Naši sociológovia ich ignorujú, keďže ich práce sú často opäť poplatné dobe (granty dnes neputujú na skúmanie rozvodov, ale napríklad na rodovú rovnosť, hoci tá nebola nikdy väčšia než dnes). Neskúmajú nielen príčiny, ale ani dôsledky rozvodov, hoci podľa zahraničných štúdií sú ich vinou postihnuté deti podstatne viac ohrozené chudobou či zhoršeným prospechom v škole. .pandémia
Rozvody za posledné dve desaťročia celkom pretvorili štruktúru slovenskej rodiny aj spoločnosti, celkom zmenili životy detí, ktoré dnes dorastajú do dospelosti. Stačí si pozrieť zopár ilustratívnych dát (niektoré z nich pre .týždeň špeciálne spracoval demograf Branislav Šprocha): Za posledných 20 rokov bolo zasiahnutých rozvodom takmer 220-tisíc detí. Z detí, ktorých rodičia sa sobášili v roku 1991, bolo až 22 percent poznačených rozvodom (údaj z roku 2010). Ak začiatkom 90. rokov pri zachovaní vtedajších trendov platilo, že sa rozvedie 20 percent práve uzatvorených manželstiev, dnes je to už okolo 40 percent. Navyše mnohí ľudia smerujú z jednej rozvodovej traumy do druhej – rozvádza sa asi tretina opakovaných manželstiev.
Kým na začiatku 90. rokov zažilo rozvod „iba“ necelých 14 percent 45-ročných mužov a žien, dnes má túto skúsenosť už 20,5 percenta 40-ročných žien (u mužov v tomto veku je to 18 percent), v prípade 45-ročných žien je to až 26 percent (u 45-ročných mužov je to 23,5 percenta). Čo sa týka rozvodov, Slovensko nie je ešte v Európe rekordmanom – minimálne jednu skúsenosť s rozvodom má napríklad až 35 percent Čechov vo veku 40-50 rokov. Samotní demografi však boli doslova zaskočení rýchlosťou, s akou údajne konzervatívnejší Slováci od 90. rokov dobiehajú „najrozvodovejšie“ národy.
.odsúdení na rozvod
Kľúčová otázka znie: čo sa stalo za posledných 20 rokov so slovenskou rodinou? Prečo sa tempo rozvodovosti tak zrýchlilo? Môže ho štát pribrzdiť bez toho, aby ľudí nútil žiť v rozvrátených a nefunkčných manželstvách?
Samozrejme, za nárastom rozvodov stoja premeny kultúry aj ekonomiky. Na Západe rozvodovosť prudko vzrastala od polovice 60. rokov, ktorá priniesla novú morálnu atmosféru. K nárastu určite prispela aj finančná emancipácia žien, ktoré sa stali nezávislými od mužov.
Lenže obrovskú rolu v tom zohrával aj štát a jeho zákony. Český sociológ Petr Pakosta nedávno v Lidových novinách opísal, ako jasnozrivo budúci vývoj odhadol jeden britský poslanec, ktorý v roku 1857 vyhlásil: „Pokiaľ umožníme rozvod, budeme v budúcnosti čeliť obrovskému nárastu počtu rozvodov. Keď prijmeme tento zákon, nebudeme sa nikdy môcť vrátiť späť, ale budeme musieť pokračovať rovnakým smerom, akokoľvek tragické následky to prinesie.“ Pakosta tento vývoj nekritizuje, len ho vysvetľuje: ako píše, pokiaľ počet rozvodov prekoná kritické množstvo, rozvodovosť sa v čase dynamicky zrýchľuje. Tým väčšmi, že ľudia vo svojom okolí vidia, že rozvod je úplne bežnou záležitosťou a v spoločnosti už nebudí pohoršenie.
Významný nemecký sociológ Hartmut Esser vo svojom výskume preukázal, že na prežitie v manželstve, ku ktorému celkom prirodzene patria aj problémy, je kľúčové očakávanie, s akým manželia do zväzku vstupujú. Podľa Essera dnes nie sú manželstvá horšie než v minulosti a napríklad ani jav nevery nie je rozšírenejší než pred 30-40 rokmi. Nárast rozvodovosti však podľa neho spôsobuje fakt, že páry od seba viac požadujú a často očakávajú, že medové týždne budú trvať večne. Keď sa tak nedeje a prídu zlé dni, manželstvo speje ku krachu (a s takýmto očakávaním sa neskôr skončia aj ich ďalšie vzťahy).
.po novom u notára?
Späť k role zákonov a súdov. Ešte začiatkom 90. rokov nebrali u nás sudcovia rozvody ako čisto súkromnú záležitosť dvoch dospelých ľudí. Rozvodové konanie vtedy viedlo ku koncu manželstva v 70 percentách prípadov, kým štvrtina manželských párov sa napokon nerozviedla, pretože navrhovateľ stiahol žiadosť späť. Súdy dokonca zamietali niektoré návrhy s odôvodnením, že manželia majú ľahkomyseľný postoj k manželstvu. Dnes je na súdoch situácia iná: až 94 percent rozvodových konaní sa končí rýchlym rozvodom, väčšinou už po prvom pojednávaní. Isteže, mnohí ocenia, že sa sudcovia nevŕtajú v rodinných životoch. Ale stav, keď spoločnosť odstraňuje akékoľvek bariéry – SaS chce najnovšie presadiť rozvody dohodou u notára – nevedie k ničomu inému než k pandémii rozvodov. Tie sa zrazu pokladajú za bežné riešenie vcelku bežných problémov.
Rozvody za posledné dve desaťročia celkom pretvorili štruktúru slovenskej rodiny aj spoločnosti, celkom zmenili životy detí, ktoré dnes dorastajú do dospelosti. Stačí si pozrieť zopár ilustratívnych dát (niektoré z nich pre .týždeň špeciálne spracoval demograf Branislav Šprocha): Za posledných 20 rokov bolo zasiahnutých rozvodom takmer 220-tisíc detí. Z detí, ktorých rodičia sa sobášili v roku 1991, bolo až 22 percent poznačených rozvodom (údaj z roku 2010). Ak začiatkom 90. rokov pri zachovaní vtedajších trendov platilo, že sa rozvedie 20 percent práve uzatvorených manželstiev, dnes je to už okolo 40 percent. Navyše mnohí ľudia smerujú z jednej rozvodovej traumy do druhej – rozvádza sa asi tretina opakovaných manželstiev.
Kým na začiatku 90. rokov zažilo rozvod „iba“ necelých 14 percent 45-ročných mužov a žien, dnes má túto skúsenosť už 20,5 percenta 40-ročných žien (u mužov v tomto veku je to 18 percent), v prípade 45-ročných žien je to až 26 percent (u 45-ročných mužov je to 23,5 percenta). Čo sa týka rozvodov, Slovensko nie je ešte v Európe rekordmanom – minimálne jednu skúsenosť s rozvodom má napríklad až 35 percent Čechov vo veku 40-50 rokov. Samotní demografi však boli doslova zaskočení rýchlosťou, s akou údajne konzervatívnejší Slováci od 90. rokov dobiehajú „najrozvodovejšie“ národy.
.odsúdení na rozvod
Kľúčová otázka znie: čo sa stalo za posledných 20 rokov so slovenskou rodinou? Prečo sa tempo rozvodovosti tak zrýchlilo? Môže ho štát pribrzdiť bez toho, aby ľudí nútil žiť v rozvrátených a nefunkčných manželstvách?
Samozrejme, za nárastom rozvodov stoja premeny kultúry aj ekonomiky. Na Západe rozvodovosť prudko vzrastala od polovice 60. rokov, ktorá priniesla novú morálnu atmosféru. K nárastu určite prispela aj finančná emancipácia žien, ktoré sa stali nezávislými od mužov.
Lenže obrovskú rolu v tom zohrával aj štát a jeho zákony. Český sociológ Petr Pakosta nedávno v Lidových novinách opísal, ako jasnozrivo budúci vývoj odhadol jeden britský poslanec, ktorý v roku 1857 vyhlásil: „Pokiaľ umožníme rozvod, budeme v budúcnosti čeliť obrovskému nárastu počtu rozvodov. Keď prijmeme tento zákon, nebudeme sa nikdy môcť vrátiť späť, ale budeme musieť pokračovať rovnakým smerom, akokoľvek tragické následky to prinesie.“ Pakosta tento vývoj nekritizuje, len ho vysvetľuje: ako píše, pokiaľ počet rozvodov prekoná kritické množstvo, rozvodovosť sa v čase dynamicky zrýchľuje. Tým väčšmi, že ľudia vo svojom okolí vidia, že rozvod je úplne bežnou záležitosťou a v spoločnosti už nebudí pohoršenie.
Významný nemecký sociológ Hartmut Esser vo svojom výskume preukázal, že na prežitie v manželstve, ku ktorému celkom prirodzene patria aj problémy, je kľúčové očakávanie, s akým manželia do zväzku vstupujú. Podľa Essera dnes nie sú manželstvá horšie než v minulosti a napríklad ani jav nevery nie je rozšírenejší než pred 30-40 rokmi. Nárast rozvodovosti však podľa neho spôsobuje fakt, že páry od seba viac požadujú a často očakávajú, že medové týždne budú trvať večne. Keď sa tak nedeje a prídu zlé dni, manželstvo speje ku krachu (a s takýmto očakávaním sa neskôr skončia aj ich ďalšie vzťahy).
.po novom u notára?
Späť k role zákonov a súdov. Ešte začiatkom 90. rokov nebrali u nás sudcovia rozvody ako čisto súkromnú záležitosť dvoch dospelých ľudí. Rozvodové konanie vtedy viedlo ku koncu manželstva v 70 percentách prípadov, kým štvrtina manželských párov sa napokon nerozviedla, pretože navrhovateľ stiahol žiadosť späť. Súdy dokonca zamietali niektoré návrhy s odôvodnením, že manželia majú ľahkomyseľný postoj k manželstvu. Dnes je na súdoch situácia iná: až 94 percent rozvodových konaní sa končí rýchlym rozvodom, väčšinou už po prvom pojednávaní. Isteže, mnohí ocenia, že sa sudcovia nevŕtajú v rodinných životoch. Ale stav, keď spoločnosť odstraňuje akékoľvek bariéry – SaS chce najnovšie presadiť rozvody dohodou u notára – nevedie k ničomu inému než k pandémii rozvodov. Tie sa zrazu pokladajú za bežné riešenie vcelku bežných problémov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.