Blesky medzi nimi šľahajú a jej prsty sa rozpačito zarývajú do plyšového kvetu. Idem ďalej. Prejdem okolo starého bistra, ktoré je na Americkom námestí už odjakživa a určite nielen môjho odjakživa, ale aj mojich rodičov. Zožltnuté záclony, zápach zatuchnutého piva, dva automaty a traja štamgasti s borovičkou a pivom. Začudovaný pohľad výčapníka spopod okuliarov na čítanie, keď vojdem dnu a objednám si kofolu. Pravú steiňácku orosenú kofolu, ktorú do seba hodím hneď pri dverách. Pokračujem ďalej k svojmu domu, pred ktorým už mesiace trpezlivo čaká môj zelený trabant. Z kapoty mu trčí žlté lano. Pre každý prípad vždy pripravené. Pred domom fajčí tučný ujo, ktorý tam fajčí vždy. Asi mu doma žena nedovolí. Okolo prejde pes, ktorého voláme Bob Marley. Má čierne dredy až po zem. Po ceste do pivnice, kde mám všetku svoju veteš, nakuknem do antikvariátu. Povestného nesmrteľného antikvariátu. Po strop zahádzaný knihami, platňami a odznakmi. Typický smrad starých kníh, ktorý mi pripomína letá, strávené u babky, a moje snorenie v harabudrách na povale. Prach, myšacie hovienka a staré knihy. Žánrovo dosť podobné ako tie tu. Majiteľ antikvariátu mi nedovolí vybrať si knihu. Sú na seba tak nacápané, že keby som jednu vytiahla, všetky spadnú. Ukazujem prstom na tú, ktorú chcem, a on opatrne, so znalosťou kúzelníka vyberá knižku spod kopy ďalších. Ako keď sa hrá s kartami hajzel. Musíte na to ísť pomaly a opatrne, inak kadibudka spadne. Z okna mojej garsónky vidím parčík. Hned vyťahujem chleba pre vtáčiky. Keď som tu, navyknú si chodiť na moje okno. A ráno ma budia, ked papajú mnou nadrvený chlebík. Cupitajú malými nožičkami po okennom ráme a utvrdzujú ma v tom, že aj v Bratislave sa dá byť šťastný. Lebo na rozdiel od Nepálu môže ísť po ulici chlapec s plyšovým narcisom za chrbtom a darovať ho svojmu dievčaťu v minisukni. Po prvé, v Nepále sa verejne nikdy nedvorí, po druhé, minisukne nosia iba prostitútky. Iba tu môžem ísť do bistra so žltými záclonami, ktoré smrdí pivom a dať si studenú pravú kofolu. V Nepále buď voda, alebo presladená fanta. Iba tu chodia po ulici psy na vôdzke, a to ešte aj také čo vyzerajú ako Bob Marley. V Nepále sú všetky psy okrem môjho pouličné a choré. Iba tu je starý antikvariát, v ktorom všetko padá a v ktorom vládne úžasný duch. V Nepále staré knihy nik nepredáva. Iba tu môžem na okne kŕmiť vrabce. V Káthmandú môžem kŕmiť akurát tak opice. Vtáčiky sa z veľkomesta nejako vytratili. Asi preto že tam nie sú stromy. Iba tu sa mi môže stať, že sedím v kaviarni v meste a každých päť minút okolo mňa prejde niekto, koho poznám, a vystíska ma. V Káthmandú žijú milióny ľudí a ulice sú také plné, že si nikoho nevšimnete. Tak to len, aby ste si nemysleli, že to tu nemám rada a vždy glorifikujem iba Nepál. Mám to tu rada a som rada, že som zasa na chvíľu prišla. A veľmi túžim po plyšovom narcise.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.