.informácia o tejto dani v Maďarsku sa okamžite stretla s intenzívnym záujmom médií a nenechala chladnú ani odbornú (medicínsku a ekonomickú) obec. O čo vlastne pri tejto hamburgerovej dani ide? Prečo ju niekde majú a inde nie? A ako by sme sa k nej mali postaviť na Slovensku?
.prečo existuje
„Odborné“ stanovenie základu hamburgerovej dane je možné realizovať tromi spôsobmi. Pričom každý v sebe zahŕňa tak výhody, ako aj praktické problémy. Kompozitná hamburgerová daň sa vzťahuje na určitú skupinu tovarov, ako napríklad fast food potraviny, sýtené nápoje a podobne. Druhú možnosť predstavuje takzvaná nutričná daň, ktorá sa odvíja od množstva tuku, cukru, soli, alebo inej látky v danom type potraviny. Kombináciu kompozitnej a nutričnej dane predstavuje daň založená na indexe výživovej hodnoty potravín, ktorá je značne sofistikovanejšia, ale prakticky takmer nerealizovateľná. V konečnom dôsledku je však hamburgerová daň, napokon ako všetky dane, výsledkom politického konsenzu a osobného presvedčenia o tom, „čo je správne, a čo nie.“
Hamburgerová daň je moderný príklad takzvanej dane z neresti. Teda dane, ktorá postihuje určitú, relatívne úzko definovanú činnosť, výsledkom ktorej je takzvaná negatívna externalita. Ide o škodlivý dôsledok spotreby, ktorej následky nie sú znášané spotrebiteľom. Klasickým príkladom takých daní sú spotrebné dane z alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Keďže sa všetci (ekonómovia, politici aj občania) zhodnú na tom, že obezita je škodlivá, odôvodniť zavedenie takej dane je značne jednoduchšie, ako riešiť obezitu v spoločnosti iným, často komplikovanejším, a politicky menej atraktívnym spôsobom. Nie je to veľmi vznešený dôvod, ale, žiaľ, často jeden z hlavných. Na druhej strane, obezita ekonómov aj lekárov skutočne trápi, a zavedenie hamburgerovej dane v niektorých prípadoch pravdepodobne naozaj sleduje šľachetné ciele.
.funguje či nie?
Na otázku, či hamburgerová daň funguje, sa dá odpovedať, že ako kedy a ako kde. Napriek tomu, že v našich zemepisných šírkach sa za pionierov efektívnej sociálnej politiky považujú krajiny severnej Európy, gro výskumu na tému zdaňovania obezity prebieha v Spojených štátoch, kde je spolupráca akadémie a tvorby verejných politík tradične najintenzívnejšia. Z množstva výskumu však vychádzajú na prvý pohľad často protichodné výsledky. Napríklad štúdia z Kalifornie naznačuje, že zdaňovanie tukov prispelo k teoretickému zníženiu miery obezity o XY percent, zataľ čo podobná štúdia zo štátu New York indikuje neefektívnosť takého opatrenia, a to z niekoľkých dôvodov: Eliminácia obezity nie je možná len znížením spotreby, ale úlohu zohrávajú aj iné faktory, ako životný štýl (fyzická aktivita), pričom výsledok je do určitej miery ovplyvnený fyziológiou a genetickými predispozíciami jednotlivca.
Dokonca aj samotné zníženie spotreby je pritom možné očakávať iba v prípade výrazného zvýšenia ceny, pretože mierne zdraženie podľa výsledkov výskumu nepostačuje. V neposlednom rade je jedným z kľúčových problémov aj samotné stanovenie hraničných kritérií pri nastavení hamburgerovej dane, na základe ktorých by sa jednoznačne dalo povedať, čo by malo byť predmetom zdanenia (čo je škodlivé a v akej miere) a čo by malo byť od takejto dane „oslobodené“ (čo škodlivé nie je).
Takmer všetci sa však zhodnú v tom, že riešiť obezitu prostredníctvom dane je komplikované a nejednoznačné. Interpretácia je teda často výsledkom politickej reality a štatistickej kreativity.
.prečo sa brániť?
Keď ju majú v USA a Dánsku, prečo sa hamburgerovej dani brániť? Niečo na tom aj je, ale menej, ako sa zdá. Slovensko nie je Dánsko ani Kalifornia, a preto by sme mali byť obozretní predtým, než začneme kopírovať ich riešenia. Krajiny, kde je určitá forma hamburgerovej dane praxou už nejaký ten čas, sú vo väčšine prípadov ekonomicky výrazne vyspelejšie, ako sme my. Jedno z hlavných negatív tejto dane – vplyv na nízkopríjmové skupiny, je tam teda výrazne menším problémom, ako by bol u nás.
A Maďarsko? Zdaňovať obezitu je v porovnaní so zdanením práce mimoriadne šľachetný cieľ. Koniec koncov, hamburgerová daň má aj ekonomicko-medicínske rácio, ktoré potvrdzujú mnohé štúdie tých najlepších univerzít. Rovnako dobré univerzity ho však v tom istom čase vyvracajú a poukazujú na neefektívnosť takéhoto prístupu. Čo sa týka Dánska, skeptik by povedal, že paternalistický prístup severských krajín k svojim občanom nie je zanedbateľným dôvodom, prečo sa rozhodli zavádzať aj dane, ktorých efekt je prinajlepšom veľmi neistý. Keďže životná úroveň na Slovensku má stále ďaleko do štandardu severských krajín, mali by sme sa zavádzaniu podobných experimentov zatiaľ radšej vyhýbať.
Autor pracuje ako analytik na Inštitúte finančnej politiky.
.prečo existuje
„Odborné“ stanovenie základu hamburgerovej dane je možné realizovať tromi spôsobmi. Pričom každý v sebe zahŕňa tak výhody, ako aj praktické problémy. Kompozitná hamburgerová daň sa vzťahuje na určitú skupinu tovarov, ako napríklad fast food potraviny, sýtené nápoje a podobne. Druhú možnosť predstavuje takzvaná nutričná daň, ktorá sa odvíja od množstva tuku, cukru, soli, alebo inej látky v danom type potraviny. Kombináciu kompozitnej a nutričnej dane predstavuje daň založená na indexe výživovej hodnoty potravín, ktorá je značne sofistikovanejšia, ale prakticky takmer nerealizovateľná. V konečnom dôsledku je však hamburgerová daň, napokon ako všetky dane, výsledkom politického konsenzu a osobného presvedčenia o tom, „čo je správne, a čo nie.“
Hamburgerová daň je moderný príklad takzvanej dane z neresti. Teda dane, ktorá postihuje určitú, relatívne úzko definovanú činnosť, výsledkom ktorej je takzvaná negatívna externalita. Ide o škodlivý dôsledok spotreby, ktorej následky nie sú znášané spotrebiteľom. Klasickým príkladom takých daní sú spotrebné dane z alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Keďže sa všetci (ekonómovia, politici aj občania) zhodnú na tom, že obezita je škodlivá, odôvodniť zavedenie takej dane je značne jednoduchšie, ako riešiť obezitu v spoločnosti iným, často komplikovanejším, a politicky menej atraktívnym spôsobom. Nie je to veľmi vznešený dôvod, ale, žiaľ, často jeden z hlavných. Na druhej strane, obezita ekonómov aj lekárov skutočne trápi, a zavedenie hamburgerovej dane v niektorých prípadoch pravdepodobne naozaj sleduje šľachetné ciele.
.funguje či nie?
Na otázku, či hamburgerová daň funguje, sa dá odpovedať, že ako kedy a ako kde. Napriek tomu, že v našich zemepisných šírkach sa za pionierov efektívnej sociálnej politiky považujú krajiny severnej Európy, gro výskumu na tému zdaňovania obezity prebieha v Spojených štátoch, kde je spolupráca akadémie a tvorby verejných politík tradične najintenzívnejšia. Z množstva výskumu však vychádzajú na prvý pohľad často protichodné výsledky. Napríklad štúdia z Kalifornie naznačuje, že zdaňovanie tukov prispelo k teoretickému zníženiu miery obezity o XY percent, zataľ čo podobná štúdia zo štátu New York indikuje neefektívnosť takého opatrenia, a to z niekoľkých dôvodov: Eliminácia obezity nie je možná len znížením spotreby, ale úlohu zohrávajú aj iné faktory, ako životný štýl (fyzická aktivita), pričom výsledok je do určitej miery ovplyvnený fyziológiou a genetickými predispozíciami jednotlivca.
Dokonca aj samotné zníženie spotreby je pritom možné očakávať iba v prípade výrazného zvýšenia ceny, pretože mierne zdraženie podľa výsledkov výskumu nepostačuje. V neposlednom rade je jedným z kľúčových problémov aj samotné stanovenie hraničných kritérií pri nastavení hamburgerovej dane, na základe ktorých by sa jednoznačne dalo povedať, čo by malo byť predmetom zdanenia (čo je škodlivé a v akej miere) a čo by malo byť od takejto dane „oslobodené“ (čo škodlivé nie je).
Takmer všetci sa však zhodnú v tom, že riešiť obezitu prostredníctvom dane je komplikované a nejednoznačné. Interpretácia je teda často výsledkom politickej reality a štatistickej kreativity.
.prečo sa brániť?
Keď ju majú v USA a Dánsku, prečo sa hamburgerovej dani brániť? Niečo na tom aj je, ale menej, ako sa zdá. Slovensko nie je Dánsko ani Kalifornia, a preto by sme mali byť obozretní predtým, než začneme kopírovať ich riešenia. Krajiny, kde je určitá forma hamburgerovej dane praxou už nejaký ten čas, sú vo väčšine prípadov ekonomicky výrazne vyspelejšie, ako sme my. Jedno z hlavných negatív tejto dane – vplyv na nízkopríjmové skupiny, je tam teda výrazne menším problémom, ako by bol u nás.
A Maďarsko? Zdaňovať obezitu je v porovnaní so zdanením práce mimoriadne šľachetný cieľ. Koniec koncov, hamburgerová daň má aj ekonomicko-medicínske rácio, ktoré potvrdzujú mnohé štúdie tých najlepších univerzít. Rovnako dobré univerzity ho však v tom istom čase vyvracajú a poukazujú na neefektívnosť takéhoto prístupu. Čo sa týka Dánska, skeptik by povedal, že paternalistický prístup severských krajín k svojim občanom nie je zanedbateľným dôvodom, prečo sa rozhodli zavádzať aj dane, ktorých efekt je prinajlepšom veľmi neistý. Keďže životná úroveň na Slovensku má stále ďaleko do štandardu severských krajín, mali by sme sa zavádzaniu podobných experimentov zatiaľ radšej vyhýbať.
Autor pracuje ako analytik na Inštitúte finančnej politiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.