Pre stranu je určite dobrou správou, že výmena vedenia sa odohrala v relatívnom pokoji, a nie po sebazničujúcom zápase. Porazená Žitňanská síce odmietla byť súčasťou Frešovho tímu, ale nezdá sa, že prejde do vnútrostraníckej protiofenzívy. Takisto platí, že výmena nemohla dopadnúť oveľa lepšie. Frešo a jeho podpredsedovia boli síce dosiaľ druhou straníckou ligou, ale strana nemala teraz okrem nich (a Žitňanskej) nič lepšie k dispozícii.
A pre SDKÚ je tu ešte jeden dôvod na mierny optimizmus – stav na pravici je taký katastrofálny, že doterajšia druhá stranícka liga môže dokonca aj vyniknúť. V SaS panuje blbá nálada, liberáli sú po páde vlády a zlom volebnom výsledku vyčerpaní a vnútorne nejednotní. Spochybňovaný Sulík zaujal po voľbách jedine výpadom proti Paškovi – a pohorel. Kresťanskí demokrati zas po voľbách predvádzajú tragikomické divadlo. Najskôr Ján Figeľ presviedčal verejnosť, že v skutočnosti dostal viac krúžkov než Lipšic. Potom sa nechalo KDH ponížiť Ficom, ktorý mu cez ZMOS zablokoval dvoch kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
.nedobré vyhliadky
Ostatné argumenty však hovoria proti prežitiu SDKÚ: po prvé, táto značka má natoľko poškodený imidž, že už jej nemusí pomôcť žiadne umelé dýchanie. Po druhé, ak si premiér Robert Fico udrží popularitu, obor Frešo ostane svojimi rečami o sociálnejšej a ľudovej politike len politickým trpaslíkom. Po tretie, má vôbec nový predseda na to, aby SDKÚ zachránil? Zvolil síce dobrú stratégiu na zisk predsedníckej stoličky, ale nemá stratégiu, ako zaujať Slovensko. Dosiaľ zdôrazňuje svoje regionálne skúsenosti a rovnako upiera pohľad na budúcoročné županské voľby, ktoré by podľa neho mali vdýchnuť strane nový život. A po štvrté, dvaja ľudia môžu sen o postupnom raste navždy ukončiť. Ak by Lucia Žitňanská po čase odišla zo strany – špekulácie kuloárov o tom priživuje aj jej odovzdanosť po prehratých voľbách – bola by to veľká rana. A ak Daniel Lipšic s novou stranou prekvapí a zaloví vo vodách doterajších voličov SDKÚ, predsedovi Frešovi už ostanú len sny na župnej úrovni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.