Mladí ľudia žijúci v zahraničí, so zabehanou rutinou tak ako ja, v celom tomto kozmickom procese. Duty free obchody, ktoré vôbec nie sú lacnejšie ako obchody v centrách metropol, zafajčená fajčiarska miestnosť, v ktorej si človek ani nemusí zapáliť cigaretu na to, aby sa priotrávil...letecké časopisy umiestnené pri bezpečnostných inštrukciách, ponúkajúce predražené duty free produkty. Lietadlové jedlo v malých miskách a tanierikoch, zabalené do alobalu. Plastový príbor v celofáne a malá šáločka na čaj, ktorú treba vždy dať letuške na tácku, a nie podať do ruky. Vlhčené vreckovky na osvieženie. Lietadlový záchod a jeho malý priestor, v ktorom sa vždy cítim bezpečne. Mydielka. Suchý vzduch od klímy, turbulencie a oblaky za oknom. Všetka tá dočasnosť a provizórnosť toho celého. O chvíľu vystúpime a všetci sa rozpŕchnu na všetky strany. S kufríkmi na kolieskach a pasmi v rukách. Opäť vozíky na batožinu, letisková káva, prvá cigareta pred letiskovou budovou, taxík. Buď veľmi zhovorčivý, alebo vôbec. Málokedy trafím stred. Príchod do hotela, registrácia, zasa zvuk koliesok, zvuk kľúča v zámke, pípnutie, keď človek zasunie kartu do snímača a zapne sa elektrika. Čisto, bezpečne a neosobne. Obraz na stole ani nie abstraktný, ani gýčový, všetko tak akurát. Nábytok ani nie starý a útulný, ani nie moderný a chladný. Posteľ ani tvrdá, ani mäkká. Izba ani veľká, ani malá. Tak, aby všetko vyhovovalo všetkým. Extrémisti majú smolu. Hotelová kúpeľňa, mydielka a šampóniky. Kúpacia čapica (používa to niekto z vás???). Župan a biele papučky. Jednorazové „šitíčko”. Inventár izby, vyvesený na decentnom mieste, ani veľmi viditeľnom, ani nenápadnom. Uteráky poskladané do trojuholníkov, na krajoch postele. Všetko veľmi neosobné, neútulné, provizórne. Len na nejaký čas. Potom zasa cesta lietadlom do tepla domova. Niektorí. Niektorí však tú dočasnosť majú na dennom poriadku. Dočasnosť sa stane stereotypom, pripomínajúcim večnosť alebo pôvodný stav bytia. Nikdy si nekúpia veľké rodinné balenia šampónov alebo zubnej pasty, batožinu si zminimalizujú iba na príručnú, pri kontrolách na letisku im nenájdete v kufríku nožík ani pilník na nechty. A zapaľovače si vedia schovať tak, že im to prejde. Zo svojich destinácii neposielajú pohľadnice a na Facebooku si neupdatujú statusy, opisujúce ich momentálnu zemepisnú polohu. Celý svoj domov si zbalili do malého kufríka, alebo ešte lepšie, do svojej dumavej mysle, v podobe spomienok. Ako slimáci s ulitami. Ako Cigáni s kolotočmi a karavanmi. Ako bedári do misky s drobnými. Je to zvláštna doba, prinášajúca zvláštne typy ľudí do zváštnych typov domovov. Úzkosť z ich nestability väčšinou napraví lietadlová whisky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.