Vychádza z romantickej rozprávky Zakliata hora o krajine, ktorú môže oslobodiť len spravodlivý hrdina. Má to svoju historickú logiku. V čase, keď neexistovala reálna mapa Slovenska, opisovalo sa jeho územie poeticko-mýtickou rozprávkovou metaforou krajiny.
Osudový moment spravodlivosti sa stal kľúčovým obrazom v pamäti moderných slovenských dejín. Sen o krajine si formulujú všetky slovenské generácie v zlomových dejinných okamihoch, keď vzniká potreba položiť si základné otázky o svete, o sebe, o mieste, v ktorom žijeme. Ako ideu, víziu, utópiu, sen. Lebo ako napísal svojho času Janko Kráľ – sen je krátky, deň je dlhý.
V čase novembra 1989, v najdôležitejšom momente našich súčasných dejín, vznikol začiatkom januára 1990 Sen o krajine ako program Verejnosti proti násiliu. Spájal sa s predstavou o tom, ako má vyzerať právny štát, ekonomika, zdravotníctvo, školstvo, životné prostredie. Kde sa chceme civilizačne situovať. Bol však v prvom rade snom o slobode a spravodlivosti. O kvalite života. O ľudskej spolupráci a spolupatričnosti. O vzdelanej, kultúrnej spoločnosti vzájomného rešpektu medzi ľuďmi rozličných názorov, presvedčení, vyznaní, väčšín a menšín. O krajine pre priebojných, ktorí sa vedia presadiť sami, ale aj pre slabších, potrebujúcich ochranu.
Dnes sa Lipšicov sen o krajine začína ochranou slabých proti oligarchom. Tak sa ponovembrová krajina za ten čas zmenila. V novembri 1989 sme ani len nesnívali o korupcii, gorilách a oligarchoch. O európskej kríze. O dlhoch. Niekto by povedal, že novembrový sen sa zmenil na nočnú moru. Ja som presvedčený, že sloboda a spravodlivosť stoja za to v každom čase a nečase. Možno Lipšicov sen signalizuje, ako je práve dnes nevyhnutné vymaniť sa z každodenných ledačín a položiť si základné otázky: odkiaľ prichádzame a kam kráčame. To je možno na jeho sne o krajine v tejto chvíli najdôležitejšie.
Osudový moment spravodlivosti sa stal kľúčovým obrazom v pamäti moderných slovenských dejín. Sen o krajine si formulujú všetky slovenské generácie v zlomových dejinných okamihoch, keď vzniká potreba položiť si základné otázky o svete, o sebe, o mieste, v ktorom žijeme. Ako ideu, víziu, utópiu, sen. Lebo ako napísal svojho času Janko Kráľ – sen je krátky, deň je dlhý.
V čase novembra 1989, v najdôležitejšom momente našich súčasných dejín, vznikol začiatkom januára 1990 Sen o krajine ako program Verejnosti proti násiliu. Spájal sa s predstavou o tom, ako má vyzerať právny štát, ekonomika, zdravotníctvo, školstvo, životné prostredie. Kde sa chceme civilizačne situovať. Bol však v prvom rade snom o slobode a spravodlivosti. O kvalite života. O ľudskej spolupráci a spolupatričnosti. O vzdelanej, kultúrnej spoločnosti vzájomného rešpektu medzi ľuďmi rozličných názorov, presvedčení, vyznaní, väčšín a menšín. O krajine pre priebojných, ktorí sa vedia presadiť sami, ale aj pre slabších, potrebujúcich ochranu.
Dnes sa Lipšicov sen o krajine začína ochranou slabých proti oligarchom. Tak sa ponovembrová krajina za ten čas zmenila. V novembri 1989 sme ani len nesnívali o korupcii, gorilách a oligarchoch. O európskej kríze. O dlhoch. Niekto by povedal, že novembrový sen sa zmenil na nočnú moru. Ja som presvedčený, že sloboda a spravodlivosť stoja za to v každom čase a nečase. Možno Lipšicov sen signalizuje, ako je práve dnes nevyhnutné vymaniť sa z každodenných ledačín a položiť si základné otázky: odkiaľ prichádzame a kam kráčame. To je možno na jeho sne o krajine v tejto chvíli najdôležitejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.