Na porovnanie: znečistenie vody a vzduchu v krajinách tretieho sveta má za následok 13 percent úmrtí. Na každého človeka, ktorý by mohol zomrieť v dôsledku globálneho otepľovania, teda pripadá približne 210 ľudí, ktorí zomrú na zdravotné problémy spojené s absenciou čistej vody a kanalizácie, dýchaním dymu z domáceho spaľovania špinavých palív a dýchaním znečisteného vzduchu. Ak sa rozvinuté krajiny zamerajú na opatrenia, brániace globálnemu otepľovaniu, možno pomôžu zamedziť úmrtiam mnohých ľudí.Lenže 210-krát viac ľudí v chudobnejších krajinách možno preto zomrie zbytočne – lebo finančné prostriedky, ktoré ich mohli zachrániť, putovali do veterných turbín, solárnych panelov, biopalív a ďalších fixácií bohatého sveta.
Pálčivé problémy chudobných krajín so znečistením však nie sú v móde a neoslovujú tak hlasno aktivistov, médiá a vlády, ako to dokáže globálne otepľovanie. Nič neilustruje pomýlené priority lepšie ako oficiálna pestrofarebná brožúra OSN s názvom Rio +20. Vidíme desivé obrázky korýt vyschnutých riek a vedľa nich veľa krásnych riešení, ako sú veterné turbíny a solárne panely. Problém je v tom, že zelená energia je stále oveľa drahšia, menej efektívna a nesúvislejšia ako jej alternatívy. Napriek tomu literatúra k summitu tvrdí, že táto energia vzpruží hospodársky rast a zlikviduje chudobu. Prečo si my, obyvatelia prvého sveta, vlastne myslíme, že tretí svet by mal mať energetické technológie, ktoré sú drahšie, slabšie a menej spoľahlivé ako tie ich? Brožúru bez náznaku irónie nazvali Budúcnosť, ktorú chceme. Vo svete, kde miliarda ľudí chodí do postele hladná a kde každý rok zomiera šesť miliónov osôb v dôsledku znečistenia vzduchu a vody, má väčšina ľudí úplne odlišné priority.
V brožúre sa radostne hovorí, že prechod Číny na „stratégiu nízkouhlíkového rastu vytvoril pracovné miesta, príjmy a zisky". V skutočnosti Čína v posledných 25 rokoch zvýšila svoje emisie CO2 na štvornásobok. Vyrába síce približne polovicu všetkých solárnych panelov na svete, 98 percent ich však vyváža, a inkasuje tak veľkorysé dotácie z trhov bohatého sveta.
Brožúra vysvetľuje, že niektorí farmári v Ugande prešli na organické poľnohospodárstvo. Afrika je dnes, bohužiaľ, takmer celá organická – a výsledkom sú nízke výnosy, hlad a odlesňovanie. Afrika potrebuje svoje výnosy zvýšiť, čo znamená umožniť poľnohospodárom používanie moderných plodín, hnojív a pesticídov. Produkovať s väčším úsilím menej, to možno pripadá lákavé dobre živeným ľuďom z prvého sveta, ale pre chudobných je to cesta k vyhladovaniu.
Ak v brožúre čítame ďalej, dozvedáme sa, že Francúzsko vytvorilo v zelenej ekonomike 90 000 pracovných miest. Tvrdá realita však zostáva skrytá: priemerné náklady na každé „zelené" pracovné miesto presahujú 200 000 dolárov ročne, čo si francúzski daňoví poplatníci evidentne nemôžu dovoliť.
A aby toho nebolo málo, jedna nádherná fotografia v brožúre zachytáva elektromobily pri dojazde „bezemisných pretekov" v Ženeve. Väčšina obyvateľov našej planéty pritom stále sníva o tom, že bude niekedy vlastniť nejakú formu mechanizovaného transportu – pričom to nebude elektrické vozidlo v cene 50 000 dolárov a viac.
Toto žoviálne zameranie sa na módne témy je hlboko znepokojujúce. Od reality odtrhnutá globálnej elita sa zlieta do Ria, aby oznámila chudobným ľuďom sveta, že si majú zaobstarať solárny panel ...
Copyright: Project Syndicate, 2012
Pálčivé problémy chudobných krajín so znečistením však nie sú v móde a neoslovujú tak hlasno aktivistov, médiá a vlády, ako to dokáže globálne otepľovanie. Nič neilustruje pomýlené priority lepšie ako oficiálna pestrofarebná brožúra OSN s názvom Rio +20. Vidíme desivé obrázky korýt vyschnutých riek a vedľa nich veľa krásnych riešení, ako sú veterné turbíny a solárne panely. Problém je v tom, že zelená energia je stále oveľa drahšia, menej efektívna a nesúvislejšia ako jej alternatívy. Napriek tomu literatúra k summitu tvrdí, že táto energia vzpruží hospodársky rast a zlikviduje chudobu. Prečo si my, obyvatelia prvého sveta, vlastne myslíme, že tretí svet by mal mať energetické technológie, ktoré sú drahšie, slabšie a menej spoľahlivé ako tie ich? Brožúru bez náznaku irónie nazvali Budúcnosť, ktorú chceme. Vo svete, kde miliarda ľudí chodí do postele hladná a kde každý rok zomiera šesť miliónov osôb v dôsledku znečistenia vzduchu a vody, má väčšina ľudí úplne odlišné priority.
V brožúre sa radostne hovorí, že prechod Číny na „stratégiu nízkouhlíkového rastu vytvoril pracovné miesta, príjmy a zisky". V skutočnosti Čína v posledných 25 rokoch zvýšila svoje emisie CO2 na štvornásobok. Vyrába síce približne polovicu všetkých solárnych panelov na svete, 98 percent ich však vyváža, a inkasuje tak veľkorysé dotácie z trhov bohatého sveta.
Brožúra vysvetľuje, že niektorí farmári v Ugande prešli na organické poľnohospodárstvo. Afrika je dnes, bohužiaľ, takmer celá organická – a výsledkom sú nízke výnosy, hlad a odlesňovanie. Afrika potrebuje svoje výnosy zvýšiť, čo znamená umožniť poľnohospodárom používanie moderných plodín, hnojív a pesticídov. Produkovať s väčším úsilím menej, to možno pripadá lákavé dobre živeným ľuďom z prvého sveta, ale pre chudobných je to cesta k vyhladovaniu.
Ak v brožúre čítame ďalej, dozvedáme sa, že Francúzsko vytvorilo v zelenej ekonomike 90 000 pracovných miest. Tvrdá realita však zostáva skrytá: priemerné náklady na každé „zelené" pracovné miesto presahujú 200 000 dolárov ročne, čo si francúzski daňoví poplatníci evidentne nemôžu dovoliť.
A aby toho nebolo málo, jedna nádherná fotografia v brožúre zachytáva elektromobily pri dojazde „bezemisných pretekov" v Ženeve. Väčšina obyvateľov našej planéty pritom stále sníva o tom, že bude niekedy vlastniť nejakú formu mechanizovaného transportu – pričom to nebude elektrické vozidlo v cene 50 000 dolárov a viac.
Toto žoviálne zameranie sa na módne témy je hlboko znepokojujúce. Od reality odtrhnutá globálnej elita sa zlieta do Ria, aby oznámila chudobným ľuďom sveta, že si majú zaobstarať solárny panel ...
Copyright: Project Syndicate, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.