Sýria v slepej uličke
Medzinárodné spoločenstvo je očividne v rozpakoch nad čoraz horšou situáciou v Sýrii. Masaker, ktorý sa minulý týždeň odohral v dedine Taldú neďaleko mesta Húlá, vyvolal na jednej strane obrovské pobúrenie, zosilnel však aj pocit bezmocnosti.
Podľa pozorovateľov OSN bolo zabitých najmenej 108 ľudí, z nich 49 detí a 34 žien. Povstalci proti vláde prezidenta Asada od začiatku tvrdili, že títo ľudia sú obeťami režimu. Armáda vraj najskôr začala paľbu na sídla, potom večer a v noci prečesali mesto príslušníci provládnej milície šabíha. Jej ozbrojení príslušníci zabíjali zblízka celé rodiny. Očití svedkovia, ktorí nočné vraždenie prežili, hovoria o šokujúcej krutosti. Dôkazom sú aj nekonečne šokujúce zábery na mŕtve telá, ktoré v dedine zostali. Sú medzi nimi deti od najmenších bábätiek, ženy, muži. Svet sa otriasol od hrôzy a teraz uvažuje, čo ďalej. Sýrske úrady tvrdia, že obete majú na svedomí povstalci, pretože chcú vyprovokovať medzinárodný vojenský zásah. Nie je ľahké od stola hodnotiť situáciu v Sýrii. Sotva však možno veriť tvrdeniam režimu, ktorý už štrnásť mesiacov vraždí vlastných občanov. Pritom protesty v Sýrii boli spočiatku nielen mierumilovné, ale zároveň politicky málo ambiciózne – opozícia proti Asadovi ani nepožadovala jeho odstúpenie, len demokratizačné reformy. Až keď na pokojné protesty odpovedala armáda streľbou do civilistov, začalo sa povstanie a jednoznačne zaznelo volanie po konci Asadovej vlády. Od začiatku povstania zahynulo podľa rôznych zdrojov už okolo 9- až 11-tisíc civilistov.
Realita je taká, že Sýria už desaťročia patrí k najneslobodnejším krajinám svojho regiónu. Bolo len otázkou času, keď tam prepuknú otvorené protesty voči vládnucemu asadovskému klanu. A vyhlásenia OSN sú síce burcujúce, ich reálny dopad je však nulový. Rada pre ľudské práva OSN žiada vyšetrenie masakru v Húle a vysoká komisárka pre ľudské práva tvrdí, že toto vraždenie by sa dalo kvalifikovať ako zločin proti ľudskosti. Žiada, aby boli vinníci vypátraní a aby za svoje činy niesli zodpovednosť. A to je zatiaľ asi tak všetko, čo môže svet urobiť. O ďalšej ozbrojenej intervencii, akú podnikol Západ v Líbyi, môžu rebeli v Sýrii iba snívať.
.mg
Íri sú za
Ak sa potvrdia neoficiálne výsledky referenda, v ktorom občania Írskej republiky vyjadrovali postoj k fiškálnej zmluve EÚ, tak Írsko je za zmluvu. Odhadom 60 percent zúčastnených voličov hlasovalo „áno“, uviedla BBC. Účasť nebola vysoká, čo zodpovedalo významu referenda. Aj keby bol výsledok „nie“, zmluvu by to neohrozilo. Akurát Íri by nemali prístup k finančnej pomoci z EÚ...
.mg
Mubarakov nástupca
Ak máte pocit, že Sýria je najväčší problém Blízkeho východu, treba sa občas pozrieť na Egypt. Krajina je pred ekonomickým kolapsom, od pádu Mubaraka zažíva vlny pouličného aj štátneho násilia a prvé kolo prezidentských volieb vyhral Mohamed Morsi z Moslimského bratstva. V druhom kole sa stretne s generálom Ahmetom Šafikom, posledným Mubarakovým premiérom.
.jd
Zakážu potraty?
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan si pohneval domácich aj svetových liberálov. Potrat nazval vraždou a navrhol, aby sa v Turecku sprísnila potratová legislatíva. Niektorí členovia jeho strany AKP hovoria aj o ochrane nenarodených detí, ktoré boli počaté znásilnením či poškodených plodov. Reakciou na vládne plány sa stala internatová kampaň Moje telo, moje rozhodnutie.
.jd
Deti verzus Gréci
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová si pohnevala Grékov, keď sa vyjadrila, že viac ako na nich, ktorí si svoju mizériu spôsobili sami, myslí na chudobné hladujúce deti v Nigeri. Gréci reagovali ostrým nesúhlasom a osobnými útokmi na šéfku MMF. Okrem iného upozornili, že Lagardeovej mesačný plat je 377 277 eur a nie je zdanený.
.jd
Záhada?
Správa svetovej banky, o ktorej informovala BBC, hovorí o tom, že somálska dočasná vláda dostala v rámci medzinárodnej pomoci značné sumy peňazí, ktoré však záhadne zmizli. Za dva roky sa takto na účtoch objavila diskrepancia v hodnote približne 130 miliónov dolárov. Toto odhalenie nepríjemne okorenilo atmosféru rozhovorov v Turecku, kde sa vyše 50 krajín pokúša vytvoriť stratégiu pre ďalšie financovanie ťažko skúšaného Somálska.
.mg
Michail Saakašvili/
Gruzínsky prezident opäť zažíva krušné chvíle. Tentoraz nie v súvislosti s Rusmi, ale domácim obyvateľstvom. Minulý týždeň proti jeho vláde v hlavnom meste Tbilisi protestovalo až 80-tisíc ľudí. Od skončenia vojny ide už o druhú veľkú vlnu protestov proti nemu.
Hannelore Kraft/
Môže byť nemeckou kancelárkou? Nedá sa to vylúčiť. Stern zverejnil výsledky prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa socialistická premiérka Severného Porýnia-Vestfálska umiestnila za najpopulárnejšou, no čoraz kritizovanejšou Angelou Merkelovou.
Robert Zoellick/
Šéf Svetovej banky vyhlásil, že európski lídri musia byť ochotní rekapitalizovať banky v prípade odchodu Grécka z eurozóny a zároveň zabezpečiť financie pre Španielsko, aby predišli kolapsu. Ak banky nebudú podopreté, kríza by vraj Európu dostala do „nebezpečnej zóny“.
Medzinárodné spoločenstvo je očividne v rozpakoch nad čoraz horšou situáciou v Sýrii. Masaker, ktorý sa minulý týždeň odohral v dedine Taldú neďaleko mesta Húlá, vyvolal na jednej strane obrovské pobúrenie, zosilnel však aj pocit bezmocnosti.
Podľa pozorovateľov OSN bolo zabitých najmenej 108 ľudí, z nich 49 detí a 34 žien. Povstalci proti vláde prezidenta Asada od začiatku tvrdili, že títo ľudia sú obeťami režimu. Armáda vraj najskôr začala paľbu na sídla, potom večer a v noci prečesali mesto príslušníci provládnej milície šabíha. Jej ozbrojení príslušníci zabíjali zblízka celé rodiny. Očití svedkovia, ktorí nočné vraždenie prežili, hovoria o šokujúcej krutosti. Dôkazom sú aj nekonečne šokujúce zábery na mŕtve telá, ktoré v dedine zostali. Sú medzi nimi deti od najmenších bábätiek, ženy, muži. Svet sa otriasol od hrôzy a teraz uvažuje, čo ďalej. Sýrske úrady tvrdia, že obete majú na svedomí povstalci, pretože chcú vyprovokovať medzinárodný vojenský zásah. Nie je ľahké od stola hodnotiť situáciu v Sýrii. Sotva však možno veriť tvrdeniam režimu, ktorý už štrnásť mesiacov vraždí vlastných občanov. Pritom protesty v Sýrii boli spočiatku nielen mierumilovné, ale zároveň politicky málo ambiciózne – opozícia proti Asadovi ani nepožadovala jeho odstúpenie, len demokratizačné reformy. Až keď na pokojné protesty odpovedala armáda streľbou do civilistov, začalo sa povstanie a jednoznačne zaznelo volanie po konci Asadovej vlády. Od začiatku povstania zahynulo podľa rôznych zdrojov už okolo 9- až 11-tisíc civilistov.
Realita je taká, že Sýria už desaťročia patrí k najneslobodnejším krajinám svojho regiónu. Bolo len otázkou času, keď tam prepuknú otvorené protesty voči vládnucemu asadovskému klanu. A vyhlásenia OSN sú síce burcujúce, ich reálny dopad je však nulový. Rada pre ľudské práva OSN žiada vyšetrenie masakru v Húle a vysoká komisárka pre ľudské práva tvrdí, že toto vraždenie by sa dalo kvalifikovať ako zločin proti ľudskosti. Žiada, aby boli vinníci vypátraní a aby za svoje činy niesli zodpovednosť. A to je zatiaľ asi tak všetko, čo môže svet urobiť. O ďalšej ozbrojenej intervencii, akú podnikol Západ v Líbyi, môžu rebeli v Sýrii iba snívať.
.mg
Íri sú za
Ak sa potvrdia neoficiálne výsledky referenda, v ktorom občania Írskej republiky vyjadrovali postoj k fiškálnej zmluve EÚ, tak Írsko je za zmluvu. Odhadom 60 percent zúčastnených voličov hlasovalo „áno“, uviedla BBC. Účasť nebola vysoká, čo zodpovedalo významu referenda. Aj keby bol výsledok „nie“, zmluvu by to neohrozilo. Akurát Íri by nemali prístup k finančnej pomoci z EÚ...
.mg
Mubarakov nástupca
Ak máte pocit, že Sýria je najväčší problém Blízkeho východu, treba sa občas pozrieť na Egypt. Krajina je pred ekonomickým kolapsom, od pádu Mubaraka zažíva vlny pouličného aj štátneho násilia a prvé kolo prezidentských volieb vyhral Mohamed Morsi z Moslimského bratstva. V druhom kole sa stretne s generálom Ahmetom Šafikom, posledným Mubarakovým premiérom.
.jd
Zakážu potraty?
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan si pohneval domácich aj svetových liberálov. Potrat nazval vraždou a navrhol, aby sa v Turecku sprísnila potratová legislatíva. Niektorí členovia jeho strany AKP hovoria aj o ochrane nenarodených detí, ktoré boli počaté znásilnením či poškodených plodov. Reakciou na vládne plány sa stala internatová kampaň Moje telo, moje rozhodnutie.
.jd
Deti verzus Gréci
Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová si pohnevala Grékov, keď sa vyjadrila, že viac ako na nich, ktorí si svoju mizériu spôsobili sami, myslí na chudobné hladujúce deti v Nigeri. Gréci reagovali ostrým nesúhlasom a osobnými útokmi na šéfku MMF. Okrem iného upozornili, že Lagardeovej mesačný plat je 377 277 eur a nie je zdanený.
.jd
Záhada?
Správa svetovej banky, o ktorej informovala BBC, hovorí o tom, že somálska dočasná vláda dostala v rámci medzinárodnej pomoci značné sumy peňazí, ktoré však záhadne zmizli. Za dva roky sa takto na účtoch objavila diskrepancia v hodnote približne 130 miliónov dolárov. Toto odhalenie nepríjemne okorenilo atmosféru rozhovorov v Turecku, kde sa vyše 50 krajín pokúša vytvoriť stratégiu pre ďalšie financovanie ťažko skúšaného Somálska.
.mg
Michail Saakašvili/
Gruzínsky prezident opäť zažíva krušné chvíle. Tentoraz nie v súvislosti s Rusmi, ale domácim obyvateľstvom. Minulý týždeň proti jeho vláde v hlavnom meste Tbilisi protestovalo až 80-tisíc ľudí. Od skončenia vojny ide už o druhú veľkú vlnu protestov proti nemu.
Hannelore Kraft/
Môže byť nemeckou kancelárkou? Nedá sa to vylúčiť. Stern zverejnil výsledky prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa socialistická premiérka Severného Porýnia-Vestfálska umiestnila za najpopulárnejšou, no čoraz kritizovanejšou Angelou Merkelovou.
Robert Zoellick/
Šéf Svetovej banky vyhlásil, že európski lídri musia byť ochotní rekapitalizovať banky v prípade odchodu Grécka z eurozóny a zároveň zabezpečiť financie pre Španielsko, aby predišli kolapsu. Ak banky nebudú podopreté, kríza by vraj Európu dostala do „nebezpečnej zóny“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.