Udalosti ostatných dvoch desaťročí, pád berlínskeho múra a zničenie Dvojičiek v New Yorku, sa využili na zdôraznenie hrozby zániku kapitalizmu, ničivej zrážky civilizácií alebo aj konca histórie. K rozšíreniu názoru o potrebnej zmene kapitalistického systému prispeli aj známe škandály na finančných trhoch, krachy globálnych firiem, veľkých bánk, podvody, strata morálnych zábran medzi vrcholovými manažérmi a korupcie na strane veľkého biznisu. Nedôveru v jestvujúci systém umocnila aj skutočnosť, že veľký biznis, a osobitne finančné trhy, sa stali žriedlom neuveriteľného bohatnutia jednotlivcov a vzrastajúcej chudoby veľkého počtu ľudí. Narastá presvedčenie, že finančné trhy sú iba nástrojom pre bohatých, aby boli ešte bohatší na účet iných. Veľké globálne korporácie a niekoľko celosvetových vlastníkov úverových zdrojov sa považujú za akútne nebezpečie, nielenže ničia miestnu a národnú produkciu, ale sú zdrojom vykorisťovania a jednou z príčin hospodárskeho zaostávania a zvyšujúcej sa biedy. Všetky tieto fakty verejnosť vníma nielen ako stratu dôvery ku korporáciám a trhom, ale aj ako neprijateľnú vnútornú vlastnosť systému, ktorý taký stav vytvoril. Je zlý a treba ho zmeniť. Budúcnosť sa vykresľuje ako akokalypsa kapitalistického systému, jeho zničenie vonkajšími udalosťami i vnútornými silami. Paradigma kapitalizmu, voľného trhového systému, sa v 21. storočí odmieta a žiada sa nahradiť novou.
.nepriatelia trhu
Prečo taký dôraz na zmenu paradigmy kapitalizmu? Dôvodom je nespokojnosť občanov, ktorí príčiny vidia v pôsobení finančných inštitúcií a silných korporácií, ktoré prostredníctvom finančných nástrojov ovládajú globálne trhy a tým dlhodobo bránia pôsobeniu voľných trhov. Korporácie využívajú politikov na presadenie svojich záujmov, trhovej dominancie a trvalé udržanie exkluzivity, diktujú podmienky, často nevyberavými prostriedkami či korupciou, a tak okliešťujú voľnosť fungovania trhov. V národnom i globálnom meradle. Infraštruktúra voľných trhov, predovšetkým finančných, je spútaná politickými prostriedkami v prospech dominantných subjektov a ich cieľov: dosahovania maximálneho zisku. Proti voľným trhom bojujú aj z trhu vytlačené firmy, okradnutí drobní investori, skupiny organizovaných zamestnancov, nezamestnaní, jednoducho, subjekty, ktorým systém siahol na existenciu a ktoré hľadajú kompenzáciu či možnosť nápravy u politikov sľubujúcich „trhovú spravodlivosť“ a reguláciu. Negatívne pôsobia aj nepriaznivý demografický vývoj a technologické zmeny, vyvolávajúce napätie v hospodárstve.
Aj keď slobodné trhy v skutočnosti nie sú úplne slobodné a sú deformované politikmi, premenlivou a nekvalifikovanou hospodárskou politikou či záujmami korporácií, predsa z tohto ešte nemožno odvodiť tvrdenie, že globálnym kapitalizmom slobodných trhov sa končí proces vývoja kapitalizmu a nastáva koniec histórie. Je len samotrejmé, že v dejinnom vývoji ľudstva je aj kapitalizmus iba prechodný systém, a tento systém nahradí iný, výkonnejší systém s inou paradigmou. Rovnako, ako zanikli merkantilistická či fyziokratická paradigma a bola prekonaná ich historická obmedzenosť, tak sa prekonajú aj nedostatky a pokrivenosti dnešného kapitalizmu. Na adresu kapitalizmu sa však patrí dodať, že zo všetkých doteraz poznaných systémov je najlepší, osobitne ak máme na mysli organizáciu výroby a rozdeľovanie, aké ľudstvo poznalo.
.schumpeterovo proroctvo
Napriek všetkým ich nedostatkom sú slobodné trhy motorom pokroku a hospodárskeho rastu. Tam, kde sú nejako obmedzené, nefunkčné či politicky ovládané (predovšetkým finančné trhy), tam zostáva chudoba, pomalý alebo žiadny rast. Markantné je to v rozvojových krajinách. Ich domáca produkcia a tovarové trhy sa nemôžu dostatočne rozvíjať pre nedostatok kapitálu a úverov, finančné trhy, ovládané spravidla cudzím kapitálom, podporujú závislosť od iných producentov a ich záujmov, čo prináša hospodárske zaostávanie, vykorisťovanie, chudobu a nespokojnosť na jednej strane a ohromné zisky niekoľkých na druhej strane. Príčiny nie sú v paradigme slobodných trhov, v samom kapitalizme, ale treba ich hľadať v politike pochybnej regulácie, deformovanej infraštruktúre, v záujmoch bánk a korporácií i činnosti politikov.
Moravský rodák a velikán svetovej ekonómie Joseph Alois Schumpeter ešte v roku 1942 tvrdil, že „kapitalizmus sa sám zničí, a to bezuzdnou honbou za vysokými ziskami, ktorá rozloží systém voľných trhov, obmedzí slobodu a súkromné vlastníctvo“. Zánik kapitalizmu nazval „kreatívnou deštrukciou“. Kreativita foriem a spôsobov dosahovania zisku sa natoľko zdokonalila a rozšírila predovšetkým na finančných trhoch, že sa stali nezávislé, reálne peniaze nahradili špekulatívne a virtuálne. Množiace sa manipulácie finančného inžinierstva svojou ziskuchtivou podstatou úspešne napomáhajú vnútorne rozkladať systém ako celok.
Rastúca kritika súčasného kapitalizmu pre pomalé odstraňovanie chudoby a nespravodlivosti a vnímanie jeho fungovania občanmi sveta naznačuje, že predpoveď J. A. Schumpetera sa napĺňa. Súčasný globalizovaný kapitalizmus, reprezentovaný silnými korporáciami a finančnými inštitúciami, skutočne stratil morálne zábrany v spôsobe dosahovania nadmerných ziskov a nezaslúžených benefitov, vytvoril podmienky na finančných trhoch, kde je viac takých, čo chcú okradnúť, ako počet menej informovaných investorov. Pre úzku skupinu osôb umožnil získať niekoľko tisícnásobne vyššie odmeny, ako sa poskytujú za prácu tvorcov statkov, umožnil vznik nezaslúženého bohatstva, rozšíril a prehĺbil mieru chudoby a beznádeje, zaostávania a nerovnosti, zasial a žne semeno nedôvery a neistoty ľudí odkázaných na takýto systém. Peniaze sa stali jediným meradlom úspechu a jediným kritériom postavenia a moci. Prostredníctvom finančných trhov, citlivých na politické vetry, princíp hromadenia peňazí prerástol do politiky a úplne ovláda spoločnosť. Výsledok tohto procesu je tvrdenie, že kapitalizmus možno zachrániť iba zbavením sa kapitalistov, ktorí tento systém vytvorili a udržiavajú.
.ako zmeniť kapitalismus
Čo si o slobodných trhoch myslí v roku 2012 svetová verejná mienka? Zaujímala sa o to BBC, ktorá prostredníctvom spoločnosti Globe Scan roku 2009 zisťovala názor na súčasný kapitalizmus. V roku 2012 výskum v 22 krajinách sveta zopakovala a oslovila takmer 12 000 ľudí.
Podľa výsledkov tohto prieskumu považuje fungovanie slobodných trhov za bezproblémové iba 14 percent opýtaných, 24 percent ich považuje za zle fungujúce a vyžadujúce nahradenie iným systémom, 48 percent opýtaných zas vidí možnosť zmeny kapitalizmu v jeho väčšom regulovaní. Za zlým fungovaním trhu je ukrytá nespravodlivosť odmeňovania. Iba 7 percent respondentov považuje rozdeľovanie za spravodlivé a až pre 61 percent je rozdeľovanie veľmi alebo úplne nespravodlivé.
Výsledky zisťovania názorov v Európe ukázali aj významný skok v počte opýtaných, ktorí považujú trh za smrteľne skazený: a to z 29 percent v roku 2009 až na 42 percent v roku 2012. Súčasne klesol zo 48 percent na 12 percent počet tých, čo si myslia, že kapitalizmus možno zlepšiť regulovaním. Spomedzi krajín najvýznamnejšie zmeny nastali vo Francúzsku a Španielsku, kde takmer zhodne okolo 43 percent respondetov vidí možnosť nápravy iba v novom systéme, kým vo všetkých ostatných zisťovaných krajinách je ich iba 25 percent. Na týchto faktoch je markantné, že až 73 percent opýtaných očakáva zmenu, a to buď nový systém (25 percent), alebo jeho zlepšenie reguláciou (48 percent). Polovica z nich zmenu hľadá v spravodlivejšom rozdelení pomeru príjmov a bremien. Vo Francúzsku až 53 percent, Nemecku 75 percent, v Británii 56 percent, v USA 49 percent, Austrálii 57 percent, v Indii 29 percent a v Rusku 22 percent.
Čo nám hovoria tieto čísla? Predovšetkým v Európe potvrdzujú rozšírenú predstavu (najmä medzi veľkými krajinami), že vyššiu spravodlivosť systému možno dosiahnuť regulovaním činnosti silných bánk a spoločností a zmenou systému odmeňovania. Názory o smrteľnej skazenosti trhov sa rodia pod tlakom vysokého počtu nezamestnaných, dlhovej krízy a obiehajúceho nadbytku peňazí s dôsledkom v dlhodobej inflácii, depresie, hospodárskej neistoty a trvalým prenášaním nemalých bremien na občanov.
.kto a v koho záujme reguluje?
Podľa doterajších poznatkov však samotné regulovanie terajší kapitalizmus nezmení. Regulovanie je dielom politikov a, priznajme, záujmov silných korporácií. Globálni hráči z pozadia budú riadiť reguláciu, aby sa nedotkla ich cieľov a tým v skutočnosti stav iba zhoršia. Zmena, ktorá sa dosiahne, bude iba ďalšie obmedzenie fungovania trhov a ich spútanie administratívnymi či inými nástrojmi, ktorých výsledkom nebude zníženie chudoby a spravodlivejšie odmeňovanie, ale skôr opak.
Zisťovanie nebolo zamerané na otázku, aký má byť nový kapitalizmus. Bude to azda nejaký sebavedomý obchodný kapitalizmus, humanizovaný trhový systém, konštruktívny kapitalizmus, systém riadiaci voľnotrhové činnosti, systém regulujúci banky a finančné trhy alebo pôjde o centrálne rozhodovanie o hospodárskom rozvoji a investičnej činnosti? Z intelektuálnej produkcie sa súhlasne dozvedáme, že trhová paradigma sa rúca predovšetkým pre všadeprítomný individualizmus a presadenie individuálnych záujmov vo všetkých ekonomických rozhodovaniach. Systém nedokáže generovať prosperitu pre všetkých! Zbavil sa hodnôt a morálky v rozhodovaní, namiesto aby ich integroval do vzniku efektívneho a spravodlivejšieho systému. Krátkodobé a individuálne výhody uprednostnil na úkor ostatných a budúcnosti. Nedokázal priznať práva a zodpovednosť aj iným, spoločnosť atomizoval, namiesto toho, aby stál pri vzniku spoločnosti, rešpektujúcej práva a zodpovednosťvšetkých.
.nová paradigma
Ako však možno prestavať kapitalistický systém na nový systém? Mám za to, že nová paradigma trhového systému môže vzniknúť iba na základe inej koncepcie človeka, jeho slobody, úlohy a postavenia v sociálnom spoločenstve. Nemožno ju vytvoriť na pripodobňovaní hospodárstva fyzike a na jedinom všeobjasňujúcom zákone sebeckého konania človeka. Vznikne z uplatnenia princípov subsidiarity, solidarity a spravodlivosti. V hospodárstve zmení zvrátený vzťah kapitálu a človeka na priorizovanie práce pred kapitálom. Život človeka a jeho komunít nebude obmedzovať alebo aj ohrozovať kapitál a jeho zištné záujmy, konzumná a spotrebná spoločnosť. Človek, jeho život i podmienky života sa stanú centrom nového modelu, založeného na zodpovednosti, spolupráci a ľudskej dôstojnosti. V individuálnej i komunitnej rovine. Nový model prinesie nové morálne a systémové princípy, ktoré napravia veľmi vychýlenú rovnováhu medzi spoločnosťou, trhmi a inštitúciami. V takýchto podmienkach vývoja spoločnosti sa úplne inak javí globalizácia, trhy, rast a možnosti prístupu jednotlivcov a komunít k produktom našej doby. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul varovanie pápeža Benedikta XVI., ktorý zdôraznil, že nielen profesionálna schopnosť, ale aj morálna výška sú potrebné na zmenu terajšieho systému. Ako napísal, „rozvoj nikdy nie je plne garantovaný automatickými či medziosobným silami, hoci odvodenými z trhov alebo medzinárodnej politiky. Rozvoj je nemožný bez priamej podpory mužov a žien, finančníkov a politikov, ktorých prístupy sú v súlade s požiadavkami spoločného dobra.“
Autor je bývalý minister financií.
.nepriatelia trhu
Prečo taký dôraz na zmenu paradigmy kapitalizmu? Dôvodom je nespokojnosť občanov, ktorí príčiny vidia v pôsobení finančných inštitúcií a silných korporácií, ktoré prostredníctvom finančných nástrojov ovládajú globálne trhy a tým dlhodobo bránia pôsobeniu voľných trhov. Korporácie využívajú politikov na presadenie svojich záujmov, trhovej dominancie a trvalé udržanie exkluzivity, diktujú podmienky, často nevyberavými prostriedkami či korupciou, a tak okliešťujú voľnosť fungovania trhov. V národnom i globálnom meradle. Infraštruktúra voľných trhov, predovšetkým finančných, je spútaná politickými prostriedkami v prospech dominantných subjektov a ich cieľov: dosahovania maximálneho zisku. Proti voľným trhom bojujú aj z trhu vytlačené firmy, okradnutí drobní investori, skupiny organizovaných zamestnancov, nezamestnaní, jednoducho, subjekty, ktorým systém siahol na existenciu a ktoré hľadajú kompenzáciu či možnosť nápravy u politikov sľubujúcich „trhovú spravodlivosť“ a reguláciu. Negatívne pôsobia aj nepriaznivý demografický vývoj a technologické zmeny, vyvolávajúce napätie v hospodárstve.
Aj keď slobodné trhy v skutočnosti nie sú úplne slobodné a sú deformované politikmi, premenlivou a nekvalifikovanou hospodárskou politikou či záujmami korporácií, predsa z tohto ešte nemožno odvodiť tvrdenie, že globálnym kapitalizmom slobodných trhov sa končí proces vývoja kapitalizmu a nastáva koniec histórie. Je len samotrejmé, že v dejinnom vývoji ľudstva je aj kapitalizmus iba prechodný systém, a tento systém nahradí iný, výkonnejší systém s inou paradigmou. Rovnako, ako zanikli merkantilistická či fyziokratická paradigma a bola prekonaná ich historická obmedzenosť, tak sa prekonajú aj nedostatky a pokrivenosti dnešného kapitalizmu. Na adresu kapitalizmu sa však patrí dodať, že zo všetkých doteraz poznaných systémov je najlepší, osobitne ak máme na mysli organizáciu výroby a rozdeľovanie, aké ľudstvo poznalo.
.schumpeterovo proroctvo
Napriek všetkým ich nedostatkom sú slobodné trhy motorom pokroku a hospodárskeho rastu. Tam, kde sú nejako obmedzené, nefunkčné či politicky ovládané (predovšetkým finančné trhy), tam zostáva chudoba, pomalý alebo žiadny rast. Markantné je to v rozvojových krajinách. Ich domáca produkcia a tovarové trhy sa nemôžu dostatočne rozvíjať pre nedostatok kapitálu a úverov, finančné trhy, ovládané spravidla cudzím kapitálom, podporujú závislosť od iných producentov a ich záujmov, čo prináša hospodárske zaostávanie, vykorisťovanie, chudobu a nespokojnosť na jednej strane a ohromné zisky niekoľkých na druhej strane. Príčiny nie sú v paradigme slobodných trhov, v samom kapitalizme, ale treba ich hľadať v politike pochybnej regulácie, deformovanej infraštruktúre, v záujmoch bánk a korporácií i činnosti politikov.
Moravský rodák a velikán svetovej ekonómie Joseph Alois Schumpeter ešte v roku 1942 tvrdil, že „kapitalizmus sa sám zničí, a to bezuzdnou honbou za vysokými ziskami, ktorá rozloží systém voľných trhov, obmedzí slobodu a súkromné vlastníctvo“. Zánik kapitalizmu nazval „kreatívnou deštrukciou“. Kreativita foriem a spôsobov dosahovania zisku sa natoľko zdokonalila a rozšírila predovšetkým na finančných trhoch, že sa stali nezávislé, reálne peniaze nahradili špekulatívne a virtuálne. Množiace sa manipulácie finančného inžinierstva svojou ziskuchtivou podstatou úspešne napomáhajú vnútorne rozkladať systém ako celok.
Rastúca kritika súčasného kapitalizmu pre pomalé odstraňovanie chudoby a nespravodlivosti a vnímanie jeho fungovania občanmi sveta naznačuje, že predpoveď J. A. Schumpetera sa napĺňa. Súčasný globalizovaný kapitalizmus, reprezentovaný silnými korporáciami a finančnými inštitúciami, skutočne stratil morálne zábrany v spôsobe dosahovania nadmerných ziskov a nezaslúžených benefitov, vytvoril podmienky na finančných trhoch, kde je viac takých, čo chcú okradnúť, ako počet menej informovaných investorov. Pre úzku skupinu osôb umožnil získať niekoľko tisícnásobne vyššie odmeny, ako sa poskytujú za prácu tvorcov statkov, umožnil vznik nezaslúženého bohatstva, rozšíril a prehĺbil mieru chudoby a beznádeje, zaostávania a nerovnosti, zasial a žne semeno nedôvery a neistoty ľudí odkázaných na takýto systém. Peniaze sa stali jediným meradlom úspechu a jediným kritériom postavenia a moci. Prostredníctvom finančných trhov, citlivých na politické vetry, princíp hromadenia peňazí prerástol do politiky a úplne ovláda spoločnosť. Výsledok tohto procesu je tvrdenie, že kapitalizmus možno zachrániť iba zbavením sa kapitalistov, ktorí tento systém vytvorili a udržiavajú.
.ako zmeniť kapitalismus
Čo si o slobodných trhoch myslí v roku 2012 svetová verejná mienka? Zaujímala sa o to BBC, ktorá prostredníctvom spoločnosti Globe Scan roku 2009 zisťovala názor na súčasný kapitalizmus. V roku 2012 výskum v 22 krajinách sveta zopakovala a oslovila takmer 12 000 ľudí.
Podľa výsledkov tohto prieskumu považuje fungovanie slobodných trhov za bezproblémové iba 14 percent opýtaných, 24 percent ich považuje za zle fungujúce a vyžadujúce nahradenie iným systémom, 48 percent opýtaných zas vidí možnosť zmeny kapitalizmu v jeho väčšom regulovaní. Za zlým fungovaním trhu je ukrytá nespravodlivosť odmeňovania. Iba 7 percent respondentov považuje rozdeľovanie za spravodlivé a až pre 61 percent je rozdeľovanie veľmi alebo úplne nespravodlivé.
Výsledky zisťovania názorov v Európe ukázali aj významný skok v počte opýtaných, ktorí považujú trh za smrteľne skazený: a to z 29 percent v roku 2009 až na 42 percent v roku 2012. Súčasne klesol zo 48 percent na 12 percent počet tých, čo si myslia, že kapitalizmus možno zlepšiť regulovaním. Spomedzi krajín najvýznamnejšie zmeny nastali vo Francúzsku a Španielsku, kde takmer zhodne okolo 43 percent respondetov vidí možnosť nápravy iba v novom systéme, kým vo všetkých ostatných zisťovaných krajinách je ich iba 25 percent. Na týchto faktoch je markantné, že až 73 percent opýtaných očakáva zmenu, a to buď nový systém (25 percent), alebo jeho zlepšenie reguláciou (48 percent). Polovica z nich zmenu hľadá v spravodlivejšom rozdelení pomeru príjmov a bremien. Vo Francúzsku až 53 percent, Nemecku 75 percent, v Británii 56 percent, v USA 49 percent, Austrálii 57 percent, v Indii 29 percent a v Rusku 22 percent.
Čo nám hovoria tieto čísla? Predovšetkým v Európe potvrdzujú rozšírenú predstavu (najmä medzi veľkými krajinami), že vyššiu spravodlivosť systému možno dosiahnuť regulovaním činnosti silných bánk a spoločností a zmenou systému odmeňovania. Názory o smrteľnej skazenosti trhov sa rodia pod tlakom vysokého počtu nezamestnaných, dlhovej krízy a obiehajúceho nadbytku peňazí s dôsledkom v dlhodobej inflácii, depresie, hospodárskej neistoty a trvalým prenášaním nemalých bremien na občanov.
.kto a v koho záujme reguluje?
Podľa doterajších poznatkov však samotné regulovanie terajší kapitalizmus nezmení. Regulovanie je dielom politikov a, priznajme, záujmov silných korporácií. Globálni hráči z pozadia budú riadiť reguláciu, aby sa nedotkla ich cieľov a tým v skutočnosti stav iba zhoršia. Zmena, ktorá sa dosiahne, bude iba ďalšie obmedzenie fungovania trhov a ich spútanie administratívnymi či inými nástrojmi, ktorých výsledkom nebude zníženie chudoby a spravodlivejšie odmeňovanie, ale skôr opak.
Zisťovanie nebolo zamerané na otázku, aký má byť nový kapitalizmus. Bude to azda nejaký sebavedomý obchodný kapitalizmus, humanizovaný trhový systém, konštruktívny kapitalizmus, systém riadiaci voľnotrhové činnosti, systém regulujúci banky a finančné trhy alebo pôjde o centrálne rozhodovanie o hospodárskom rozvoji a investičnej činnosti? Z intelektuálnej produkcie sa súhlasne dozvedáme, že trhová paradigma sa rúca predovšetkým pre všadeprítomný individualizmus a presadenie individuálnych záujmov vo všetkých ekonomických rozhodovaniach. Systém nedokáže generovať prosperitu pre všetkých! Zbavil sa hodnôt a morálky v rozhodovaní, namiesto aby ich integroval do vzniku efektívneho a spravodlivejšieho systému. Krátkodobé a individuálne výhody uprednostnil na úkor ostatných a budúcnosti. Nedokázal priznať práva a zodpovednosť aj iným, spoločnosť atomizoval, namiesto toho, aby stál pri vzniku spoločnosti, rešpektujúcej práva a zodpovednosťvšetkých.
.nová paradigma
Ako však možno prestavať kapitalistický systém na nový systém? Mám za to, že nová paradigma trhového systému môže vzniknúť iba na základe inej koncepcie človeka, jeho slobody, úlohy a postavenia v sociálnom spoločenstve. Nemožno ju vytvoriť na pripodobňovaní hospodárstva fyzike a na jedinom všeobjasňujúcom zákone sebeckého konania človeka. Vznikne z uplatnenia princípov subsidiarity, solidarity a spravodlivosti. V hospodárstve zmení zvrátený vzťah kapitálu a človeka na priorizovanie práce pred kapitálom. Život človeka a jeho komunít nebude obmedzovať alebo aj ohrozovať kapitál a jeho zištné záujmy, konzumná a spotrebná spoločnosť. Človek, jeho život i podmienky života sa stanú centrom nového modelu, založeného na zodpovednosti, spolupráci a ľudskej dôstojnosti. V individuálnej i komunitnej rovine. Nový model prinesie nové morálne a systémové princípy, ktoré napravia veľmi vychýlenú rovnováhu medzi spoločnosťou, trhmi a inštitúciami. V takýchto podmienkach vývoja spoločnosti sa úplne inak javí globalizácia, trhy, rast a možnosti prístupu jednotlivcov a komunít k produktom našej doby. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul varovanie pápeža Benedikta XVI., ktorý zdôraznil, že nielen profesionálna schopnosť, ale aj morálna výška sú potrebné na zmenu terajšieho systému. Ako napísal, „rozvoj nikdy nie je plne garantovaný automatickými či medziosobným silami, hoci odvodenými z trhov alebo medzinárodnej politiky. Rozvoj je nemožný bez priamej podpory mužov a žien, finančníkov a politikov, ktorých prístupy sú v súlade s požiadavkami spoločného dobra.“
Autor je bývalý minister financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.