Billy Bragg and Wilco: Mermaid Avenue (The Complete Sessions) (Nonesuch)
Na začiatku boli opustené texty, ku ktorým chýbala hudba. Napísal ich americký folkový velikán Woody Guthrie, ale nikdy ich nenahral, pretože na sklonku ho choroba pripútal na nemocničné lôžko. Roky zostali texty nedotknuté, až jeho dcéru Noru Guthrie napadlo, že by ich mohol zaspievať niekdo druhý. Dala ich anglickému spevákovi Billymu Braggovi a americkej skupine Wilco, ktorí mali blízko k odkazu jej otca. Tí šli v roku 1997 spolu do štúdia a nahrali dva parádne albumy Mermaid Avenue vol. I a II. Tento rok Amerika oslavuje 100. výročie Guthrieho narodenia a vďaka tomu ešte raz vychádzajú oba albumy s tretím CD bonusom a DVD Man In The Sand. Čo tu človek nahodnotí? Kúpte si tento komplet a vydajte sa na výlet do sveta Woodyho Guthrieho.
4/5
.peter Bálik
Chicha Libre: Canibalismo (Barbes Records / Crammed Discs)
Kto hľadá v súčasnosti hudbu, ktorá znie odľahčujúco, zábavne, no zároveň aj umelecky zaujímavo, nemal by obísť skupinu Chicha Libre z Brooklynu. Jej druhý album Canibalismo inšpiroval brazílsky spisovateľ Oswald De Andrade a jeho myšlienka o vzájomnom pitvaní odlišných kultúr. Akoby z neho tiekla chicha, starodávny fermentový nápoj andských indiánov, podľa ktorého bol pomenovaný peruánsky hudobný štýl konca éry sixties, ovplyvnený kolumbijskou cumbiou. Sú v ňom kĺzavé surfové gitary, psychedélia, organ farfisa, bubny, perkusie. Chicha Libre ešte miestami pridávajú new wave, latin rock alebo šansón. Inštrumentálne skladby aj vokálno-inštrumentálne majú retro atmosféru. Ako kľúčová sa mi javí Depresión Tropical s arabskými motívmi. Možno je ťažké si túto hudbu predstaviť, no pri počúvaní ľahké pochopiť. Asi ako sputnik v amazonskom pralese.
5/5
.miro Potoček
Neil Young and Crazy Horse: Americana (Reprise)
Od čias Greendale nebolo okolo Youngovho nového albumu toľko humbuku ako pri Americane, ktorý po dlhej pauze nahral so svojou sprievodnou skupinou Crazy Horse. Ide o kolekciu desiatich tradičných piesní, ktorú v Amerike alebo Británii pozná skoro každý, tak prečo to aj vydávať, pýtajú sa Neilovi kritici. Podľa speváka však ide o pôvodné verzie piesní, na ktoré sa rokmi zabudlo. Väčšina z nich spadá do kategórie murder ballads (Clementine, Tom Dula) čiže piesní s krvavovu tematikou. Iné zas pojednávajú o strate práce a kríze (Get A Job) alebo vyzdvihujú kráľovnú (God Save The Queen), čo na záver albumu pôsobí trochu perverzne. Youngov zámer je známy – svet sa nemení, zostáva rovnaký. S pomocou škrípajúcich gitár Crazy Horse sa mu to darí, ale ani on sa nevyhol stereotypu, ktorý hrozí vždy, keď sa nakopí príliš veľa tradičných skladieb pokope. Potom je občas nuda.
3/5
.peter Bálik
Števo Šanta & Ostrov: Prach (Hev-Het Tune)
Šanta je zrelý muž, ktorý sa predral cez rôzne nástrahy – subjektívne aj objektívne, a ocitol sa v etape, keď mu nechýbajú skúsenosti, cit ani pokora. V pesničkách nerieši nič väčšie ani menšie, než sú jeho reflexie pominuteľnej príležitosti zvanej život. Záblesky z jednoduchých slov sú mrazivé aj motivujúce. Texty zostali osobné, sú však zrozumiteľnejšie. Ostrov hrá živo a svižne, bez tendencie zacykliť sa vo vrstvených aranžmánoch. Šanta je najsilnejší práve so skupinou, no skúsení hudobníci sú preňho dvojsečnou zbraňou. Pesničky sa niekedy nevyhnú folkrockovým schémam 80. rokov. Neznamená to, že by mal uhnúť zo svojich prirodzených, uchu lahodiacich polôh, no od osobnosti jeho formátu sa viac než overené postupy očakáva nadčasové hľadačstvo a spojenectvo s leitmotívom, unášaným tokom muziky. To, ako by to mohlo vyzerať, naznačujú „nadžezlé“ Oči.
4/5
.martin Chrobák
Na začiatku boli opustené texty, ku ktorým chýbala hudba. Napísal ich americký folkový velikán Woody Guthrie, ale nikdy ich nenahral, pretože na sklonku ho choroba pripútal na nemocničné lôžko. Roky zostali texty nedotknuté, až jeho dcéru Noru Guthrie napadlo, že by ich mohol zaspievať niekdo druhý. Dala ich anglickému spevákovi Billymu Braggovi a americkej skupine Wilco, ktorí mali blízko k odkazu jej otca. Tí šli v roku 1997 spolu do štúdia a nahrali dva parádne albumy Mermaid Avenue vol. I a II. Tento rok Amerika oslavuje 100. výročie Guthrieho narodenia a vďaka tomu ešte raz vychádzajú oba albumy s tretím CD bonusom a DVD Man In The Sand. Čo tu človek nahodnotí? Kúpte si tento komplet a vydajte sa na výlet do sveta Woodyho Guthrieho.
4/5
.peter Bálik
Chicha Libre: Canibalismo (Barbes Records / Crammed Discs)
Kto hľadá v súčasnosti hudbu, ktorá znie odľahčujúco, zábavne, no zároveň aj umelecky zaujímavo, nemal by obísť skupinu Chicha Libre z Brooklynu. Jej druhý album Canibalismo inšpiroval brazílsky spisovateľ Oswald De Andrade a jeho myšlienka o vzájomnom pitvaní odlišných kultúr. Akoby z neho tiekla chicha, starodávny fermentový nápoj andských indiánov, podľa ktorého bol pomenovaný peruánsky hudobný štýl konca éry sixties, ovplyvnený kolumbijskou cumbiou. Sú v ňom kĺzavé surfové gitary, psychedélia, organ farfisa, bubny, perkusie. Chicha Libre ešte miestami pridávajú new wave, latin rock alebo šansón. Inštrumentálne skladby aj vokálno-inštrumentálne majú retro atmosféru. Ako kľúčová sa mi javí Depresión Tropical s arabskými motívmi. Možno je ťažké si túto hudbu predstaviť, no pri počúvaní ľahké pochopiť. Asi ako sputnik v amazonskom pralese.
5/5
.miro Potoček
Neil Young and Crazy Horse: Americana (Reprise)
Od čias Greendale nebolo okolo Youngovho nového albumu toľko humbuku ako pri Americane, ktorý po dlhej pauze nahral so svojou sprievodnou skupinou Crazy Horse. Ide o kolekciu desiatich tradičných piesní, ktorú v Amerike alebo Británii pozná skoro každý, tak prečo to aj vydávať, pýtajú sa Neilovi kritici. Podľa speváka však ide o pôvodné verzie piesní, na ktoré sa rokmi zabudlo. Väčšina z nich spadá do kategórie murder ballads (Clementine, Tom Dula) čiže piesní s krvavovu tematikou. Iné zas pojednávajú o strate práce a kríze (Get A Job) alebo vyzdvihujú kráľovnú (God Save The Queen), čo na záver albumu pôsobí trochu perverzne. Youngov zámer je známy – svet sa nemení, zostáva rovnaký. S pomocou škrípajúcich gitár Crazy Horse sa mu to darí, ale ani on sa nevyhol stereotypu, ktorý hrozí vždy, keď sa nakopí príliš veľa tradičných skladieb pokope. Potom je občas nuda.
3/5
.peter Bálik
Števo Šanta & Ostrov: Prach (Hev-Het Tune)
Šanta je zrelý muž, ktorý sa predral cez rôzne nástrahy – subjektívne aj objektívne, a ocitol sa v etape, keď mu nechýbajú skúsenosti, cit ani pokora. V pesničkách nerieši nič väčšie ani menšie, než sú jeho reflexie pominuteľnej príležitosti zvanej život. Záblesky z jednoduchých slov sú mrazivé aj motivujúce. Texty zostali osobné, sú však zrozumiteľnejšie. Ostrov hrá živo a svižne, bez tendencie zacykliť sa vo vrstvených aranžmánoch. Šanta je najsilnejší práve so skupinou, no skúsení hudobníci sú preňho dvojsečnou zbraňou. Pesničky sa niekedy nevyhnú folkrockovým schémam 80. rokov. Neznamená to, že by mal uhnúť zo svojich prirodzených, uchu lahodiacich polôh, no od osobnosti jeho formátu sa viac než overené postupy očakáva nadčasové hľadačstvo a spojenectvo s leitmotívom, unášaným tokom muziky. To, ako by to mohlo vyzerať, naznačujú „nadžezlé“ Oči.
4/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.