.v súčasnosti sa hovorí o tom, že evanjelická cirkev je v kríze. Je to tak?
Kríza je asi trochu silné slovo. Ale ja tiež vnímam istý problém. Evanjelická cirkev bola vždy otvorená novým myšlienkam a vždy bola určitým progresom v spoločnosti. Posledné roky sa zdá, že túto pozíciu výrazne stratila.
.evanjelická cirkev dala Slovensku niekoľko generácií verejných intelektuálov. V poslednom čase akoby ich bolo pomenej. Čím to je?
Neviem to celkom presne pomenovať. Myslím, že sme boli dobou socializmu poznačení viac než iné cirkvi.
.prečo?
Katolícka cirkev mala svoje vedenie mimo krajiny, v slobodnom svete. Vďaka tomu mali podporu a pomoc zvonku. Vedeli, že existuje aj iný, slobodnejší svet. My sme ten kontakt stratili. Mali sme vedenie cirkvi, ktoré príliš spolupracovalo s režimom, a to vývoj cirkvi poznačilo. Poviem jednu príhodu: raz som bol ako hosť na svadbe, kde sa muž, ktorý sedel vedľa mňa, opil. Keď sa dozvedel, že som farár, keďže mal vypité, povedal mi, že je majorom ŠtB. Rozplakal sa a pýtal sa ma, že prečo sú tí evanjelickí farári takí udavači. Jeho kolega si dal v ďalekom okresnom meste konfirmovať dieťa a udal ho farár, ktorý ho konfirmoval. Príliš dlhý čas akoby sme boli pod pokrievkou a nejaké osobnosti sa nemohli rozvíjať. Doba socializmu nás preto poznačila najviac. Keď prišla revolúcia, ani sme nevedeli, ako má cirkev v slobodnom svete fungovať. Všetko sa tvorilo na kolene. Jasné, že existoval aj vtedy duchovný život a boli zbory, kde bola aj mládež – aj ja som v takých zboroch vyrastal. Dnes potrebuje cirkev slobodnejšieho ducha, aby bola širšia v zábere, aby nelovila len medzi tými, ktorým sa páči to, čo tu od nepamäti bolo, ale aby oslovila aj hľadajúcich. Možno im to niekedy nevyjde, no netreba sa nad tým pohoršovať a vyhadzovať takéhoto človeka z cirkvi. Z biskupov sme urobili nadriadených, šéfov, nie starších spolubratov vo viere, ktorí sa s nami modlia, podopierajú nás a majú s nami pochopenie.
.v posledných rokoch sa veľa hovorí o financovaní cirkví. Ako to vy vnímate?
Mňa veľmi mrzí, že s týmto neprišla cirkev, ale štát. Aj v cirkvi sú hlasy, že by sa niečo malo zmeniť, ale veľká odvaha na to nie je. Nič sa nedá robiť – zvykli sme si, že platy farárov a financovanie biskupských úradov ide zo štátneho rozpočtu. Ale treba povedať, že nič viac. Niekedy si ľudia myslia, že aj svietime za štátne, no nie je to tak. Nebolo by spravodlivé, keby cirkev nebola aspoň čiastočne štátom financovaná – keď vieme z daní financovať šport či kultúru, tak treba povedať, že aj cirkev je dôležitá súčasť našej spoločnosti a veľmi by sme sa divili, keby tu nebola. Ideálne by bolo, keby človek mohol asignovať časť svojej dane pre cirkev.
.evanjelická cirkev je demokratická. Dospelí členovia cirkvi si v týchto dňoch volia predsedníctvo cirkvi, teda generálneho biskupa a generálneho dozorcu. Ako túto demokratickosť vnímate?
Evanjelická cirkev je usporiadaná slobodne, podľa miestnych zvykov. Kedysi boli biskupi volení na doživotie, pričom, samozrejme, mohli aj s ohľadom na vek odstúpiť skôr. Tak to bolo aj za socializmu. Keďže s tým nebola dobrá skúsenosť, po revolúcii sa to zmenilo. Dnes biskupov volíme na šesť rokov a najviac dvakrát po sebe. Nemyslím si, že to je najlepší spôsob. Napríklad v sliezskej evanjelickej cirkvi je biskup zvolený až do dôchodkového veku.
.v čom je problém časovo obmedzeného úradu?
Problém nie je v demokratickej voľbe. Problém je v tom, že po šiestich rokoch môže človek, ktorý je v úrade, kandidovať znovu. Ten úrad mu dáva oveľa viac možností prezentácie. Bolo by lepšie, keby bol volený na dlhšie obdobie a keby nebol volený cirkevnými zbormi.
Kríza je asi trochu silné slovo. Ale ja tiež vnímam istý problém. Evanjelická cirkev bola vždy otvorená novým myšlienkam a vždy bola určitým progresom v spoločnosti. Posledné roky sa zdá, že túto pozíciu výrazne stratila.
.evanjelická cirkev dala Slovensku niekoľko generácií verejných intelektuálov. V poslednom čase akoby ich bolo pomenej. Čím to je?
Neviem to celkom presne pomenovať. Myslím, že sme boli dobou socializmu poznačení viac než iné cirkvi.
.prečo?
Katolícka cirkev mala svoje vedenie mimo krajiny, v slobodnom svete. Vďaka tomu mali podporu a pomoc zvonku. Vedeli, že existuje aj iný, slobodnejší svet. My sme ten kontakt stratili. Mali sme vedenie cirkvi, ktoré príliš spolupracovalo s režimom, a to vývoj cirkvi poznačilo. Poviem jednu príhodu: raz som bol ako hosť na svadbe, kde sa muž, ktorý sedel vedľa mňa, opil. Keď sa dozvedel, že som farár, keďže mal vypité, povedal mi, že je majorom ŠtB. Rozplakal sa a pýtal sa ma, že prečo sú tí evanjelickí farári takí udavači. Jeho kolega si dal v ďalekom okresnom meste konfirmovať dieťa a udal ho farár, ktorý ho konfirmoval. Príliš dlhý čas akoby sme boli pod pokrievkou a nejaké osobnosti sa nemohli rozvíjať. Doba socializmu nás preto poznačila najviac. Keď prišla revolúcia, ani sme nevedeli, ako má cirkev v slobodnom svete fungovať. Všetko sa tvorilo na kolene. Jasné, že existoval aj vtedy duchovný život a boli zbory, kde bola aj mládež – aj ja som v takých zboroch vyrastal. Dnes potrebuje cirkev slobodnejšieho ducha, aby bola širšia v zábere, aby nelovila len medzi tými, ktorým sa páči to, čo tu od nepamäti bolo, ale aby oslovila aj hľadajúcich. Možno im to niekedy nevyjde, no netreba sa nad tým pohoršovať a vyhadzovať takéhoto človeka z cirkvi. Z biskupov sme urobili nadriadených, šéfov, nie starších spolubratov vo viere, ktorí sa s nami modlia, podopierajú nás a majú s nami pochopenie.
.v posledných rokoch sa veľa hovorí o financovaní cirkví. Ako to vy vnímate?
Mňa veľmi mrzí, že s týmto neprišla cirkev, ale štát. Aj v cirkvi sú hlasy, že by sa niečo malo zmeniť, ale veľká odvaha na to nie je. Nič sa nedá robiť – zvykli sme si, že platy farárov a financovanie biskupských úradov ide zo štátneho rozpočtu. Ale treba povedať, že nič viac. Niekedy si ľudia myslia, že aj svietime za štátne, no nie je to tak. Nebolo by spravodlivé, keby cirkev nebola aspoň čiastočne štátom financovaná – keď vieme z daní financovať šport či kultúru, tak treba povedať, že aj cirkev je dôležitá súčasť našej spoločnosti a veľmi by sme sa divili, keby tu nebola. Ideálne by bolo, keby človek mohol asignovať časť svojej dane pre cirkev.
.evanjelická cirkev je demokratická. Dospelí členovia cirkvi si v týchto dňoch volia predsedníctvo cirkvi, teda generálneho biskupa a generálneho dozorcu. Ako túto demokratickosť vnímate?
Evanjelická cirkev je usporiadaná slobodne, podľa miestnych zvykov. Kedysi boli biskupi volení na doživotie, pričom, samozrejme, mohli aj s ohľadom na vek odstúpiť skôr. Tak to bolo aj za socializmu. Keďže s tým nebola dobrá skúsenosť, po revolúcii sa to zmenilo. Dnes biskupov volíme na šesť rokov a najviac dvakrát po sebe. Nemyslím si, že to je najlepší spôsob. Napríklad v sliezskej evanjelickej cirkvi je biskup zvolený až do dôchodkového veku.
.v čom je problém časovo obmedzeného úradu?
Problém nie je v demokratickej voľbe. Problém je v tom, že po šiestich rokoch môže človek, ktorý je v úrade, kandidovať znovu. Ten úrad mu dáva oveľa viac možností prezentácie. Bolo by lepšie, keby bol volený na dlhšie obdobie a keby nebol volený cirkevnými zbormi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.