Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Keď som sa rozchádzala, nemyslela som si, že sa ešte vydám. Keď som písala svoje zápisky z ciest, zo života a z duše do knihy Fulmaya, nemyslela som si, že sa stane bestsellerom. Keď som prvýkrát prišla ako dobrovoľníčka do sirotinca v Happy Home so šestnástimi deťmi, nemyslela som si, že o pár rokov ho budem spolumanažovať a budem v ňom mať 54 detí a približne 60 slovenských sponzorov. Keď som si vymyslela Rómsku superstár, nemyslela som si, že sa za mňa niekto v takej krajine protirómskej postaví. Keď som komponovala pesničky na svoj posledný album JUST!, nemyslela som si, že čoskoro, ak vôbec niekedy vyjde. Lebo život nie je rozprávka.

Vzťahy hnijú a trpkosť ostáva. A knihy sa niekedy lepšie píšu, ako čítajú. A v čase krízy, keď ľudia mali sami málo, ťažko bolo od nich očakávať, že si odtrhnú od úst pre niekoho ešte chudobnejšieho. A v krajine, kde nám odmala vymývajú mozgy vtipmi o cigánoch a kde sa rómske a slovenské deti v škole rozsádzajú, bolo ťažké predpovedať, že niekto začne stavať most. A v dobe sťahovania a napaľovania muziky sa cédečká predsa nepredávajú. A preto ich nikto nechce ani vydávať. A málokto chodí na koncerty, ľudí pohltili nákupné centrá. Ale prišla láska a dôvera a vzťah a svadba. Prišla spoveď, ktorá išla do pera, z pera na papier, z papiera, do obchodu, z obchodu, do rúk a odtiaľ do srdca. Prišli ľudia, ktorí na základe vlastného nedostatku pochopili nedostatok ešte väčší a pomohli nám vybudovať Happy Home. A pár jednotlivcov, ktorí si nenechali nahučať o Rómoch to, čo sa lepšie príjma ako pravda, sa zrazu postavilo a priložilo polienko do nášho ohníčka, ktorý už pár rokov tlie medzi osadami a dedinami. A aj napriek hudobnej kríze, v ktorej málokto nahráva inak ako za vlastné, EMI videlo, že hudba nie je len o číslach, že je tu aj akási zodpovednosť za umenie, za talent, a rozhodli sa ma podporiť. Bez vidiny zisku. A keď som toto všetko dokázala, vďaka tým ľuďom, ktorí trčia z davu a konajú srdcom, lebo to nie sú moje zásluhy ani spolovice, keď som sa dostala až sem a nemôžem povedať nič iné, ako ďakujem, bože, tak som si zmyslela vyparatiť ďalší z nereálnych kúskov. Zobrať svoju nepálsku kapelu, s ktorou som nahrala album JUST! na turné po Slovensku. Budeme hrať kluby aj festivaly a až dodnes nebolo jasné, kto a či zaplatí chlapcom letenky. Koncerty aj víza vybavené...a týždne bezsenných nocí o tom, ako ja mojim chlapcom poviem, že som to prestrelila, keď som si myslela, že zoženiem v tejto dobe kamennosrdcovej nejakého sponzora. Už som sa rozhodla, že na to jednoducho nemám, a že si asi zoberiem pôžičku v banke a nič im nepoviem a kúpim im letenky ja. A vtedy zasa prozreteľnosť zasiahla a prišla odpoveď z Orangeu. Od jediného slovenského operátora, ktorý má v Nepále signál. Opäť prišlo ďalšie požehnanie a zrazu som si uvedomila, že život je predsa len akási rozprávka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite