Je to len detail, či Juliu Tymošenkovú vo väzení naozaj zbili. Alebo či jej, ako tvrdili v Kyjeve zlé jazyky, primiešali do čerstvej maľovky vo vyšetrovacej cele jed na potkany. Tymošenkovej minulosť ako „princeznej zemného plynu“ by zrejme stačila na väzenie do konca tisícročia, Janukovyč však dal expremiérku zavrieť pre čisto politické rozhodnutie – zmluvu o plyne s Ruskom. Jednou ranou tak Janukovyč podráždil Rusov – tú zmluvu o plyne dohodol s Tymošenkovou Putin – aj EÚ. Je to zarážajúcejšie o to viac, že Ukrajina stojí pred ťaživým rozhodnutím – či sa pridať k novému hospodárskemu priestoru tvorenému Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom, alebo prijať ponuku na asociačnú zmluvu s EÚ. Oboje má pre Ukrajinu zmysel, no oboje sa urobiť nedá. V tejto situácii, keď hrozí štátny bankrot, sa zdá, že Janukovyč kašle na obe možnosti.
Ale diktatúra? Keď som ešte vedel analyzovať, zastával som tézu, že Ukrajina nie je schopná vlastnými silami dospieť k despotizmu, podľa starého princípu „dvaja Ukrajinci, traja hetmani.“ Despotizmus prišiel vždy zvonku, teda z Ruska. Ukrajinské médá ešte vždy informujú tak slobodne a vyvážene ako nikde inde v postsovietskom priestore, dokonca aj tie, ktoré vlastní jeden z Janukovyčových donbaských krstných otcov, oceliarsky oligarcha Achmetov. Ukrajinská občianska spoločnosť je aktívnejšia ako slovenská, Janukovyč už má za sebou viaceré menšie revolúcie, pri povstaní živnostníkov proti plánovanému zvýšeniu daní sa musel vzdať. Naozaj ľutuje, že funguje živá demokracia, vážne hľadá bieloruskú cestu?
Nedávno, začiatkom roku, som videl v Bruseli dvoch Janukovyčových vicepremérov a čokoládového baróna Porošenka. Porošenko bol číslo tri vo vláde Oranžovej revolúcie, najprv hlavný Tymošenkovej rival, potom jej poradca, teraz je ministrom Tymošenkovej hlavného rivala Janukovyča. Väčšmi, než často skloňované napätie medzi Východom a Západom, je pre ukrajinskú politiku príznačné nehanebné striedanie strán. Porošenko v Bruseli povedal, že po prvý raz v ukrajinskej histórii sú všetky relevantné politické sily za EÚ. Aleluja, vitajte! V ten istý deň sa objavila správa, že aj bývalý minister vnútra Lucenko dostal tri roky basy.
Onedlho pôjdem zase na Ukrajinu. Uvidíme, či budem ešte niekedy schopný analyzovať túto vzrušujúcu, inšpiratívnu, amorfnú krajinu. Že má Ukrajina za prezidenta blbca, to nie je žiadna analýza. To predsa nie je možné, blbec sa nemôže stať prezidentom. Ten chlap predsa musí mať nejaký plán. Musí.
Ale diktatúra? Keď som ešte vedel analyzovať, zastával som tézu, že Ukrajina nie je schopná vlastnými silami dospieť k despotizmu, podľa starého princípu „dvaja Ukrajinci, traja hetmani.“ Despotizmus prišiel vždy zvonku, teda z Ruska. Ukrajinské médá ešte vždy informujú tak slobodne a vyvážene ako nikde inde v postsovietskom priestore, dokonca aj tie, ktoré vlastní jeden z Janukovyčových donbaských krstných otcov, oceliarsky oligarcha Achmetov. Ukrajinská občianska spoločnosť je aktívnejšia ako slovenská, Janukovyč už má za sebou viaceré menšie revolúcie, pri povstaní živnostníkov proti plánovanému zvýšeniu daní sa musel vzdať. Naozaj ľutuje, že funguje živá demokracia, vážne hľadá bieloruskú cestu?
Nedávno, začiatkom roku, som videl v Bruseli dvoch Janukovyčových vicepremérov a čokoládového baróna Porošenka. Porošenko bol číslo tri vo vláde Oranžovej revolúcie, najprv hlavný Tymošenkovej rival, potom jej poradca, teraz je ministrom Tymošenkovej hlavného rivala Janukovyča. Väčšmi, než často skloňované napätie medzi Východom a Západom, je pre ukrajinskú politiku príznačné nehanebné striedanie strán. Porošenko v Bruseli povedal, že po prvý raz v ukrajinskej histórii sú všetky relevantné politické sily za EÚ. Aleluja, vitajte! V ten istý deň sa objavila správa, že aj bývalý minister vnútra Lucenko dostal tri roky basy.
Onedlho pôjdem zase na Ukrajinu. Uvidíme, či budem ešte niekedy schopný analyzovať túto vzrušujúcu, inšpiratívnu, amorfnú krajinu. Že má Ukrajina za prezidenta blbca, to nie je žiadna analýza. To predsa nie je možné, blbec sa nemôže stať prezidentom. Ten chlap predsa musí mať nejaký plán. Musí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.