Keď v USA urobíte pouličný vedomostný test typu „múdry schybí“ a spýtate sa na americkú hymnu, určite natrafíte na ľudí, ktorí sú presvedčení, že je to Born In The U. S. A. od Brucea Springsteena.
Túto historku (vraj založenú na výsledkoch seriózneho sociologického prieskumu) s obľubou spomínajú najmä kritici úpadku amerického školstva. Ale so Springsteenovou skladbou Born In The U. S. A. sa spája ešte jeden omyl – a tentoraz už ide o historický fakt.
.narodený v USA
Album Born In The U.S.A. vyšiel v roku 1984, keď v Amerike prebiehala prezidentská kampaň. Ronald Reagan vtedy v štáte New Jersey vyhlásil: „Budúcnosť Ameriky spočíva v tisíckach snov v našich srdciach, spočíva v posolstve nádeje v piesňach človeka, ktorého obdivuje toľko mladých Američanov: rodáka zo štátu New Jersey, Brucea Springsteena.“
Bol to pekný prejav. Len škoda, že poradcovia zabudli Reagana varovať, že Springsteen má oveľa bližšie k demokratom než k republikánom a že text skladby Born In The U. S. A. nie je takou nadšenou oslavou Ameriky: „Zaplietol som sa doma do bitky / a tak mi strčili do ruky pušku / poslali ma do cudzej krajiny / zabíjať rákosníkov.“ Springsteen vtedy na Reaganovu adresu uštedril pár sarkastických poznámok a presne o dvadsať rokov neskôr skladbou No Surrender podporoval demokratického kandidáta Johna Kerryho...
.kultúrna inštitúcia
Tieto dva omyly spojené so skladbou Born In The U. S. A sú však celkom pochopiteľné. Vlastne Brucea Springsteena dokonale vystihujú. Niektoré jeho skladby by pokojne mohli byť kandidátmi na americkú hymnu. Je v nich totiž niečo nedefinovateľné, čo vystihuje ducha Ameriky. Zo Springsteena sa už dávno stala akási kultúrna inštitúcia. Zemitý chlap z ľudu a zároveň romantický básnik. „The Boss“, ktorého skladby sa stali súčasťou folklóru.
Prvé Springsteenove albumy ešte vyvolávali prirovnania k Bobovi Dylanovi, Van Morrisonovi alebo Royovi Orbisonovi, ale už bolo jasné, že na scénu prichádza človek, ktorý vie napísať výraznú melódiu a má oko na detaily prostredia, ktoré ho obklopuje. Zo skladieb, ktorých dejiskom je často večerná ulica amerického mesta, bolo cítiť mladícku energiu a hedonizmus, ale aj clivotu a bezradnosť dospievania.
.budúcnosť rokenrolu
Práve tieto silné emócie zapôsobili na hudobného kritika Johna Landaua, ktorý o Springsteenovom koncerte napísal slávne slová: „Videl som budúcnosť rokenrolu a jej meno je Bruce Springsteen. V ten večer, keď som mal potrebu cítiť sa mladý, vo mne vyvolal pocit, akoby som prvýkrát počul hudbu... Každé gesto, každá slabika niečím prispieva k jeho cieľu – oslobodiť nášho ducha.“ Landau Springsteenovi uveril natoľko, že sa stal jeho manažérom a producentom. Prvým výsledkom ich spolupráce bol prelomový album Born To Run (1975), na ktorom Springsteen definitívne našiel vlastný hlas a stal sa hviezdou.
Born To Run je považovaný za jedno z najlepších diel rockovej histórie – Springsteen sa inšpiroval metódou „zvukovej steny“ legendárneho producenta Phila Spectora a v pestro zaranžovaných skladbách rozvinul príbehy obyčajných ľudí z amerického mesta, ktorí prežívajú lásky a sklamania, boria sa s každodennou rutinou a odhodlávajú sa na rozhodnutie. „Viem, že je neskoro / ale ak pôjdeme rýchlo, tak to stihneme / nasadni a drž sa,“ spieva v skladbe Thunder Road.
.smutné pesničky
Týmto témam zostal Springsteen verný aj na ďalších albumoch vrátane svojho komerčne najúspešnejšieho diela, už spomínanej platne Born In The U. S. A. Vedľa seba tu stojí napríklad otvorené vyznanie erotickej túžby (I’m On Fire) a pieseň o spomienkach na rodné mesto, kde sa hovorí aj o rasových nepokojoch a zatvorenej textilke (My Hometown).
Springsteen s rovnakou intenzitou spracúva intímne aj sociálne témy. Tie prvé vyvrcholili na smutnom albume Tunnel Of Love (1987), kde sa Springsteen do hĺbky vyrovnával s krachom prvého manželstva (životnou partnerkou sa mu napokon stala Patti Scialfa, spoluhráčka zo sprievodnej kapely E Street Band). Je tu však aj skladba o problematickom vzťahom k otcovi, o ktorom neskôr Springsteen povedal: „Čo by som asi tak bez neho vytvoril? Keby medzi nami všetko klapalo, bola by to tragédia. Písal by som len veselé pesničky – skúsil som to začiatkom deväťdesiatych rokov a nefungovalo to. Ľuďom sa nepáčili.“
.sociálny pátos
Sociálne témy dominujú na trojici folkových, zväčša akustických albumov Nebraska (1982), The Ghost Of Tom Joad (1995) a Devils & Dust (2005). Nebraska, jedna z jeho najtemnejších platní, vznikla tak, že Springsteen si doma nahrával na magnetofón nápady, ktoré sa mali dotvoriť v štúdiu s kapelou, no napokon zistil, že znejú presvedčivejšie v surovej podobe. Titulná skladba vychádza zo skutočného príbehu sériového vraha Charlesa Starkweathera a jeho mladistvej priateľky Caril Ann Fugate (ich prípad inšpiroval napríklad aj spisovateľa Stephena Kinga alebo tvorcov filmu Takí normálni zabijaci).
Springsteenov ľavicový sociálny pátos vyvrcholil na nahrávke The Ghost Of Tom Joad, kde sa hlási k Johnovi Steinbeckovi. Na platni prevzatých skladieb We Shall Overcome (2006) zase vzdal hold legendárnemu americkému pesničkárovi a komunistovi Petovi Seegerovi – ale na tejto spontánnej nahrávke je, našťastie, dôležitejšia radosť z hudby než politika. Tu niekde je aj najkrehkejšie miesto Springsteenovej tvorby: či ho budeme považovať za šikovného herca, ktorý sa hrá na hovorcu ponížených a urazených, alebo či mu uveríme, že to myslí úprimne.
.čáry-máry fuk
Springsteen neprestáva komentovať súčasnú Ameriku. The Rising (2002) je jednou z najhodnotnejších nahrávok o 11. septembri, niektoré skladby na akustickom albume Devils & Dust sa dotýkajú vojny v Iraku. Springsteen sa svojimi politickými názormi netají, ale na novom albume Magic ide skôr zachytenie nálady, aká v Amerike vládne – a v prvom rade o zachytenie toho, čo prežíva on sám.
Energický úvod Radio Nowhere s chytľavým gitarovým riffom a krátkym saxofónovým sólom je o túžbe po ľudskom kontakte („Tancoval som v tmavej jame / hľadal som svet / ktorý by mal dušu“). Livin’ In The Future je pokusom o útechu v ťažkých časoch („Netráp sa, miláčik / žijeme v budúcnosti / a nič z tohto sa ešte nestalo“). You’ll Be Comin’ Down je možno o starnutí a utajený záverečný Terry‘s Song je elégiou za nedávno zosnulým spolupracovníkom, osobným asistentom Terrym Magovernom. Smútok, radosť a prekvapujúco aj silné melódie – taký je Bruce Springsteen v roku 2007. Nič sa nedá robiť, čary zase fungujú.
.vladislav Gális
Túto historku (vraj založenú na výsledkoch seriózneho sociologického prieskumu) s obľubou spomínajú najmä kritici úpadku amerického školstva. Ale so Springsteenovou skladbou Born In The U. S. A. sa spája ešte jeden omyl – a tentoraz už ide o historický fakt.
.narodený v USA
Album Born In The U.S.A. vyšiel v roku 1984, keď v Amerike prebiehala prezidentská kampaň. Ronald Reagan vtedy v štáte New Jersey vyhlásil: „Budúcnosť Ameriky spočíva v tisíckach snov v našich srdciach, spočíva v posolstve nádeje v piesňach človeka, ktorého obdivuje toľko mladých Američanov: rodáka zo štátu New Jersey, Brucea Springsteena.“
Bol to pekný prejav. Len škoda, že poradcovia zabudli Reagana varovať, že Springsteen má oveľa bližšie k demokratom než k republikánom a že text skladby Born In The U. S. A. nie je takou nadšenou oslavou Ameriky: „Zaplietol som sa doma do bitky / a tak mi strčili do ruky pušku / poslali ma do cudzej krajiny / zabíjať rákosníkov.“ Springsteen vtedy na Reaganovu adresu uštedril pár sarkastických poznámok a presne o dvadsať rokov neskôr skladbou No Surrender podporoval demokratického kandidáta Johna Kerryho...
.kultúrna inštitúcia
Tieto dva omyly spojené so skladbou Born In The U. S. A sú však celkom pochopiteľné. Vlastne Brucea Springsteena dokonale vystihujú. Niektoré jeho skladby by pokojne mohli byť kandidátmi na americkú hymnu. Je v nich totiž niečo nedefinovateľné, čo vystihuje ducha Ameriky. Zo Springsteena sa už dávno stala akási kultúrna inštitúcia. Zemitý chlap z ľudu a zároveň romantický básnik. „The Boss“, ktorého skladby sa stali súčasťou folklóru.
Prvé Springsteenove albumy ešte vyvolávali prirovnania k Bobovi Dylanovi, Van Morrisonovi alebo Royovi Orbisonovi, ale už bolo jasné, že na scénu prichádza človek, ktorý vie napísať výraznú melódiu a má oko na detaily prostredia, ktoré ho obklopuje. Zo skladieb, ktorých dejiskom je často večerná ulica amerického mesta, bolo cítiť mladícku energiu a hedonizmus, ale aj clivotu a bezradnosť dospievania.
.budúcnosť rokenrolu
Práve tieto silné emócie zapôsobili na hudobného kritika Johna Landaua, ktorý o Springsteenovom koncerte napísal slávne slová: „Videl som budúcnosť rokenrolu a jej meno je Bruce Springsteen. V ten večer, keď som mal potrebu cítiť sa mladý, vo mne vyvolal pocit, akoby som prvýkrát počul hudbu... Každé gesto, každá slabika niečím prispieva k jeho cieľu – oslobodiť nášho ducha.“ Landau Springsteenovi uveril natoľko, že sa stal jeho manažérom a producentom. Prvým výsledkom ich spolupráce bol prelomový album Born To Run (1975), na ktorom Springsteen definitívne našiel vlastný hlas a stal sa hviezdou.
Born To Run je považovaný za jedno z najlepších diel rockovej histórie – Springsteen sa inšpiroval metódou „zvukovej steny“ legendárneho producenta Phila Spectora a v pestro zaranžovaných skladbách rozvinul príbehy obyčajných ľudí z amerického mesta, ktorí prežívajú lásky a sklamania, boria sa s každodennou rutinou a odhodlávajú sa na rozhodnutie. „Viem, že je neskoro / ale ak pôjdeme rýchlo, tak to stihneme / nasadni a drž sa,“ spieva v skladbe Thunder Road.
.smutné pesničky
Týmto témam zostal Springsteen verný aj na ďalších albumoch vrátane svojho komerčne najúspešnejšieho diela, už spomínanej platne Born In The U. S. A. Vedľa seba tu stojí napríklad otvorené vyznanie erotickej túžby (I’m On Fire) a pieseň o spomienkach na rodné mesto, kde sa hovorí aj o rasových nepokojoch a zatvorenej textilke (My Hometown).
Springsteen s rovnakou intenzitou spracúva intímne aj sociálne témy. Tie prvé vyvrcholili na smutnom albume Tunnel Of Love (1987), kde sa Springsteen do hĺbky vyrovnával s krachom prvého manželstva (životnou partnerkou sa mu napokon stala Patti Scialfa, spoluhráčka zo sprievodnej kapely E Street Band). Je tu však aj skladba o problematickom vzťahom k otcovi, o ktorom neskôr Springsteen povedal: „Čo by som asi tak bez neho vytvoril? Keby medzi nami všetko klapalo, bola by to tragédia. Písal by som len veselé pesničky – skúsil som to začiatkom deväťdesiatych rokov a nefungovalo to. Ľuďom sa nepáčili.“
| Bruce Springsteen / Spevák, skladateľ, textár a multiinštrumentalista Bruce Springsteen sa narodil roku 1949 v Long Branch v štáte New Jersey v rodine s írskymi, holandskými a talianskymi koreňmi. Debutový album Greetings From The Asbury Park, N. J. vydal v roku 1973, prelomová bola jeho tretia nahrávka Born To Run (1975). Najväčší komerčný úspech dosiahol album Born In The U. S. A. (1984), z ktorého sa len v Amerike predalo vyše 15 miliónov. Je držiteľom 15 cien Grammy, za skladbu Streets Of Philadelphia k filmu Philadelphia (1993) získal aj Oscara. V roku 1999 sa vrátil na koncertné pódiá so skupinou E Street Band. V októbri mu vyšiel 15. štúdiový album Magic. |
Sociálne témy dominujú na trojici folkových, zväčša akustických albumov Nebraska (1982), The Ghost Of Tom Joad (1995) a Devils & Dust (2005). Nebraska, jedna z jeho najtemnejších platní, vznikla tak, že Springsteen si doma nahrával na magnetofón nápady, ktoré sa mali dotvoriť v štúdiu s kapelou, no napokon zistil, že znejú presvedčivejšie v surovej podobe. Titulná skladba vychádza zo skutočného príbehu sériového vraha Charlesa Starkweathera a jeho mladistvej priateľky Caril Ann Fugate (ich prípad inšpiroval napríklad aj spisovateľa Stephena Kinga alebo tvorcov filmu Takí normálni zabijaci).
Springsteenov ľavicový sociálny pátos vyvrcholil na nahrávke The Ghost Of Tom Joad, kde sa hlási k Johnovi Steinbeckovi. Na platni prevzatých skladieb We Shall Overcome (2006) zase vzdal hold legendárnemu americkému pesničkárovi a komunistovi Petovi Seegerovi – ale na tejto spontánnej nahrávke je, našťastie, dôležitejšia radosť z hudby než politika. Tu niekde je aj najkrehkejšie miesto Springsteenovej tvorby: či ho budeme považovať za šikovného herca, ktorý sa hrá na hovorcu ponížených a urazených, alebo či mu uveríme, že to myslí úprimne.
.čáry-máry fuk
Springsteen neprestáva komentovať súčasnú Ameriku. The Rising (2002) je jednou z najhodnotnejších nahrávok o 11. septembri, niektoré skladby na akustickom albume Devils & Dust sa dotýkajú vojny v Iraku. Springsteen sa svojimi politickými názormi netají, ale na novom albume Magic ide skôr zachytenie nálady, aká v Amerike vládne – a v prvom rade o zachytenie toho, čo prežíva on sám.
Energický úvod Radio Nowhere s chytľavým gitarovým riffom a krátkym saxofónovým sólom je o túžbe po ľudskom kontakte („Tancoval som v tmavej jame / hľadal som svet / ktorý by mal dušu“). Livin’ In The Future je pokusom o útechu v ťažkých časoch („Netráp sa, miláčik / žijeme v budúcnosti / a nič z tohto sa ešte nestalo“). You’ll Be Comin’ Down je možno o starnutí a utajený záverečný Terry‘s Song je elégiou za nedávno zosnulým spolupracovníkom, osobným asistentom Terrym Magovernom. Smútok, radosť a prekvapujúco aj silné melódie – taký je Bruce Springsteen v roku 2007. Nič sa nedá robiť, čary zase fungujú.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.