.začiatky významnejších názorových rozdielov medzi špičkami SaS nakoniec siahajú už do obdobia, keď na jeseň minulého roku padla vláda Ivety Radičovej. Ministri Daniel Krajcer, Juraj Miškov či vtedajší šéf poslaneckého klubu Jozef Kollár vtedy celkom neprijímali v otázke eurovalu nekompromisný postoj Richarda Sulíka. Svojho šéfa preto presviedčali, aby sa strana pokúsila nájsť z patovej situácie dôstojné východisko. Sulík a jeho prívrženci sa však rozhodli neustúpiť, pretože svoje „nie“ eurovalu považovali za principiálne stanovisko. Premiérka a SDKÚ zase trvali na spojení rozhodovania o eurovale s hlasovaním o dôvere a vláda padla. Lídrom SaS už potom neostávalo nič iné, ako hovoriť na túto tému jedným hlasom.
.otvorme sa
V predčasných voľbách síce SaS vyvrátila prognózy neprajníkov, že je stranou na jedno použitie, zisk menej ako šiestich percent však strana rozhodne nemohla považovať za úspech. Povolebný kongres, ktorý Richarda Sulíka hlasmi dvoch tretín delegátov odobril vo funkcii predsedu, zároveň potvrdil aj to, že v strane existuje pomerne silná skupina ľudí, ktorí majú na jej ďalšie smerovanie odlišný názor.
Tvárami tohto názorového prúdu sú podľa informácií .týždňa exministri Daniel Krajcer a Juraj Miškov, okrem nich aj poslanci Jozef Kollár, Martin Chren a Juraj Droba. Ich výhrady sa týkajú nielen toho, ako strana funguje dovnútra, ale aj ako pôsobí navonok. Na jednej strane by chceli stranu viac otvoriť, pretože tá je zatiaľ uzavretým exkluzívnym klubom pre pár stovák ľudí. Sulíkova opozícia žiada preto zvýšenie počtu členov a posilnenie regionálnych štruktúr, aby bola strana zastúpená aj v malých mestách po celej krajine. Zároveň chce posilniť kompetencie straníkov v regiónoch. Vstup do miestnej predvolebnej koalície by im už napríklad nemusela odobrovať republiková rada. Z radov tejto skupiny na kongrese padol i návrh, aby boli v strane zrušené pohovory so záujemcami o členstvo. Delegáti ho však neschválili. O jeden hlas, naopak, prešiel Sulíkov návrh na zmenu fungovania regionálnych štruktúr v tom zmysle, že osem krajských šéfov strany nahradilo 32 regionálnych tútorov. Ich kompetencie však zostali nezmenené.
Odlišné názory smerujú aj na pôsobenie strany navonok. Ľudia okolo Krajcera a Miškova majú už dlhší čas pocit, že SaS je až príliš monotematická a úzko zameraná na európsku agendu. Presnejšie, na kritiku eurovalu. Ich víziou je menej euroskeptická strana, viac posunutá do politického stredu, ktorá by dokázala osloviť voličov SDKÚ a časom i nespokojných podporovateľov Smeru. Chýba im väčší dôraz na témy, ktoré aktuálne trápia ľudí na Slovensku. Táto skupina má tiež obavu, že Sulíkov radikalizmus a drsná rétorika im môžu v budúcnosti skomplikovať spoluprácu s inými politickými stranami a tým aj vstup do vlády.
.malá, ale dobrá
Richard Sulík, ktorého v týchto diskusiách podporuje aj exminister Ľubomír Galko, Martin Poliačik či generálna manažérka strany Jana Kiššová, vidí zase SaS v pozícii malej, no ideovo čistej a konzekventne liberálnej strany. Verí, že vývoj v eurozóne dá časom za pravdu jeho názorom a voliči to napokon ocenia. Kalkuluje aj s tým, že záchrana eura v podaní dnešných lídrov Únie sa skončí neúspechom a európske ekonomické témy sa opäť dostanú do centra slovenskej politiky. A vtedy sa SaS na čele s predsedom, ostrieľaným najmä v nemeckých televíznych diskusiách, opäť stane lídrom verejnej debaty.
Aké sú teda scenáre ďalšieho vývoja v strane? Podľa ľudí, s ktorými sme hovorili, je zatiaľ málo pravdepodobné, že súčasné spory prerastú do zničujúceho konfliktu. „Skôr sa budú hrany obrusovať a každá zo strán bude musieť robiť nejaké kompromisy,“ povedal .týždňu jeden z politikov SaS.
Rovnako sa nepredpokladá, že by niekto z dvojice Daniel Krajcer a Jozef Kollár budúci rok vyzval Richarda Sulíka do súboja o kreslo predsedu.
Úplne vylúčiť sa však, samozrejme, nedá ani scenár, že spor sa vyhrotí a niektorí politici SaS začnú hľadať šťastie v inom politickom projekte. Nakoniec, Krajcer s Miškovom priznali, že v minulých týždňoch komunikovali aj s Danielom Lipšicom a o vízii sa sa vyjadrovali so sympatiami.
.sulík europoslancom?
V prostredí strany sa veľa hovorí o tom, že Richard Sulík intenzívne zvažuje kandidatúru vo voľbách do Európskeho parlamentu a v prípade úspechu si chce ponechať aj post predsedu strany. Niektorí členovia sa netaja obavou, že v takom prípade sa môže Sulík, podobne ako šéf britskej euroskeptickej Strany za nezávislosť Nigel Farage, stať síce provokatívnym bruselským rečníkom, ktorého prejavy budú hitom na Youtube, zároveň však hrozí, že sa vytratí z domácej politiky a stranu toto jeho rozhodnutie v konečnom dôsledku poškodí.
Voľby do Európskeho parlamentu však budú až v roku 2014 a dovtedy sa ešte môže stať čokoľvek. Na slovenskej pravici aj v SaS. Oveľa menej času na rozhodovanie bude mať Ľubomír Galko, ktorý sa podľa našich informácií pohráva s myšlienkou, že by budúci rok kandidoval na post bratislavského župana.
.otvorme sa
V predčasných voľbách síce SaS vyvrátila prognózy neprajníkov, že je stranou na jedno použitie, zisk menej ako šiestich percent však strana rozhodne nemohla považovať za úspech. Povolebný kongres, ktorý Richarda Sulíka hlasmi dvoch tretín delegátov odobril vo funkcii predsedu, zároveň potvrdil aj to, že v strane existuje pomerne silná skupina ľudí, ktorí majú na jej ďalšie smerovanie odlišný názor.
Tvárami tohto názorového prúdu sú podľa informácií .týždňa exministri Daniel Krajcer a Juraj Miškov, okrem nich aj poslanci Jozef Kollár, Martin Chren a Juraj Droba. Ich výhrady sa týkajú nielen toho, ako strana funguje dovnútra, ale aj ako pôsobí navonok. Na jednej strane by chceli stranu viac otvoriť, pretože tá je zatiaľ uzavretým exkluzívnym klubom pre pár stovák ľudí. Sulíkova opozícia žiada preto zvýšenie počtu členov a posilnenie regionálnych štruktúr, aby bola strana zastúpená aj v malých mestách po celej krajine. Zároveň chce posilniť kompetencie straníkov v regiónoch. Vstup do miestnej predvolebnej koalície by im už napríklad nemusela odobrovať republiková rada. Z radov tejto skupiny na kongrese padol i návrh, aby boli v strane zrušené pohovory so záujemcami o členstvo. Delegáti ho však neschválili. O jeden hlas, naopak, prešiel Sulíkov návrh na zmenu fungovania regionálnych štruktúr v tom zmysle, že osem krajských šéfov strany nahradilo 32 regionálnych tútorov. Ich kompetencie však zostali nezmenené.
Odlišné názory smerujú aj na pôsobenie strany navonok. Ľudia okolo Krajcera a Miškova majú už dlhší čas pocit, že SaS je až príliš monotematická a úzko zameraná na európsku agendu. Presnejšie, na kritiku eurovalu. Ich víziou je menej euroskeptická strana, viac posunutá do politického stredu, ktorá by dokázala osloviť voličov SDKÚ a časom i nespokojných podporovateľov Smeru. Chýba im väčší dôraz na témy, ktoré aktuálne trápia ľudí na Slovensku. Táto skupina má tiež obavu, že Sulíkov radikalizmus a drsná rétorika im môžu v budúcnosti skomplikovať spoluprácu s inými politickými stranami a tým aj vstup do vlády.
.malá, ale dobrá
Richard Sulík, ktorého v týchto diskusiách podporuje aj exminister Ľubomír Galko, Martin Poliačik či generálna manažérka strany Jana Kiššová, vidí zase SaS v pozícii malej, no ideovo čistej a konzekventne liberálnej strany. Verí, že vývoj v eurozóne dá časom za pravdu jeho názorom a voliči to napokon ocenia. Kalkuluje aj s tým, že záchrana eura v podaní dnešných lídrov Únie sa skončí neúspechom a európske ekonomické témy sa opäť dostanú do centra slovenskej politiky. A vtedy sa SaS na čele s predsedom, ostrieľaným najmä v nemeckých televíznych diskusiách, opäť stane lídrom verejnej debaty.
Aké sú teda scenáre ďalšieho vývoja v strane? Podľa ľudí, s ktorými sme hovorili, je zatiaľ málo pravdepodobné, že súčasné spory prerastú do zničujúceho konfliktu. „Skôr sa budú hrany obrusovať a každá zo strán bude musieť robiť nejaké kompromisy,“ povedal .týždňu jeden z politikov SaS.
Rovnako sa nepredpokladá, že by niekto z dvojice Daniel Krajcer a Jozef Kollár budúci rok vyzval Richarda Sulíka do súboja o kreslo predsedu.
Úplne vylúčiť sa však, samozrejme, nedá ani scenár, že spor sa vyhrotí a niektorí politici SaS začnú hľadať šťastie v inom politickom projekte. Nakoniec, Krajcer s Miškovom priznali, že v minulých týždňoch komunikovali aj s Danielom Lipšicom a o vízii sa sa vyjadrovali so sympatiami.
.sulík europoslancom?
V prostredí strany sa veľa hovorí o tom, že Richard Sulík intenzívne zvažuje kandidatúru vo voľbách do Európskeho parlamentu a v prípade úspechu si chce ponechať aj post predsedu strany. Niektorí členovia sa netaja obavou, že v takom prípade sa môže Sulík, podobne ako šéf britskej euroskeptickej Strany za nezávislosť Nigel Farage, stať síce provokatívnym bruselským rečníkom, ktorého prejavy budú hitom na Youtube, zároveň však hrozí, že sa vytratí z domácej politiky a stranu toto jeho rozhodnutie v konečnom dôsledku poškodí.
Voľby do Európskeho parlamentu však budú až v roku 2014 a dovtedy sa ešte môže stať čokoľvek. Na slovenskej pravici aj v SaS. Oveľa menej času na rozhodovanie bude mať Ľubomír Galko, ktorý sa podľa našich informácií pohráva s myšlienkou, že by budúci rok kandidoval na post bratislavského župana.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.