Patti Smith: Banga (Sony Music)
Jedenásty štúdiový album Patti Smith má opäť svoj charakter. Je jedinečný a počuť z neho zrelosť a nadhľad básnika. Niekomu bude možno chýbať song à la Free Money či Rock N Roll nigger. Banga pôsobí vážnejšie, ale veľmi príjemne, ako stará kniha či obraz. Patti Smith je majsterkou jazyka. Učaruje nám každou frázou. Zvuk hladí uši, slová zase dušu. Dlhoročné priateľstvo a vernosť jej spolupútnikov sa odrážajú v snivom klavíri Tonyho Shanahana, psychedelickej gitare Lenyho Kaya a tanečnom beate Jay Dee Daughertyho. Nájdeme tu pieseň venovanú Amy Winehouse, darček pre Johnnyho Deppa a spomienku na osobu, ktorá mala k Patti v jej živote azda najbližšie, fotografa Roberta Mapplethorpa. Album uzatvára coverom Neila Younga, s ktorým vyrazila na turné po USA. Máme tu všetko. Patti Smith je stelesnením umenia. Usmieva sa, predostiera nám nové vízie, udržuje nás v bdelom stave.Vo všetkom, čo vytvorí, zanechá príťažlivú vôňu umenia.
5/5
.lukáš Dedik
Omega: Greatest Performances (Edel)
Keď sa pred štvrťstoročím rozliehal štadiónový koncert Omegy mestom až do centra Košíc, nevedel som, že táto skupina rovnako dlhý čas prekračuje svojou hudbou mnohé iné teritóriá a hranice. Nielen miest a štátov, ale aj generácií a žánrov. Neuveriteľné 50. výročie najväčšej maďarskej rockovej legendy pripomína nový digipakový komplet dvoch CD so živými nahrávkami ich najväčších vystúpení za posledných 20 rokov. Tých 26 piesní, podfarbených atmosférou obrieho Népstadionu, zahŕňa hity ako Gammapolis, Ezüst Eső, nechýba protisovietska Léna a samozrejme Gyöngyhajú lány. Poslucháči majú možnosť sledovať vývoj pätice hudobníkov so zastávkami hardrock, space rock či new wave a premiestniť sa zároveň späť v historickom čase celej strednej Európy. Piesne, ktoré odolali času a priestoru, nám teraz iba dokazujú, že Omega je predovšetkým alfou nesmrteľnej muziky.
4/5
.agda Bavi Pain
Alt: An Awesome Wave (Infectious)
Po dlhšom čase vznikla v Anglicku kapela, ktorá sa mi páči. Tvorí ju štvorica študentov z univerzity v Leedse. Názov? Alt-J. Počítačovo gramotní vedia, o čo v ňom ide, a teda poďho priamo k hudbe. Niektorí kričia: „Bomba!“. Chápem. Podobá sa totiž na všeličo, aj na Radiohead. Trošku. Je v nej však aj folk, new wave, paródia i vážnosť. Spevák kapely Joe Newman má osobitý prejav i hlas – vyšší, ostrý. Nebolo by to anglické, keby nemal drzý tón. Nie však stále. Takže tí, čo majú dnešnej záplavy drzosti nad hlavu, nemusia zutekať. Skladby, ktoré by som opísal ako alt-pop, nie sú síce tuctové, no sú poskladané zo starých, osvedčených kompozičných postupov. Za vrcholnú pokladám poslednú – Taro. Tri hviezdičky? Štyri?
4/5
.miro Potoček
School Of Seven Bells: Ghostory (Vagrant Records)
Strata vokalistky býva pre kapely fatalitou, ktorá mení celý kreatívny proces; School Of Seven Bells našťastie prišli „len” o jednu polovicu spievajúcich dvojičiek Dehezových. Ostávajúce duo Alejandra Deheza a Benjamin Curtis pokračujú vo vyčisťovaní a zjednodušovaní svojho konceptu nie úplne tanečného a nepríliš shoegazového synth-popu. Svoju tretiu nahrávku Ghostory otvárajú chytľavou gitarovou slučkou a ohromným refrénom prvého singla The Night, no po čase je tých pulzujúcich automatických bicích, navrstvených syntetizátorov a tlčúcich basov akosi priveľa. Album o fiktívnej postave Lefaye a duchoch, ktorí ju prenasledujú, sa pomaly, ale isto stáva stereotypným naháňaním záhady, ktorá v ňom rozhodne nie je. Namiesto temnoty a duchov Newyorčania umne stimulujú snivý opar extázy visiacej nad tanečným parketom prekypujúcim životom.
3/5
.tomáš Slaninka
Jedenásty štúdiový album Patti Smith má opäť svoj charakter. Je jedinečný a počuť z neho zrelosť a nadhľad básnika. Niekomu bude možno chýbať song à la Free Money či Rock N Roll nigger. Banga pôsobí vážnejšie, ale veľmi príjemne, ako stará kniha či obraz. Patti Smith je majsterkou jazyka. Učaruje nám každou frázou. Zvuk hladí uši, slová zase dušu. Dlhoročné priateľstvo a vernosť jej spolupútnikov sa odrážajú v snivom klavíri Tonyho Shanahana, psychedelickej gitare Lenyho Kaya a tanečnom beate Jay Dee Daughertyho. Nájdeme tu pieseň venovanú Amy Winehouse, darček pre Johnnyho Deppa a spomienku na osobu, ktorá mala k Patti v jej živote azda najbližšie, fotografa Roberta Mapplethorpa. Album uzatvára coverom Neila Younga, s ktorým vyrazila na turné po USA. Máme tu všetko. Patti Smith je stelesnením umenia. Usmieva sa, predostiera nám nové vízie, udržuje nás v bdelom stave.Vo všetkom, čo vytvorí, zanechá príťažlivú vôňu umenia.
5/5
.lukáš Dedik
Omega: Greatest Performances (Edel)
Keď sa pred štvrťstoročím rozliehal štadiónový koncert Omegy mestom až do centra Košíc, nevedel som, že táto skupina rovnako dlhý čas prekračuje svojou hudbou mnohé iné teritóriá a hranice. Nielen miest a štátov, ale aj generácií a žánrov. Neuveriteľné 50. výročie najväčšej maďarskej rockovej legendy pripomína nový digipakový komplet dvoch CD so živými nahrávkami ich najväčších vystúpení za posledných 20 rokov. Tých 26 piesní, podfarbených atmosférou obrieho Népstadionu, zahŕňa hity ako Gammapolis, Ezüst Eső, nechýba protisovietska Léna a samozrejme Gyöngyhajú lány. Poslucháči majú možnosť sledovať vývoj pätice hudobníkov so zastávkami hardrock, space rock či new wave a premiestniť sa zároveň späť v historickom čase celej strednej Európy. Piesne, ktoré odolali času a priestoru, nám teraz iba dokazujú, že Omega je predovšetkým alfou nesmrteľnej muziky.
4/5
.agda Bavi Pain
Alt: An Awesome Wave (Infectious)
Po dlhšom čase vznikla v Anglicku kapela, ktorá sa mi páči. Tvorí ju štvorica študentov z univerzity v Leedse. Názov? Alt-J. Počítačovo gramotní vedia, o čo v ňom ide, a teda poďho priamo k hudbe. Niektorí kričia: „Bomba!“. Chápem. Podobá sa totiž na všeličo, aj na Radiohead. Trošku. Je v nej však aj folk, new wave, paródia i vážnosť. Spevák kapely Joe Newman má osobitý prejav i hlas – vyšší, ostrý. Nebolo by to anglické, keby nemal drzý tón. Nie však stále. Takže tí, čo majú dnešnej záplavy drzosti nad hlavu, nemusia zutekať. Skladby, ktoré by som opísal ako alt-pop, nie sú síce tuctové, no sú poskladané zo starých, osvedčených kompozičných postupov. Za vrcholnú pokladám poslednú – Taro. Tri hviezdičky? Štyri?
4/5
.miro Potoček
School Of Seven Bells: Ghostory (Vagrant Records)
Strata vokalistky býva pre kapely fatalitou, ktorá mení celý kreatívny proces; School Of Seven Bells našťastie prišli „len” o jednu polovicu spievajúcich dvojičiek Dehezových. Ostávajúce duo Alejandra Deheza a Benjamin Curtis pokračujú vo vyčisťovaní a zjednodušovaní svojho konceptu nie úplne tanečného a nepríliš shoegazového synth-popu. Svoju tretiu nahrávku Ghostory otvárajú chytľavou gitarovou slučkou a ohromným refrénom prvého singla The Night, no po čase je tých pulzujúcich automatických bicích, navrstvených syntetizátorov a tlčúcich basov akosi priveľa. Album o fiktívnej postave Lefaye a duchoch, ktorí ju prenasledujú, sa pomaly, ale isto stáva stereotypným naháňaním záhady, ktorá v ňom rozhodne nie je. Namiesto temnoty a duchov Newyorčania umne stimulujú snivý opar extázy visiacej nad tanečným parketom prekypujúcim životom.
3/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.