Najprv poviem, že ma neprekvapil samotný minister. Peter Kažimír nie je ani priateľ inflácie, ani priateľ dlhov, čo je na ministra socialistickej strany dvakrát plus. Vládny plán, ktorým sa ruší úspešný koncept rovnej dane, ničí sa druhý dôchodkový pilier a zvýšia sa mnohé dane a neskôr aj odvody, je typický pre ľavicu, ktorá ustrnula v pohľade na fungovanie štátu. Berie sa aktívnym, ktorí pritom tvoria reálnu ekonomiku, pomáha sa štátu, aby vedel platiť svoje neúmerné výdavky a v prípade dôchodkov sa nemyslí na budúcnosť. To v čase globálnej konkurencie nemôže fungovať, a už vôbec to nemôže naštartovať potrebný rast. Ale nie je to prekvapenie, a je to veľmi priama daň za výsledok volieb. No nechcem byť nefér – táto vláda aj jej minister financií berú vážne zníženie deficitu pod 3 percentá HDP v roku 2013, a už len to je pri poznaní jej sklonov a minulých nápadov celkom dobrá správa.
Neprekvapil ma ani ekonóm KDH Tono Marcinčin. Fakt, že viac pritakal plánom Smeru na zvýšenie daní než niektorým rozumným aktivitám bývalej pravicovej vlády, hovorí všetko o postojovom zosune KDH.
To, čo ma prekvapilo, je neexistencia ucelenej alternatívy k plánom Smeru. Nehovorím pritom o exministrovi Mihálovi, ktorý vo svojom rezorte šetril a mal aj vlastné nápady, ako ďalej. Aj v Lampe to rozumne opakoval, hoci na otázku, kde by sa našlo 1,5 miliardy eur bez zvyšovania daní, mi tiež celkom ucelene neodpovedal. Hovorím skôr o celkovom pocite, ktorý som získal. Poviem to priamo: neviem, ako by opozícia bez zvyšovania daní hľadala viac ako 1,5 miliardy eur, ktoré sú potrebné na stlačenie dlhu pod 3 percentá HDP v roku 2013. A neviem to preto, že taký jasný plán opozícia nemá. Hovorí pritom všeličo. Ukazuje na lepší výber DPH (prečo až teraz?), hovorí o šetrení vo výdavkoch štátu na všetkých úrovniach (druhýkrát – prečo až teraz?), ale vôbec nemá spočítaný reálny plán, položku po položke, ktorému by verili trhy natoľko, že by Slovensko mohlo bez problémov fungovať. Hovoriť, že prosto zlepšíme výber DPH, a problém je vyriešený, nie je poctivé. Napokon, aj bývalá vláda dobre vedela, že bez zvyšovania nejakých daní deficit na požadovanú úroveň nestlačíme. Presne to bol môj hlavný problém v celej Lampe – reformná opozícia, ktorá tu celé roky určovala aj tempo, aj obsah potrebných reforiem, sa dnes sama posunula do zahanbujúco pasívnej pozície. Nemá pripravený vlastný plán, a tak iba lacno kope do vlády. Považujem to nielen za vyhorenie, ale aj za veľmi smutnú stratu štýlu a noblesy napravo od stredu.
Ale hádam ma ten pocit zo štvrtkovej Lampy iba pomýlil. Hádam čosi ucelené opozičné strany majú, hádam vedia, ako znížiť deficit bez zvyšovania daní, len to ešte nepovedali. Ak je to tak, vyzývam ich, aby ten utajený plán prezentovali. My v .týždni im na to ponúkame priestor už v budúcom či ďalších vydaniach.
Lebo to najhoršie, čo sa mohlo Slovensku stať, nie je vláda Smeru, ale vláda Smeru bez rozumnej a pracovitej opozície.
Neprekvapil ma ani ekonóm KDH Tono Marcinčin. Fakt, že viac pritakal plánom Smeru na zvýšenie daní než niektorým rozumným aktivitám bývalej pravicovej vlády, hovorí všetko o postojovom zosune KDH.
To, čo ma prekvapilo, je neexistencia ucelenej alternatívy k plánom Smeru. Nehovorím pritom o exministrovi Mihálovi, ktorý vo svojom rezorte šetril a mal aj vlastné nápady, ako ďalej. Aj v Lampe to rozumne opakoval, hoci na otázku, kde by sa našlo 1,5 miliardy eur bez zvyšovania daní, mi tiež celkom ucelene neodpovedal. Hovorím skôr o celkovom pocite, ktorý som získal. Poviem to priamo: neviem, ako by opozícia bez zvyšovania daní hľadala viac ako 1,5 miliardy eur, ktoré sú potrebné na stlačenie dlhu pod 3 percentá HDP v roku 2013. A neviem to preto, že taký jasný plán opozícia nemá. Hovorí pritom všeličo. Ukazuje na lepší výber DPH (prečo až teraz?), hovorí o šetrení vo výdavkoch štátu na všetkých úrovniach (druhýkrát – prečo až teraz?), ale vôbec nemá spočítaný reálny plán, položku po položke, ktorému by verili trhy natoľko, že by Slovensko mohlo bez problémov fungovať. Hovoriť, že prosto zlepšíme výber DPH, a problém je vyriešený, nie je poctivé. Napokon, aj bývalá vláda dobre vedela, že bez zvyšovania nejakých daní deficit na požadovanú úroveň nestlačíme. Presne to bol môj hlavný problém v celej Lampe – reformná opozícia, ktorá tu celé roky určovala aj tempo, aj obsah potrebných reforiem, sa dnes sama posunula do zahanbujúco pasívnej pozície. Nemá pripravený vlastný plán, a tak iba lacno kope do vlády. Považujem to nielen za vyhorenie, ale aj za veľmi smutnú stratu štýlu a noblesy napravo od stredu.
Ale hádam ma ten pocit zo štvrtkovej Lampy iba pomýlil. Hádam čosi ucelené opozičné strany majú, hádam vedia, ako znížiť deficit bez zvyšovania daní, len to ešte nepovedali. Ak je to tak, vyzývam ich, aby ten utajený plán prezentovali. My v .týždni im na to ponúkame priestor už v budúcom či ďalších vydaniach.
Lebo to najhoršie, čo sa mohlo Slovensku stať, nie je vláda Smeru, ale vláda Smeru bez rozumnej a pracovitej opozície.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.