Aj keď to už dnes znie takmer neuveriteľne, boli časy, keď sa hudba počúvala v knižniciach. Všetci sme asi boli nejakí trpezlivejší, dokázali sme sedieť a sústredene vnímať obľúbené skladby. Takže žiadne počúvanie úchytkom v aute, pri behaní, bicyklovaní či varení. Ak sme mali šťastie, okrem jedného z desiatich sedadiel a celkom kvalitných slúchadiel sa nám ušlo i nejaké staršie vydanie hudobného časopisu. Cédečká boli vtedy vzácna vec a môcť si od tety knihovníčky požičať aj booklet s textami, to už bol priam malý sviatok.
Na poschodí nitrianskej mestskej knižnice som takto strávil veľa hodín. Najčastejšie v spoločnosti CD s číslom 63. Neviem, ako sa dostalo do ponuky, ale keď som ho prvýkrát uvidel, takmer som omdlel od šťastia. Slayer a ich vtedy najnovší album Seasons In The Abyss.
Metallica sa na začiatku deväťdesiatych rokov púšťala na každej vidieckej diskotéke, Slayer však stále spievali o masových vrahoch, čertoch a čiernej mágii, sociálnych problémoch a aj pri zrode „šťastnej“ dekády, ktorá sa skončila 11. 9. 2001, nezabúdali na to, že z človeka sa v zlomku sekundy môže stať stroj na zabíjanie. Zrejme nie náhodou sa úvodná skladba War Ensemble stala najväčším hitom amerických pilotov stíhačiek v Perzskom zálive. Thrash metal je na tejto doske zachytený vo svojej najdokonalejšej podobe. Seasons In The Abyss má v sebe to najlepšie z atribútov predchádzajúcich míľnikov metalovej hudby osemdesiatych rokov ‒ albumov Reign In Blood a South Of Heaven.
Tom Araya a jeho nezameniteľný „spevo-rev“, Kerry King a Jeff Hanneman s chaotickými gitarovými sólami a riffmi, ktoré písali dejiny celého hudobného žánru. No a, samozrejme, Dave Lombardo. Podľa Petra Pišťanka mu síce chýbajú základné bubenícke rudimenty, ale je to práve Lombardo, kto svojou hrou povyšuje celú nahrávku na umenie z iných dimenzií.
Ak metal, tak Slayer. Ak Slayer, tak Seasons In The Abyss!
Rudi Rus je moderátom FM_radia a hudobným kritikom
Na poschodí nitrianskej mestskej knižnice som takto strávil veľa hodín. Najčastejšie v spoločnosti CD s číslom 63. Neviem, ako sa dostalo do ponuky, ale keď som ho prvýkrát uvidel, takmer som omdlel od šťastia. Slayer a ich vtedy najnovší album Seasons In The Abyss.
Metallica sa na začiatku deväťdesiatych rokov púšťala na každej vidieckej diskotéke, Slayer však stále spievali o masových vrahoch, čertoch a čiernej mágii, sociálnych problémoch a aj pri zrode „šťastnej“ dekády, ktorá sa skončila 11. 9. 2001, nezabúdali na to, že z človeka sa v zlomku sekundy môže stať stroj na zabíjanie. Zrejme nie náhodou sa úvodná skladba War Ensemble stala najväčším hitom amerických pilotov stíhačiek v Perzskom zálive. Thrash metal je na tejto doske zachytený vo svojej najdokonalejšej podobe. Seasons In The Abyss má v sebe to najlepšie z atribútov predchádzajúcich míľnikov metalovej hudby osemdesiatych rokov ‒ albumov Reign In Blood a South Of Heaven.
Tom Araya a jeho nezameniteľný „spevo-rev“, Kerry King a Jeff Hanneman s chaotickými gitarovými sólami a riffmi, ktoré písali dejiny celého hudobného žánru. No a, samozrejme, Dave Lombardo. Podľa Petra Pišťanka mu síce chýbajú základné bubenícke rudimenty, ale je to práve Lombardo, kto svojou hrou povyšuje celú nahrávku na umenie z iných dimenzií.
Ak metal, tak Slayer. Ak Slayer, tak Seasons In The Abyss!
Rudi Rus je moderátom FM_radia a hudobným kritikom
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.