.isto, paralela s Aladeenom je hysterickým zveličením, ale už onedlho môže obletieť svet táto správa. „Na psychiatrickej klinike je kvôli dlhodobému pozorovaniu nútene hospitalizovaná Hedviga Malinová-Žáková, ktorá naďalej využíva svoje právo a odmieta komunikovať so znalcami z odboru psychiatrie. Spoločne s ňou je dobrovoľne hospitalizovaný jej právny zástupca Roman Kvasnica. Prípad vzbudil medzinárodnú pozornosť už v roku 2006, keď premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák verejne na tlačovej konferencii obvinili Hedvigu, ktorá má maďarskú národnosť, z toho, že je klamárka a skutok napadnutia extrémistami si vymyslela. Krajinu Wadíja, pardón, Slovensko, charakterizuje aj fakt, že predošlý kabinet Ivety Radičovej sa menovanej ospravedlnil za porušovanie jej ľudských práv, no Generálna prokuratúra sa snaží naďalej všetkými spôsobmi dokázať, že Hedviga klame. Inak by musela uznať, že klamali samotní politici, menovite Najvyšší Vodca (Supreme Leader).“
.agenda bez gazdu
Späť k téme. Čo vlastne Ficova vláda urobila s agendou ľudských práv? Po prvom kroku, ktorým bolo zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, nasledovala predminulý týždeň novela kompetenčného zákona, ktorou sa celá táto široká agenda rozčlení medzi tri rezorty, pričom má vzniknúť bližšie nešpecifikovaný post splnomocnenca pre menšiny, čo je iba „udička“ Smeru, určená opozičnému Mostu – Híd. Podstatná časť agendy ľudských práv má prejsť pod ministerstvo zahraničia, Rómami sa má zaoberať ministerstvo vnútra a kultúrou menšín ministerstvo kultúry. Na prvý pohľad to pôsobí, akoby mal rezort diplomacie smerom k zahraničiu primárne „žehliť“ domáce kauzy a vnútro, v súlade s nastavením ešte z čias Lipšica zúži členitú rómsku problematiku na „potieranie rómskej kriminality“.
Téma je však komplikovanejšia, než sa zdá na prvý pohľad. Ani v mimovládnom sektore nepanuje jednotný názor. Časť tohto sektora sa búri a postup kritizuje ako nesystémový či chaotický, no iné mimovládky ho považujú, naopak, za návrat k normálu.
Bývalý vicepremiér Rudolf Chmel považuje zrušenie podľa neho dobre nastaveného a najmä funkčného „mikrorezortu“, ktorý vytvoril, za nešťastný, nesystémový a priamo škodlivý krok. „V Smere táto agenda dlhodobo nemá gazdu, ba ani paholka a nemá ani taký prepotrebný populistický rozmer, „nepredáva sa“ dobre. Táto vláda si možno neuvedomuje, že ľudské práva sú trochu viac ako HDP aj so širokorozchodnou dohromady,“ komentuje pre .týždeň Chmel fakt, že širokorozchodná dostala splnomocnenca, no ľudské práva nie.
.tápanie v segregácii
Ak si chcete vytvoriť obraz o stave dodržiavania ľudských práv v tej-ktorej krajine a teda aj na Slovensku, poskytujú ho výročné správy Amnesty International (AI) a iných medzinárodných organizácií. Mečiarizmus aj Mečiar, únosy prezidentových synov a útoky na oponentov režimu, to všetko je minulosť. To však neznamená, že sme až takí machri. V správe AI sa dočítate, že Slovensko naďalej diskriminuje Rómov, a to v prístupe k vzdelaniu (segregované školstvo), k zdravotnej starostlivosti (prax nútených sterilizácií) či k bývaniu (nútené vysťahovania z nelegálnych osád).
„Zrušenie postu podpredsedu vlády vnímame negatívne, povedie k zníženiu inštitucionálnej ochrany ľudských práv na Slovensku. Aj preto sme sa pridali k organizáciám Občan a demokracia a Nadácia Milana Šimečku, ktoré poslali pripomienky k novele kompetenčného zákona,“ hovorí vedúca kancelárie AI Martina Mazúrová s tým, že najdôležitejšia je v súčasnosti vymožiteľnosť ľudských práv, medzi ktoré patrí aj právo na vzdelanie. Ako príklad uvádza, že školský zákon zakazuje segregáciu, no neuvádza už definíciu segregácie, takže inšpekcia tvrdí, že nemá podklad, na základe ktorého by mohla konať. Aj letmý pohľad do slovníka objasní význam slova segregácia (má latinský pôvod a označuje oddeľovanie) – úradník to však potrebuje mať priamo v zákone. Nebyť toho, že okresný súd v Prešove vlani v decembri vyniesol prvý rozsudok svojho druhu, podľa ktorého škola v Šarišských Michaľanoch segregovala rómskych žiakov, dodnes by sme v tom zrejme tápali.
O bezradnosti novej vlády pritom najlepšie vypovedá prístup k nevďačnej rómskej problematike. Občas chaoticky vypustia testovacie balóniky, raz sú to internátne školy, inokedy presun Úradu splnomocnenca na východné Slovensko. Ministri Maďarič, Čaplovič či Richter od rómskej agendy dávajú ruky preč a SMER-SD nemá ani poslanca, ktorý by sa tým zaoberal. Takže splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Miroslavovi Pollákovi trvalo dlho, kým vôbec zistil, aké má vláda s jeho úradom plány. „Namiesto Úradu vlády budeme podľa posledných informácií organizačne patriť pod ministerstvo vnútra. Nepripadá mi ako šťastné riešenie, že pôjdeme pod silový rezort, no paradoxne to môže byť pre nás aj dobré, pretože Kaliňák je silný minister,“ myslí si Pollák.
.o ruke a tele
„Slovensko ako zmluvná strana všetkých kľúčových ľudskoprávnych dohovorov je pravidelne monitorované a v tom zmysle aj podrobované konštruktívnej kritike s cieľom zlepšiť dosiahnutú úroveň implementácie našich záväzkov,“ uvádza pre .týždeň minister zahraničia Miroslav Lajčák. Martin Giertl z Nadácie Charty 77 považuje za správne, že prierezová agenda ľudských práv sa vracia na odbor ministerstva zahraničia, kde vždy bola a kde aj on sám ako mladý právnik začiatkom 90. rokov pracoval. Nadácia sa nepridala ku kritike vlády zo strany mimovládok. Táto dlhodobo etablovaná organizácia si drží odstup a vzhľadom na otvorenosť aj smerom ku kolegom je považovaná za čosi ako čiernu ovcu tretieho sektora. Venuje sa najmä zastupovaniu klientov, ktorých ľudské práva porušuje naša justícia.
„V koncepcii moderného európskeho štátu je post podpredsedu vlády pre ľudské práva prežitkom. Vždy sme hovorili, že nemal byť, no politické záujmy boli silnejšie,“ tvrdí Giertl a dodáva: „Pohľad na ľudské práva ako nedeliteľnú agendu v zmysle Helsinského procesu sa deformoval už za prvej Dzurindovej vlády, keď si tam Maďari ‚pichli‘ národnostné menšiny, čo je nezmysel. Ruka nie je rovná celému telu.“
Šéfka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry hovorí dokonca o zdevalvovaní ľudských práv, a to tým, že Dzurindove aj Radičovej vlády neprirodzene dali na ich úroveň ich parciálne súčasti, teda menšinové práva či rodovú rovnosť. „Ľudské práva sú dom, v ktorom máme izby: politické práva, občianske práva, práva migrantov, žien či detí. No všetky sú pod jednou strechou ľudských práv a ak niektoré, v snahe zapáčiť sa voličom, vyčleníme, vnášame do systému chaos. Samozrejme, súvisí to s prerozdeľovaním balíka peňazí na priority,“ tvrdí Szatmáry. Úlohou mimovládok podľa nej nie je participovať na politike vlády a žiť vďaka jej podpore, ale kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. Inak nepôjde o mimovládny, ale o vládny sektor.
.agenda bez gazdu
Späť k téme. Čo vlastne Ficova vláda urobila s agendou ľudských práv? Po prvom kroku, ktorým bolo zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, nasledovala predminulý týždeň novela kompetenčného zákona, ktorou sa celá táto široká agenda rozčlení medzi tri rezorty, pričom má vzniknúť bližšie nešpecifikovaný post splnomocnenca pre menšiny, čo je iba „udička“ Smeru, určená opozičnému Mostu – Híd. Podstatná časť agendy ľudských práv má prejsť pod ministerstvo zahraničia, Rómami sa má zaoberať ministerstvo vnútra a kultúrou menšín ministerstvo kultúry. Na prvý pohľad to pôsobí, akoby mal rezort diplomacie smerom k zahraničiu primárne „žehliť“ domáce kauzy a vnútro, v súlade s nastavením ešte z čias Lipšica zúži členitú rómsku problematiku na „potieranie rómskej kriminality“.
Téma je však komplikovanejšia, než sa zdá na prvý pohľad. Ani v mimovládnom sektore nepanuje jednotný názor. Časť tohto sektora sa búri a postup kritizuje ako nesystémový či chaotický, no iné mimovládky ho považujú, naopak, za návrat k normálu.
Bývalý vicepremiér Rudolf Chmel považuje zrušenie podľa neho dobre nastaveného a najmä funkčného „mikrorezortu“, ktorý vytvoril, za nešťastný, nesystémový a priamo škodlivý krok. „V Smere táto agenda dlhodobo nemá gazdu, ba ani paholka a nemá ani taký prepotrebný populistický rozmer, „nepredáva sa“ dobre. Táto vláda si možno neuvedomuje, že ľudské práva sú trochu viac ako HDP aj so širokorozchodnou dohromady,“ komentuje pre .týždeň Chmel fakt, že širokorozchodná dostala splnomocnenca, no ľudské práva nie.
.tápanie v segregácii
Ak si chcete vytvoriť obraz o stave dodržiavania ľudských práv v tej-ktorej krajine a teda aj na Slovensku, poskytujú ho výročné správy Amnesty International (AI) a iných medzinárodných organizácií. Mečiarizmus aj Mečiar, únosy prezidentových synov a útoky na oponentov režimu, to všetko je minulosť. To však neznamená, že sme až takí machri. V správe AI sa dočítate, že Slovensko naďalej diskriminuje Rómov, a to v prístupe k vzdelaniu (segregované školstvo), k zdravotnej starostlivosti (prax nútených sterilizácií) či k bývaniu (nútené vysťahovania z nelegálnych osád).
„Zrušenie postu podpredsedu vlády vnímame negatívne, povedie k zníženiu inštitucionálnej ochrany ľudských práv na Slovensku. Aj preto sme sa pridali k organizáciám Občan a demokracia a Nadácia Milana Šimečku, ktoré poslali pripomienky k novele kompetenčného zákona,“ hovorí vedúca kancelárie AI Martina Mazúrová s tým, že najdôležitejšia je v súčasnosti vymožiteľnosť ľudských práv, medzi ktoré patrí aj právo na vzdelanie. Ako príklad uvádza, že školský zákon zakazuje segregáciu, no neuvádza už definíciu segregácie, takže inšpekcia tvrdí, že nemá podklad, na základe ktorého by mohla konať. Aj letmý pohľad do slovníka objasní význam slova segregácia (má latinský pôvod a označuje oddeľovanie) – úradník to však potrebuje mať priamo v zákone. Nebyť toho, že okresný súd v Prešove vlani v decembri vyniesol prvý rozsudok svojho druhu, podľa ktorého škola v Šarišských Michaľanoch segregovala rómskych žiakov, dodnes by sme v tom zrejme tápali.
O bezradnosti novej vlády pritom najlepšie vypovedá prístup k nevďačnej rómskej problematike. Občas chaoticky vypustia testovacie balóniky, raz sú to internátne školy, inokedy presun Úradu splnomocnenca na východné Slovensko. Ministri Maďarič, Čaplovič či Richter od rómskej agendy dávajú ruky preč a SMER-SD nemá ani poslanca, ktorý by sa tým zaoberal. Takže splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Miroslavovi Pollákovi trvalo dlho, kým vôbec zistil, aké má vláda s jeho úradom plány. „Namiesto Úradu vlády budeme podľa posledných informácií organizačne patriť pod ministerstvo vnútra. Nepripadá mi ako šťastné riešenie, že pôjdeme pod silový rezort, no paradoxne to môže byť pre nás aj dobré, pretože Kaliňák je silný minister,“ myslí si Pollák.
.o ruke a tele
„Slovensko ako zmluvná strana všetkých kľúčových ľudskoprávnych dohovorov je pravidelne monitorované a v tom zmysle aj podrobované konštruktívnej kritike s cieľom zlepšiť dosiahnutú úroveň implementácie našich záväzkov,“ uvádza pre .týždeň minister zahraničia Miroslav Lajčák. Martin Giertl z Nadácie Charty 77 považuje za správne, že prierezová agenda ľudských práv sa vracia na odbor ministerstva zahraničia, kde vždy bola a kde aj on sám ako mladý právnik začiatkom 90. rokov pracoval. Nadácia sa nepridala ku kritike vlády zo strany mimovládok. Táto dlhodobo etablovaná organizácia si drží odstup a vzhľadom na otvorenosť aj smerom ku kolegom je považovaná za čosi ako čiernu ovcu tretieho sektora. Venuje sa najmä zastupovaniu klientov, ktorých ľudské práva porušuje naša justícia.
„V koncepcii moderného európskeho štátu je post podpredsedu vlády pre ľudské práva prežitkom. Vždy sme hovorili, že nemal byť, no politické záujmy boli silnejšie,“ tvrdí Giertl a dodáva: „Pohľad na ľudské práva ako nedeliteľnú agendu v zmysle Helsinského procesu sa deformoval už za prvej Dzurindovej vlády, keď si tam Maďari ‚pichli‘ národnostné menšiny, čo je nezmysel. Ruka nie je rovná celému telu.“
Šéfka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry hovorí dokonca o zdevalvovaní ľudských práv, a to tým, že Dzurindove aj Radičovej vlády neprirodzene dali na ich úroveň ich parciálne súčasti, teda menšinové práva či rodovú rovnosť. „Ľudské práva sú dom, v ktorom máme izby: politické práva, občianske práva, práva migrantov, žien či detí. No všetky sú pod jednou strechou ľudských práv a ak niektoré, v snahe zapáčiť sa voličom, vyčleníme, vnášame do systému chaos. Samozrejme, súvisí to s prerozdeľovaním balíka peňazí na priority,“ tvrdí Szatmáry. Úlohou mimovládok podľa nej nie je participovať na politike vlády a žiť vďaka jej podpore, ale kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. Inak nepôjde o mimovládny, ale o vládny sektor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.