Samozrejme, jednotlivé opatrenia sú zatiaľ v rôznom štádiu príprav. Čosi sa však o nich dá povedať už dnes. Poriadne nás oholia. Ide len o to, či ich zaplatíme z ľavého, alebo pravého vrecka. Veľká časť Slovákov na svojej výplatnej páske možno neuvidí ihneď menšiu sumu peňazí. No doplatia na tú konsolidáciu prostredníctvom zníženého výkonu ekonomiky, menej (a horšie platených) pracovných príležitostí, menšej možnosti získať úvery či vyššími cenami tovarov a služieb.
.živnostníci i firmy
Jedna zo skupín obyvateľstva, ktorá bude postihnutá priamo, sú živnostníci. Už minulý rok sa vláda Ivety Radičovej pokúšala priblížiť ich odvodové zaťaženie zamestnancom, lenže to úsilie stroskotalo na odpore vnútri koalície. Smer dnes túto tému dvíha zo zeme. Podľa informácií .týždňa rokovania prebiehajú v relatívne konštruktívnej atmosfére. Vláda so živnostníkmi, ktorých je na Slovensku takmer 400-tisíc, zrejme nechce ísť do úplnej konfrontácie. Na porovnanie, z prostredia bánk a poisťovní zaznieva, naopak, kritika, že vláda ich stavia pred hotové návrhy a možnosť pripomienok obmedzuje na nevyhnutné minimum.
Ministerstvo práce by od budúceho roka rado zvýšilo minimálne odvody i základ na ich výpočet. Dnešné 40-percentné paušálne výdavky by sa obmedzili na 3 600 eur ročne a koeficienty na výpočet odvodov by sa z 2 a 2,14 postupne znížili na 1,35. Čo by to znamenalo pre príjmy ľudí z mäsa a kostí? Napríklad živnostník s hrubým mesačným príjmom 1 000 eur by takto na daniach a odvodoch zaplatil ročne asi trojnásobok svojho mesačného príjmu (dnes je to približne dvojnásobok). Avšak počas minulého týždňa sa očakávalo, že v piatok poobede, už po našej uzávierke, živnostníci dostanú od vlády ďalší návrh. Diskusia tak bude ešte niekoľko týždňov pokračovať.
Dane majú byť zvýšené naprieč ekonomikou. Od zvýšenia korporátnej dane z 19 na 23 percent cez mimoriadny odvod pre regulované podniky až po druhú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25 percent pre dobre zarábajúcich. Lenže Slovensko nie je ostrov sám pre seba. Ak výrazne zvýšime dane, staneme sa v regióne stredovýchodnej Európy menej konkurencieschopnými. Zaujímavú perspektívu v tomto zmysle ponúka prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 125 firiem. Podľa neho diskutované daňovo-odvodové zmeny spôsobia vo firmách rast nákladov v priemere o 7,8 percenta, zníženie počtu zamestnancov v priemere o 4,9 percenta a priemerné zníženie investícií podnikov o 25,4 percenta. Inak povedané, firmám sa bude dýchať ťažšie, budú mať menej peňazí na svoj rozvoj a na tvorbu nových pracovných miest. Mnohé z podnikov, ktoré už dnes fungujú na hrane, dostanú od vlády ranu z milosti. Konečné čísla budú zrejme iné ako v prieskume PAS, no smer, ktorým to otočí celú ekonomiku, je už teraz zrejmý.
.menej úverov?
Vláda oholí aj banky. Z jednorazového mimoriadneho bankového odvodu získa tento rok 50 miliónov eur. K tomu treba prirátať rozšírenie základu na výpočet riadneho bankového odvodu. Sadzba 0,4 percenta z časti pasív sa bude po novom vzťahovať aj na vklady obyvateľstva. V roku 2012 to vynesie štátu ďalších 25 miliónov eur a budúci rok vyše 100 miliónov eur.
Číslo 0,4 percenta na prvý pohľad vyzerá zanedbateľne. No zdanie klame. Keďže bankový odvod sa vypočítava z pasív, banka platí bez ohľadu na to, či je v zisku, alebo v strate. „Je to v podstate daň za to, že existujete“, hovorí Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Podľa neho je u nás efektívna daňová sadzba (zvýšená daň z príjmov i bankový odvod) bankového sektora v priemere okolo 50 percent zo zisku. V prípade niektorých bánk dokonca 70 percent. Bankový odvod tak oslabuje konkurenčné prostredie na Slovensku, najmä v porovnaní s Českom a Poľskom. „Pri takej vysokej efektívnej dani sotva prídu na Slovensko noví hráči. Pritom v minulosti konkurenciu medzi bankami poháňali najmä tie menšie. V Českej republike pribudli za posledný rok tri nové banky. Z nášho trhu dve banky odišli.“ Hovorí Laznia.
Niektoré banky, ktoré sú len tesne ziskové, by zvýšený bankový odvod mohol poslať do straty. Keď banka skončí v strate, znižuje sa jej vlastný kapitál. So znižovaním vlastného kapitálu sa však znižuje aj schopnosť banky zvyšovať rast úverov. Dostanú sa k nim len najbonitnejší klienti. Ak bankový odvod zostane takto vysoko nastavený dlhodobo, mohli by sme pokles úverov pocítiť v priebehu niekoľkých rokov, zrejme ešte do konca tohto volebného obdobia. Z klientov to najskôr postihne podnikateľov, ktorí majú krátkodobé úvery, využívané na stabilizáciu hotovostného toku firiem. Odstrašujúcim príkladom je Maďarsko, kde klesol objem úverov o 13 percent pre podniky a o 9 percent pre obyvateľstvo za posledné dva roky od zavedenia bankového odvodu (aj keď nielen kvôli nemu). Na porovnanie, v západnej Európe sa už považuje medzi bankármi za problém, keď sa zastaví rast objemu úverov, nieto ešte aby klesali.
.smer Maďarsko
Slovensko má druhý najvyšší bankový odvod po Maďarsku. Tam však vláda avizovala jeho zníženie v budúcom roku a časom by sa od neho malo upustiť. Získame tak v Európe nemilé prvenstvo. Negatívne dopady súčasnej podoby návrhu bankového odvodu konštatuje aj NBS. Centrálna banka navrhovala alternatívne riešenie, a to naviazať výšku odvodu na hospodársky rast. V časoch vyššieho rastu by tak vyšší bankový odvod generoval väčšie príjmy do štátneho rozpočtu, kým v časoch neistoty by nepredstavoval takú mimoriadnu záťaž. NBS tiež v rámci medzirezortného pripomienkového konania navrhovala zavedenie stropu na odvod do výšky celkového čistého zisku banky. Tak, aby neťahal ku dnu stratové banky...
Aj keď Robert Fico hovorí o solidarite bohatých a silných s chudobnými a slabými, jeho nové dane a odvody najlepšie znesú veľkí hráči, kým malých zomelú. Napríklad veľké nadnárodné firmy majú viac možností, ako si optimalizovať dane v porovnaní so živnostníkmi či malými a strednými podnikateľmi. Veľké banky vďaka bankovému odvodu budú podnikať na menej konkurenčnom trhu, než by inak museli. Veľkí bonitní klienti bánk sa prednostne dostanú k úverom, keď banky budú môcť požičiavať menej peňazí. A keď sa tento vývoj vo všetkých spomenutých oblastiach prejaví, predseda Smeru vystúpi v televízii, zvestujúc národu, že „slobodný“ trh nefunguje a štát preto musí vstúpiť do ekonomiky s ešte vyššími daňami a silnejšou reguláciou.
.živnostníci i firmy
Jedna zo skupín obyvateľstva, ktorá bude postihnutá priamo, sú živnostníci. Už minulý rok sa vláda Ivety Radičovej pokúšala priblížiť ich odvodové zaťaženie zamestnancom, lenže to úsilie stroskotalo na odpore vnútri koalície. Smer dnes túto tému dvíha zo zeme. Podľa informácií .týždňa rokovania prebiehajú v relatívne konštruktívnej atmosfére. Vláda so živnostníkmi, ktorých je na Slovensku takmer 400-tisíc, zrejme nechce ísť do úplnej konfrontácie. Na porovnanie, z prostredia bánk a poisťovní zaznieva, naopak, kritika, že vláda ich stavia pred hotové návrhy a možnosť pripomienok obmedzuje na nevyhnutné minimum.
Ministerstvo práce by od budúceho roka rado zvýšilo minimálne odvody i základ na ich výpočet. Dnešné 40-percentné paušálne výdavky by sa obmedzili na 3 600 eur ročne a koeficienty na výpočet odvodov by sa z 2 a 2,14 postupne znížili na 1,35. Čo by to znamenalo pre príjmy ľudí z mäsa a kostí? Napríklad živnostník s hrubým mesačným príjmom 1 000 eur by takto na daniach a odvodoch zaplatil ročne asi trojnásobok svojho mesačného príjmu (dnes je to približne dvojnásobok). Avšak počas minulého týždňa sa očakávalo, že v piatok poobede, už po našej uzávierke, živnostníci dostanú od vlády ďalší návrh. Diskusia tak bude ešte niekoľko týždňov pokračovať.
Dane majú byť zvýšené naprieč ekonomikou. Od zvýšenia korporátnej dane z 19 na 23 percent cez mimoriadny odvod pre regulované podniky až po druhú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25 percent pre dobre zarábajúcich. Lenže Slovensko nie je ostrov sám pre seba. Ak výrazne zvýšime dane, staneme sa v regióne stredovýchodnej Európy menej konkurencieschopnými. Zaujímavú perspektívu v tomto zmysle ponúka prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, do ktorého sa zapojilo 125 firiem. Podľa neho diskutované daňovo-odvodové zmeny spôsobia vo firmách rast nákladov v priemere o 7,8 percenta, zníženie počtu zamestnancov v priemere o 4,9 percenta a priemerné zníženie investícií podnikov o 25,4 percenta. Inak povedané, firmám sa bude dýchať ťažšie, budú mať menej peňazí na svoj rozvoj a na tvorbu nových pracovných miest. Mnohé z podnikov, ktoré už dnes fungujú na hrane, dostanú od vlády ranu z milosti. Konečné čísla budú zrejme iné ako v prieskume PAS, no smer, ktorým to otočí celú ekonomiku, je už teraz zrejmý.
.menej úverov?
Vláda oholí aj banky. Z jednorazového mimoriadneho bankového odvodu získa tento rok 50 miliónov eur. K tomu treba prirátať rozšírenie základu na výpočet riadneho bankového odvodu. Sadzba 0,4 percenta z časti pasív sa bude po novom vzťahovať aj na vklady obyvateľstva. V roku 2012 to vynesie štátu ďalších 25 miliónov eur a budúci rok vyše 100 miliónov eur.
Číslo 0,4 percenta na prvý pohľad vyzerá zanedbateľne. No zdanie klame. Keďže bankový odvod sa vypočítava z pasív, banka platí bez ohľadu na to, či je v zisku, alebo v strate. „Je to v podstate daň za to, že existujete“, hovorí Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Podľa neho je u nás efektívna daňová sadzba (zvýšená daň z príjmov i bankový odvod) bankového sektora v priemere okolo 50 percent zo zisku. V prípade niektorých bánk dokonca 70 percent. Bankový odvod tak oslabuje konkurenčné prostredie na Slovensku, najmä v porovnaní s Českom a Poľskom. „Pri takej vysokej efektívnej dani sotva prídu na Slovensko noví hráči. Pritom v minulosti konkurenciu medzi bankami poháňali najmä tie menšie. V Českej republike pribudli za posledný rok tri nové banky. Z nášho trhu dve banky odišli.“ Hovorí Laznia.
Niektoré banky, ktoré sú len tesne ziskové, by zvýšený bankový odvod mohol poslať do straty. Keď banka skončí v strate, znižuje sa jej vlastný kapitál. So znižovaním vlastného kapitálu sa však znižuje aj schopnosť banky zvyšovať rast úverov. Dostanú sa k nim len najbonitnejší klienti. Ak bankový odvod zostane takto vysoko nastavený dlhodobo, mohli by sme pokles úverov pocítiť v priebehu niekoľkých rokov, zrejme ešte do konca tohto volebného obdobia. Z klientov to najskôr postihne podnikateľov, ktorí majú krátkodobé úvery, využívané na stabilizáciu hotovostného toku firiem. Odstrašujúcim príkladom je Maďarsko, kde klesol objem úverov o 13 percent pre podniky a o 9 percent pre obyvateľstvo za posledné dva roky od zavedenia bankového odvodu (aj keď nielen kvôli nemu). Na porovnanie, v západnej Európe sa už považuje medzi bankármi za problém, keď sa zastaví rast objemu úverov, nieto ešte aby klesali.
.smer Maďarsko
Slovensko má druhý najvyšší bankový odvod po Maďarsku. Tam však vláda avizovala jeho zníženie v budúcom roku a časom by sa od neho malo upustiť. Získame tak v Európe nemilé prvenstvo. Negatívne dopady súčasnej podoby návrhu bankového odvodu konštatuje aj NBS. Centrálna banka navrhovala alternatívne riešenie, a to naviazať výšku odvodu na hospodársky rast. V časoch vyššieho rastu by tak vyšší bankový odvod generoval väčšie príjmy do štátneho rozpočtu, kým v časoch neistoty by nepredstavoval takú mimoriadnu záťaž. NBS tiež v rámci medzirezortného pripomienkového konania navrhovala zavedenie stropu na odvod do výšky celkového čistého zisku banky. Tak, aby neťahal ku dnu stratové banky...
Aj keď Robert Fico hovorí o solidarite bohatých a silných s chudobnými a slabými, jeho nové dane a odvody najlepšie znesú veľkí hráči, kým malých zomelú. Napríklad veľké nadnárodné firmy majú viac možností, ako si optimalizovať dane v porovnaní so živnostníkmi či malými a strednými podnikateľmi. Veľké banky vďaka bankovému odvodu budú podnikať na menej konkurenčnom trhu, než by inak museli. Veľkí bonitní klienti bánk sa prednostne dostanú k úverom, keď banky budú môcť požičiavať menej peňazí. A keď sa tento vývoj vo všetkých spomenutých oblastiach prejaví, predseda Smeru vystúpi v televízii, zvestujúc národu, že „slobodný“ trh nefunguje a štát preto musí vstúpiť do ekonomiky s ešte vyššími daňami a silnejšou reguláciou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.