O tom, kto ich vymyslel a prvýkrát vložil do úst, sa vedie dlhotrvajúci a možno nikdy sa nekončiaci zápas medzi Talianmi a Čínou, pretože nikto netuší, čo sa kde ešte môže nájsť. Nedávno si v Číne dovolili vykopať misku s cestovinami a zistiť, že je až 4 000 rokov stará. Predbehli tak vykopávky Talianov, ktorí objavili veľmi názorné etruské obrazce na hrobkách. Ženy tam krájajú na doskách cesto a sušia ho na akýchsi rámoch. Treba povedať, že je to dosť extravagantný motív na pomník, ale keď ide o prvenstvo v tejto oblasti, v Taliansku musí ísť pieta bokom. V každom prípade, po objave Číňanov, kde sa zachovala miska s jemnulinkými špagátikmi z vajec a múky vďaka zemetraseniu a následnej povodni v akomsi prírodou vytvorenom vákuu, Talianom smutne ovisli brady. Nič iné im teda neostáva, ako sa pustiť znovu do kopania a nájsť špagát z múky pokiaľ možno starší ako ten čínsky.
Dlho sa verilo, že sa cestoviny naozaj rozšírili z Číny a že ich zo svojich ciest priniesol Marco Polo. Je to trošku inak, Marco Polo ich len spopularizoval. Cestoviny dovtedy boli iba jedna z bežných úprav múky, poznali ich v antickom Grécku, spomínajú sa aj v Starom zákone. Neapolčania dodnes hrdo vyhlasujú, že dokonca majú zachovaný recept z 11. storočia na špagety s paradajkovou omáčkou. Vôbec ich pritom nevyvádza z miery fakt, že paradajkové semienka z Ameriky priviezol Hernando Cortéz až v roku 1521. Ale späť k Marcovi. Keď sa Benátčania od neho dozvedeli, že cestoviny sú obľúbeným jedlom Ďalekého východu, kde sa všetko blyští zlatom a drahými kovmi, úspech sa oslavuje pušným prachom a sever im tam ukazuje kompas, spustilo to takú enormnú vášeň pre toto varené múčne jedlo, že trvá vlastne až dodnes. Módu cestovín na najvyššie európske dvory priniesla Katarína Medicejská spolu so zmrzlinou. Dnes cestoviny jeme spôsobne, navíjame ich na vidličku opretú o kraj taniera, rustikálnejšie založení jedáci si pri tom pomáhajú aj lyžicou. V štrnástom storočí sa však cestoviny jedli rukami a podávali sa omnoho menšie porcie. Dalo by sa povedať, že išlo o také stočené jednohubky.
Jednoznačné víťazstvo cestovín, ako základnej ingrediencie modernej kuchyne, priniesla ich manufaktúrna výroba v Taliansku v sedemnástom storočí. Sušené cestoviny sa jednoducho skladujú a sú kedykoľvek k dispozícii za pár minút. Nemusíme už cesto komplikovane miesiť, vaľkať a rezať, stačí nám teraz zájsť do obchodu a vybrať si tie, ktoré nám najviac vyhovujú. Samozrejme, v reštaurácii by mali cestoviny podávať domáce a čerstvé, tam im nejaké uľahčovanie si práce nemáme prečo odpúšťať. Pravé, kvalitné talianske cestoviny sú vždy vyrobené z múky, ktorá sa melie z tvrdej pšenice semolina a nejde do nich vajíčko. Varia sa od 4 do 12 minút, podľa jednotlivých druhov, a za uvarené ich Taliani považujú vtedy, keď sú tzv. al dente, čiže pružia na zube. Čínske cestoviny z ryžovej múky potrebujú na svoju prípravu ešte menej času a znovu tak Talianom pripomínajú, kto je v tejto oblasti pánom. Niektoré druhy dokonca stačí iba namočiť na niekoľko minút do teplej vody a môžete s nimi ďalej narábať. Číne jednoducho ide karta.
Rýchlo a rázne/
Napriek tomu, akým rýchlym jedlom dokážu cestoviny byť, vedia nám napríklad také špagety svoju prípravu pekne znepríjemniť. Už len taký boj s ich obalom môže vyzerať veľmi povážlivo a nakoniec sa často končí obľúbenou hrou mikádo, ibaže z dlážky. Mám pre vás jeden trik, ako sa tomuto nedopatreniu vyhnúť a zároveň pred škodoradostnými divákmi patrične zapôsobiť. Otváranie balíčka špagiet je mimoriadne jednoduché, ak obal chytíte do obidvoch rúk ako pri šplhaní, silno zovriete dlane a spodným koncom špagiet silno buchnete po dreze. Vrecko sa hore nárazom špagiet otvorí a vy s víťazným výrazom na tvári žnete adorácie publika. Ďalší problém nastáva pri hádzaní špagiet do hrnca. Špagety sa doň často nijakovsky nechcú zmestiť a doslova z neho vyskakujú. Ľahká pomoc. Opäť ich chyťte oboma rukami ako pri otváraní a zatočte ich, akoby ste ich jemne žmýkali. Potom spodné konce špagiet položte do stredu hrna s vriacou vodou a pustite ich. Špagety urobia v hrnci vejár a samy sa svojou hmotnosťou postupne nasúkajú do hrnca.
Dlho sa verilo, že sa cestoviny naozaj rozšírili z Číny a že ich zo svojich ciest priniesol Marco Polo. Je to trošku inak, Marco Polo ich len spopularizoval. Cestoviny dovtedy boli iba jedna z bežných úprav múky, poznali ich v antickom Grécku, spomínajú sa aj v Starom zákone. Neapolčania dodnes hrdo vyhlasujú, že dokonca majú zachovaný recept z 11. storočia na špagety s paradajkovou omáčkou. Vôbec ich pritom nevyvádza z miery fakt, že paradajkové semienka z Ameriky priviezol Hernando Cortéz až v roku 1521. Ale späť k Marcovi. Keď sa Benátčania od neho dozvedeli, že cestoviny sú obľúbeným jedlom Ďalekého východu, kde sa všetko blyští zlatom a drahými kovmi, úspech sa oslavuje pušným prachom a sever im tam ukazuje kompas, spustilo to takú enormnú vášeň pre toto varené múčne jedlo, že trvá vlastne až dodnes. Módu cestovín na najvyššie európske dvory priniesla Katarína Medicejská spolu so zmrzlinou. Dnes cestoviny jeme spôsobne, navíjame ich na vidličku opretú o kraj taniera, rustikálnejšie založení jedáci si pri tom pomáhajú aj lyžicou. V štrnástom storočí sa však cestoviny jedli rukami a podávali sa omnoho menšie porcie. Dalo by sa povedať, že išlo o také stočené jednohubky.
Jednoznačné víťazstvo cestovín, ako základnej ingrediencie modernej kuchyne, priniesla ich manufaktúrna výroba v Taliansku v sedemnástom storočí. Sušené cestoviny sa jednoducho skladujú a sú kedykoľvek k dispozícii za pár minút. Nemusíme už cesto komplikovane miesiť, vaľkať a rezať, stačí nám teraz zájsť do obchodu a vybrať si tie, ktoré nám najviac vyhovujú. Samozrejme, v reštaurácii by mali cestoviny podávať domáce a čerstvé, tam im nejaké uľahčovanie si práce nemáme prečo odpúšťať. Pravé, kvalitné talianske cestoviny sú vždy vyrobené z múky, ktorá sa melie z tvrdej pšenice semolina a nejde do nich vajíčko. Varia sa od 4 do 12 minút, podľa jednotlivých druhov, a za uvarené ich Taliani považujú vtedy, keď sú tzv. al dente, čiže pružia na zube. Čínske cestoviny z ryžovej múky potrebujú na svoju prípravu ešte menej času a znovu tak Talianom pripomínajú, kto je v tejto oblasti pánom. Niektoré druhy dokonca stačí iba namočiť na niekoľko minút do teplej vody a môžete s nimi ďalej narábať. Číne jednoducho ide karta.
Rýchlo a rázne/
Napriek tomu, akým rýchlym jedlom dokážu cestoviny byť, vedia nám napríklad také špagety svoju prípravu pekne znepríjemniť. Už len taký boj s ich obalom môže vyzerať veľmi povážlivo a nakoniec sa často končí obľúbenou hrou mikádo, ibaže z dlážky. Mám pre vás jeden trik, ako sa tomuto nedopatreniu vyhnúť a zároveň pred škodoradostnými divákmi patrične zapôsobiť. Otváranie balíčka špagiet je mimoriadne jednoduché, ak obal chytíte do obidvoch rúk ako pri šplhaní, silno zovriete dlane a spodným koncom špagiet silno buchnete po dreze. Vrecko sa hore nárazom špagiet otvorí a vy s víťazným výrazom na tvári žnete adorácie publika. Ďalší problém nastáva pri hádzaní špagiet do hrnca. Špagety sa doň často nijakovsky nechcú zmestiť a doslova z neho vyskakujú. Ľahká pomoc. Opäť ich chyťte oboma rukami ako pri otváraní a zatočte ich, akoby ste ich jemne žmýkali. Potom spodné konce špagiet položte do stredu hrna s vriacou vodou a pustite ich. Špagety urobia v hrnci vejár a samy sa svojou hmotnosťou postupne nasúkajú do hrnca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.