.ak platí, že aj negatívna publicita je lepšia ako žiadna, tak potom sa Cyprus v súvislosti s etnickým konfliktom, ktorý v roku 1974 rozdelil ostrov, už desaťročia teší publicite ako máloktorá iná krajina Európy. Ako sa kedysi vyjadril novinár a spisovateľ George Mikes: „Keď Cyperčania pochopili, že nikdy nebudú svetovou veľmocou, uspokojili sa s tým, že budú svetovým problémom.“
.bez elektrárne
Cesta z Larnaky do Nikózie trvá autom asi štyridsať minút, a tak, aby reč nestála, opýtal som sa taxikára, ako ide život. „Náš prezident je komunista a podľa toho ekonomika vyzerá. Ceny rastú, práce niet a krajina nemá peniaze. Ešte nikdy nebolo tak mizerne,“ bez obalu zhodnotil situáciu a dodal: „Zničili elektráreň. Čo to je za rozum, nechať muníciu v kontajneroch na slnku, keď je päťdesiat v tieni? Zničená elektráreň bola posledná kvapka. Znížili nám rating, museli sme si požičať miliardy eur od Rusov. Pre dlhy nám nikto iný nechcel požičať. No čo bude potom, keď tieto peniaze minieme, nikto nevie. V Grécku je priveľa zamestnancov, na Cypre zamestnanci vo verejnom sektore priveľa zarábajú.“ Taxikár nepreháňal. Podľa Medzinárodného menového fondu má Cyprus najvyššie mzdové náklady vo verejnom sektore zo všetkých krajín eurozóny.
Cyperskí Gréci určite nebudú spomínať na minulý rok v dobrom. V júli prišli o hlavný zdroj elektriny po tom, čo následky explózie skonfiškovanej munície ťažko poškodili najväčšiu elektráreň na ostrove. V reakcii na tragédiu predstavitelia Severocyperskej tureckej republiky ponúkli bez zbytočného mediálneho humbugu dodávky elektriny a pomáhajú tak cez nárazníkové pásmo preklenúť vzniknutý nedostatok elektriny na gréckej strane.
Nefungujúca elektráreň zasadila ťažký direkt ekonomike a pochovala nádeje na ekonomický rast. Vláda nedokázala včas prijať dostatočne potrebné opatrenia a prijatý konsolidačný program nepresvedčil trhy ani ratingové agentúry o udržateľnosti verejných financií. Krajina, oslabená prepojenosťou cyperských bánk na dlh Grécka, následne stratila prístup na medzinárodné finančné trhy.
Veľká trojka ratingových agentúr – Standard & Poors, Fitch a Moody's – razantne znížila Cyperskej republike rating. Krajina sa pohybuje v béčkovom rizikovom investičnom stupni v tesnom susedstve Írska a Portugalska a odborníci varujú, že Cyprus bude ďalšou krajinou eurozóny, ktorá bude potrebovať záchranný balík. Predstava, že by Grécko vystúpilo z eurozóny, musí byť pre Cyperčanov nočnou morou. Cyperské banky majú voči Grécku pohľadávky približne za 23 miliárd eur, čo podstatne prevyšuje celoročný HDP krajiny. To je veľký problém sám osebe, a odchodom Grécka z eurozóny by sa ešte znásobil. Cyprus si nutne potrebuje požičať, aby sa jeho ekonomika nepoložila. Prezident Demetris Christofias však odmieta ísť gréckou cestou rozsiahlych škrtov a prísneho dohľadu zo strany veriteľov. Ako teda inak, to nikto nevie.
.dejiny rozdelenia
Ostrov získal v roku 1960 nezávislosť od Veľkej Británie, no grécko-turecký spor o Cyprus, ktorý sa tiahol minimálne od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia, sa tým nevyriešil. Snahy cyperských Grékov o pričlenenie ostrova ku Grécku (enosis) pokračovali v rozpore s vlastnou ústavou aj po vzniku Cyperskej republiky. Turecká časť obyvateľstva ostrova prišla s protinávrhom rozdelenia ostrova (taksim). Spory prerástli do ozbrojeného konfliktu medzi cyperskými Grékmi a Turkami. Bezpečnostná rada OSN, v snahe zastaviť krviprelievanie, rozhodla o vzniku mierových jednotiek UNFICYP. Modré barety prišli na ostrov v marci 1964, a zostali tam dodnes.
Pohár vzájomnej znášanlivosti pretiekol, keď grécka vojenská junta iniciovala 15. júla 1974 na Cypre prevrat s cieľom presadiť enosis. Päť dní po vojenskom prevrate Turecko s odvolaním sa na svoje záväzky ako ručiteľskej krajiny vyslalo na ostrov armádu, ktorá obsadila vyše tretinu územia. Približne 200-tisíc obyvateľov ostrova, tak Grékov, ako aj Turkov prišlo následne o svoje domovy a majetky a museli sa nedobrovoľne presídliť. Ostrov zostal rozdelený nárazníkovým pásmom na „etnicky čistú“ grécku a tureckú časť. Tým sa skončil nielen prevrat, ale fakticky aj spoločný štát cyperských Grékov a Turkov. O deväť rokov neskôr, v novembri 1983, cyperskí Turci jednostranne vyhlásili vznik vlastnej republiky, ktorú však uznalo iba Turecko. V referende pred vstupom Cypru do EÚ z roku 2004 cyperskí Gréci – na rozdiel od cyperských Turkov – odmietli vytvorenie Zjednotenej cyperskej republiky.
.bezpečnostná nestabilita
Na ostrove s rozlohou menšou ako Banskobystrický kraj je vyššia hustota vojsk rôznych štátov na štvorcový kilometer, ako to bývalo na spoločných cvičeniach Varšavskej zmluvy. V prednej línii je tureckocyperská armáda a proti nej stojí gréckocyperská Národná garda. Tureckocyperskú armádu podporuje priamo na ostrove podľa odhadov až 35-tisíc vojakov z Turecka. Gréckocyperskej armáde vypomáha grécka vojenská posádka. Turecko aj Grécko sú členmi NATO, a teda by mali byť spojencami. V otázke Cypru to akosi neplatí.
Spojené kráľovstvo má na juhu ostrova asi 3 500 vojakov. Väčšina z britských vojakov slúži na vojenských základniach v tzv. Suverénnych základňových územiach, ktoré si Briti ponechali aj po strate koloniálnej nadvlády nad týmto strategicky umiestneným ostrovom. A uprostred toho všetkého je ďalšia tisícka vojakov rôznych národností, slúžiacich pod vlajkou OSN v jednotkách UNFICYP, ktoré strážia nárazníkovú zónu oddeľujúcu grécku a tureckú časť ostrova. Celé to pripomína rozohratú šachovú partiu v momente, keď sa na šachovnici nedá pohnúť bez toho, aby jeden z protivníkov neoslabil svoju pozíciu. A to sa lídri cyperských Grékov a Turkov stretli pod gesciou OSN od septembra 2008 takmer 140-krát...
Dosiahnutý pokrok je minimálny. Každá zo strán očakáva pri rokovaniach od protistrany ústretové kroky, ktoré sama nie je ochotná urobiť. Cyperský problém sa s prestávkami „rieši“ už takmer polstoročia. Naposledy ho svetu v marci pripomenul turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu, ktorý dal Bruselu ultimátum na vyriešenie cyperského problému do 1. júla. To je, samozrejme, nereálne. Turecko ako kandidát na členstvo v EÚ má v súčasnosti otvorených 20 negociačných kapitol a rozdelenie ostrova predstavuje vážnu prekážku v jeho ambíciách stať sa členom Európskej únie.
„Na juhu ich hospodárska kríza postihla ťažšie ako nás. Turci nám pomáhajú,“ zhodnotí situáciu na gréckej strane ostrova pri šálke čaju Fatma, turecká tlmočníčka. Fatma roky tlmočí na stretnutiach, ktoré sú súčasťou projektov EÚ na podporu rozvoja komunity cyperských Turkov. Severocyperskú tureckú republiku (TRNC) medzinárodné spoločenstvo doteraz oficiálne neuznalo. Napriek tomu tu Európska únia financuje množstvo projektov, aby sa neprehlbovali rozdiely medzi gréckou a tureckou časťou ostrova.
Medzinárodná blokáda núti cyperských Turkov viazať sa obchodne aj politicky na Turecko, jediný štát, ktorý TRNC uznal. Daňou za to je úplná závislosť od Turecka, o všetkom podstatnom sa rozhoduje v Ankare. To, čo vyhlási predstaviteľ tureckej vlády prostredníctvom médií, má pri rokovaniach o budúcnosti ostrova väčšiu váhu, než to, čo povie prezident Severocyperskej tureckej republiky osobne generálnemu tajomníkovi OSN.
.davaj vodku!
Čo sa nepodarilo dosiahnuť vojensky, politicky ani diplomaciou, to sa môže podariť ekonomicky. Cyprus je na najlepšej ceste stať sa ďalšou enklávou ruského kapitálu v krajinách EÚ. Nejde o malé peniaze. Odhaduje sa, že za uplynulých päť rokov tu Rusi preinvestovali 52 miliárd dolárov. Cyprus je prakticky vnímaný ako ruské offshore finančné centrum. Obchod s realitami je pre Cyprus najvýznamnejším zdrojom príjmov. Príjmy z cestovného ruchu sú až na druhom mieste. Dopady svetovej hospodárskej krízy znížili aspoň načas záujem investorov z krajín EÚ, predovšetkým Britov, o investovanie do nehnuteľností na Cypre. Pokles záujmu zo strany Britov kompenzujú práve investori z Ruska. Takmer 40 percent nehnuteľností predaných v roku 2010 kúpili Rusi a iba 20 percent Briti, ktorí donedávna tomuto trhovému segmentu dominovali. V obchodnom dome Debenhams, ktorý je „terribly British“, vás obslúžia predavačky, ktoré hovoria plynulejšie po rusky ako po anglicky. Teda, pokiaľ sa práve medzi sebou nahlas nebavia o všetkom možnom a venujú sa zákazníkom. Rusi tu majú svoje predajne vodky a samozrejme svoje obchodné záujmy. Cyperský daňový raj umožňuje nielen citeľne ušetriť na daniach, ale aj dobre zahmliť vlastníctvo luxusných jácht a podobných milionárskych hračiek. Nie náhodou tvoria ruskí turisti po britských druhú najpočetnejšiu skupinu turistov prichádzajúcich na ostrov a 2,5-miliardovú pôžičku poskytlo Cypru práve Rusko.
Investovanie na Cypre je pre Rusov spojené aj s ďalším s lákavým bonusom. Keď Cyprus vstúpi do Schengenu, vlastníci miestnych nehnuteľností budú mať možnosť získať povolenie na pobyt, ktoré im poskytne vízum umožňujúce cestovanie v rámci celej Schengenskej zóny.
.raj v mori
Cyprus patrí medzi najobľúbenejšie daňové raje pre slovenské firmy. Ak firma zarobí milión eur, tak na Cypre odvedie na dani 10 percent. Na Slovensku to bude onedlho 23 percent. Nemusíte byť matematický génius, aby ste si spočítali, kde je pre právnické osoby výhodnejšie platiť dane a ako rýchlo sa im vráti prvotná investícia do zriadenia miestnej kancelárie a platu zástupcu, ktorý sa postará o nevyhnutnú agendu.
Optimalizácia daní prostredníctvom daňového raja nie je novinkou týchto čias. Už dávno ju využívajú finančné skupiny J&T a Penta. A nielen ony. Podľa štatistík informačnej agentúry ČEKIA celkový počet slovenských firiem, zapojených do medzinárodného holdingu v daňových rajoch, dosiahol ku koncu marca 2012 číslo 3 072 a ich počet trvale rastie od roku 2006. Cyprus so 614 spoločnosťami je pre slovenské firmy po Holandsku s 1 052 spoločnosťami druhým najobľúbenejším daňovým rajom na území EÚ.
Na záver čosi povzbudivé. Nemusíte byť rodený pesimista, aby ste pochopili, že Cyprus bude zrejme tou krajinou, ktorá definitívne pochová ilúzie o rotujúcom predsedníctve. Iba ťažko si možno v najťažších časoch predstaviť, že Únia je riadená z Nikózie.
.autor je spolupracovník .týždňa
.bez elektrárne
Cesta z Larnaky do Nikózie trvá autom asi štyridsať minút, a tak, aby reč nestála, opýtal som sa taxikára, ako ide život. „Náš prezident je komunista a podľa toho ekonomika vyzerá. Ceny rastú, práce niet a krajina nemá peniaze. Ešte nikdy nebolo tak mizerne,“ bez obalu zhodnotil situáciu a dodal: „Zničili elektráreň. Čo to je za rozum, nechať muníciu v kontajneroch na slnku, keď je päťdesiat v tieni? Zničená elektráreň bola posledná kvapka. Znížili nám rating, museli sme si požičať miliardy eur od Rusov. Pre dlhy nám nikto iný nechcel požičať. No čo bude potom, keď tieto peniaze minieme, nikto nevie. V Grécku je priveľa zamestnancov, na Cypre zamestnanci vo verejnom sektore priveľa zarábajú.“ Taxikár nepreháňal. Podľa Medzinárodného menového fondu má Cyprus najvyššie mzdové náklady vo verejnom sektore zo všetkých krajín eurozóny.
Cyperskí Gréci určite nebudú spomínať na minulý rok v dobrom. V júli prišli o hlavný zdroj elektriny po tom, čo následky explózie skonfiškovanej munície ťažko poškodili najväčšiu elektráreň na ostrove. V reakcii na tragédiu predstavitelia Severocyperskej tureckej republiky ponúkli bez zbytočného mediálneho humbugu dodávky elektriny a pomáhajú tak cez nárazníkové pásmo preklenúť vzniknutý nedostatok elektriny na gréckej strane.
Nefungujúca elektráreň zasadila ťažký direkt ekonomike a pochovala nádeje na ekonomický rast. Vláda nedokázala včas prijať dostatočne potrebné opatrenia a prijatý konsolidačný program nepresvedčil trhy ani ratingové agentúry o udržateľnosti verejných financií. Krajina, oslabená prepojenosťou cyperských bánk na dlh Grécka, následne stratila prístup na medzinárodné finančné trhy.
Veľká trojka ratingových agentúr – Standard & Poors, Fitch a Moody's – razantne znížila Cyperskej republike rating. Krajina sa pohybuje v béčkovom rizikovom investičnom stupni v tesnom susedstve Írska a Portugalska a odborníci varujú, že Cyprus bude ďalšou krajinou eurozóny, ktorá bude potrebovať záchranný balík. Predstava, že by Grécko vystúpilo z eurozóny, musí byť pre Cyperčanov nočnou morou. Cyperské banky majú voči Grécku pohľadávky približne za 23 miliárd eur, čo podstatne prevyšuje celoročný HDP krajiny. To je veľký problém sám osebe, a odchodom Grécka z eurozóny by sa ešte znásobil. Cyprus si nutne potrebuje požičať, aby sa jeho ekonomika nepoložila. Prezident Demetris Christofias však odmieta ísť gréckou cestou rozsiahlych škrtov a prísneho dohľadu zo strany veriteľov. Ako teda inak, to nikto nevie.
.dejiny rozdelenia
Ostrov získal v roku 1960 nezávislosť od Veľkej Británie, no grécko-turecký spor o Cyprus, ktorý sa tiahol minimálne od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia, sa tým nevyriešil. Snahy cyperských Grékov o pričlenenie ostrova ku Grécku (enosis) pokračovali v rozpore s vlastnou ústavou aj po vzniku Cyperskej republiky. Turecká časť obyvateľstva ostrova prišla s protinávrhom rozdelenia ostrova (taksim). Spory prerástli do ozbrojeného konfliktu medzi cyperskými Grékmi a Turkami. Bezpečnostná rada OSN, v snahe zastaviť krviprelievanie, rozhodla o vzniku mierových jednotiek UNFICYP. Modré barety prišli na ostrov v marci 1964, a zostali tam dodnes.
Pohár vzájomnej znášanlivosti pretiekol, keď grécka vojenská junta iniciovala 15. júla 1974 na Cypre prevrat s cieľom presadiť enosis. Päť dní po vojenskom prevrate Turecko s odvolaním sa na svoje záväzky ako ručiteľskej krajiny vyslalo na ostrov armádu, ktorá obsadila vyše tretinu územia. Približne 200-tisíc obyvateľov ostrova, tak Grékov, ako aj Turkov prišlo následne o svoje domovy a majetky a museli sa nedobrovoľne presídliť. Ostrov zostal rozdelený nárazníkovým pásmom na „etnicky čistú“ grécku a tureckú časť. Tým sa skončil nielen prevrat, ale fakticky aj spoločný štát cyperských Grékov a Turkov. O deväť rokov neskôr, v novembri 1983, cyperskí Turci jednostranne vyhlásili vznik vlastnej republiky, ktorú však uznalo iba Turecko. V referende pred vstupom Cypru do EÚ z roku 2004 cyperskí Gréci – na rozdiel od cyperských Turkov – odmietli vytvorenie Zjednotenej cyperskej republiky.
.bezpečnostná nestabilita
Na ostrove s rozlohou menšou ako Banskobystrický kraj je vyššia hustota vojsk rôznych štátov na štvorcový kilometer, ako to bývalo na spoločných cvičeniach Varšavskej zmluvy. V prednej línii je tureckocyperská armáda a proti nej stojí gréckocyperská Národná garda. Tureckocyperskú armádu podporuje priamo na ostrove podľa odhadov až 35-tisíc vojakov z Turecka. Gréckocyperskej armáde vypomáha grécka vojenská posádka. Turecko aj Grécko sú členmi NATO, a teda by mali byť spojencami. V otázke Cypru to akosi neplatí.
Spojené kráľovstvo má na juhu ostrova asi 3 500 vojakov. Väčšina z britských vojakov slúži na vojenských základniach v tzv. Suverénnych základňových územiach, ktoré si Briti ponechali aj po strate koloniálnej nadvlády nad týmto strategicky umiestneným ostrovom. A uprostred toho všetkého je ďalšia tisícka vojakov rôznych národností, slúžiacich pod vlajkou OSN v jednotkách UNFICYP, ktoré strážia nárazníkovú zónu oddeľujúcu grécku a tureckú časť ostrova. Celé to pripomína rozohratú šachovú partiu v momente, keď sa na šachovnici nedá pohnúť bez toho, aby jeden z protivníkov neoslabil svoju pozíciu. A to sa lídri cyperských Grékov a Turkov stretli pod gesciou OSN od septembra 2008 takmer 140-krát...
Dosiahnutý pokrok je minimálny. Každá zo strán očakáva pri rokovaniach od protistrany ústretové kroky, ktoré sama nie je ochotná urobiť. Cyperský problém sa s prestávkami „rieši“ už takmer polstoročia. Naposledy ho svetu v marci pripomenul turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu, ktorý dal Bruselu ultimátum na vyriešenie cyperského problému do 1. júla. To je, samozrejme, nereálne. Turecko ako kandidát na členstvo v EÚ má v súčasnosti otvorených 20 negociačných kapitol a rozdelenie ostrova predstavuje vážnu prekážku v jeho ambíciách stať sa členom Európskej únie.
„Na juhu ich hospodárska kríza postihla ťažšie ako nás. Turci nám pomáhajú,“ zhodnotí situáciu na gréckej strane ostrova pri šálke čaju Fatma, turecká tlmočníčka. Fatma roky tlmočí na stretnutiach, ktoré sú súčasťou projektov EÚ na podporu rozvoja komunity cyperských Turkov. Severocyperskú tureckú republiku (TRNC) medzinárodné spoločenstvo doteraz oficiálne neuznalo. Napriek tomu tu Európska únia financuje množstvo projektov, aby sa neprehlbovali rozdiely medzi gréckou a tureckou časťou ostrova.
Medzinárodná blokáda núti cyperských Turkov viazať sa obchodne aj politicky na Turecko, jediný štát, ktorý TRNC uznal. Daňou za to je úplná závislosť od Turecka, o všetkom podstatnom sa rozhoduje v Ankare. To, čo vyhlási predstaviteľ tureckej vlády prostredníctvom médií, má pri rokovaniach o budúcnosti ostrova väčšiu váhu, než to, čo povie prezident Severocyperskej tureckej republiky osobne generálnemu tajomníkovi OSN.
.davaj vodku!
Čo sa nepodarilo dosiahnuť vojensky, politicky ani diplomaciou, to sa môže podariť ekonomicky. Cyprus je na najlepšej ceste stať sa ďalšou enklávou ruského kapitálu v krajinách EÚ. Nejde o malé peniaze. Odhaduje sa, že za uplynulých päť rokov tu Rusi preinvestovali 52 miliárd dolárov. Cyprus je prakticky vnímaný ako ruské offshore finančné centrum. Obchod s realitami je pre Cyprus najvýznamnejším zdrojom príjmov. Príjmy z cestovného ruchu sú až na druhom mieste. Dopady svetovej hospodárskej krízy znížili aspoň načas záujem investorov z krajín EÚ, predovšetkým Britov, o investovanie do nehnuteľností na Cypre. Pokles záujmu zo strany Britov kompenzujú práve investori z Ruska. Takmer 40 percent nehnuteľností predaných v roku 2010 kúpili Rusi a iba 20 percent Briti, ktorí donedávna tomuto trhovému segmentu dominovali. V obchodnom dome Debenhams, ktorý je „terribly British“, vás obslúžia predavačky, ktoré hovoria plynulejšie po rusky ako po anglicky. Teda, pokiaľ sa práve medzi sebou nahlas nebavia o všetkom možnom a venujú sa zákazníkom. Rusi tu majú svoje predajne vodky a samozrejme svoje obchodné záujmy. Cyperský daňový raj umožňuje nielen citeľne ušetriť na daniach, ale aj dobre zahmliť vlastníctvo luxusných jácht a podobných milionárskych hračiek. Nie náhodou tvoria ruskí turisti po britských druhú najpočetnejšiu skupinu turistov prichádzajúcich na ostrov a 2,5-miliardovú pôžičku poskytlo Cypru práve Rusko.
Investovanie na Cypre je pre Rusov spojené aj s ďalším s lákavým bonusom. Keď Cyprus vstúpi do Schengenu, vlastníci miestnych nehnuteľností budú mať možnosť získať povolenie na pobyt, ktoré im poskytne vízum umožňujúce cestovanie v rámci celej Schengenskej zóny.
.raj v mori
Cyprus patrí medzi najobľúbenejšie daňové raje pre slovenské firmy. Ak firma zarobí milión eur, tak na Cypre odvedie na dani 10 percent. Na Slovensku to bude onedlho 23 percent. Nemusíte byť matematický génius, aby ste si spočítali, kde je pre právnické osoby výhodnejšie platiť dane a ako rýchlo sa im vráti prvotná investícia do zriadenia miestnej kancelárie a platu zástupcu, ktorý sa postará o nevyhnutnú agendu.
Optimalizácia daní prostredníctvom daňového raja nie je novinkou týchto čias. Už dávno ju využívajú finančné skupiny J&T a Penta. A nielen ony. Podľa štatistík informačnej agentúry ČEKIA celkový počet slovenských firiem, zapojených do medzinárodného holdingu v daňových rajoch, dosiahol ku koncu marca 2012 číslo 3 072 a ich počet trvale rastie od roku 2006. Cyprus so 614 spoločnosťami je pre slovenské firmy po Holandsku s 1 052 spoločnosťami druhým najobľúbenejším daňovým rajom na území EÚ.
Na záver čosi povzbudivé. Nemusíte byť rodený pesimista, aby ste pochopili, že Cyprus bude zrejme tou krajinou, ktorá definitívne pochová ilúzie o rotujúcom predsedníctve. Iba ťažko si možno v najťažších časoch predstaviť, že Únia je riadená z Nikózie.
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.