Päť hviezdičiek Jany Belišovej

Mám rada, keď sa moji obľúbení speváci a hudobníci menia spolu so mnou. A to sa všetkým nedarí. Jedni ostávajú tam, kde boli pred dvadsiatimi alebo koľkými rokmi, keď mi boli takí blízki. Môžem sa k nim vracať ako k istote, ako k starožitnosti. No ja som už medzitým niekde inde. Iní sa posúvajú, ale iným smerom ako ja. Ale niektorí sa menia, aj ich hudba sa mení, a napriek tomu je mi stále rovnako blízka, pretože sa mení v harmónii s mojím menením sa. Patrí k nim aj PJ Harvey. Jej albumy sú vždy prekvapením, no najnovší album ma úplne dostal. Nahnevaná, pichľavá divoška dozrela a na emócie, ktoré kedysi bravúrne vyjadrovala niekoľkými výraznými odtieňmi, dnes používa celú paletu. Jej nový album sa dostal do auta, na miesto, kde mám najviac času počúvať hudbu „len tak“, a veľmi dlho som nemala najmenšiu chuť ho vymeniť. Jej hudba mi dodávala energiu, radosť a nádej a zaháňala to ostatné. Sadla som si do auta unavená či zdrvená a o chvíľu som sa znova dívala na svet so zdvihnutou hlavou a problémy prestávali byť neprekonateľné, smútky nevyliečiteľné, ľudia sa zdali lepší, krajší, vzduch voňavejší, slnko láskavejšie. Dokonca ani zachmúrení spoluúčastníci cestnej premávky nedokázali odohnať úsmev, prilepený na mojej tvári. Ale jediný negatívny hriešny pocit mi ostal. Závisť. Závisť, že niekto dokáže tak dokonale vyjadriť, čo cíti, a vlastne aj čo cítia iní. Že sa môže v hudbe rozplynúť. Nuž, mne neostáva iné, len sa stotožniť a tešiť sa, že taká skvelá hudobníčka žije na tejto Zemi a že sa svojou hudbou dotýka dokonalosti, a my, jej poslucháči, to môžeme robiť spolu s ňou.
Zrejme si niečo podobné myslí aj Britská akadémia textárov, skladateľov a autorov (BASCA), ktorá na 57. ročníku udeľovania cien Ivor Novello Awards udelila cenu za najlepší album albumu Let England Shake.
Mimochodom, máme pokazené autorádio.

Jana Belišová je etnomuzikologička a iniciátorka projektov Phurykane giľa.