Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z Prahy píše Roman Joch

.roman Joch .časopis .klub

V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Porubjak mal  požadovať jeho okamžité zatknutie (ja by som preferoval zastrelenie) – a ak by s tým premiér nesúhlasil, mal Porubjak ísť pred novinárov, informovať verejnosť, federálnu vládu a mobilizovať slovenských stúpencov spoločného štátu. Možno by voľby v lete 1992 dopadli inak.
Predovšetkým, v tej dobe neexistovalo žiadne „české“ či „slovenské“ letectvo, existovalo len česko-slovenské. A vážne zvažovať či kontingentne plánovať vojenským letectvom bombardovanie miest vo vlastnom štáte (ktorým bola ČSFR), je velezradou par excellence.
Lenže to bola večná nechopnosť slovenských stúpencov spoločného štátu: na rozdiel od ich odporcov neboli schopní či ochotní bojovať za svoje ideály... Preto svoj boj prehrali.
Teraz už je to jedno. Tiež som v jednej veci zmenil názor. Dnes si totiž myslím, že chybou nebol rozpad Česko-Slovenska; prvotná chyba sa stala v roku 1918. Roky 1939 a 1992/93 boli už len logickým koncom procesu, ktorý sa začal v roku 1918, keď sa stredoeurópsky priestor, ktorý sa mal vtedy federalizovať, miesto toho fragmentarizoval. A ako predpovedala mladá cisárovná Zita, táto fragmentácia spôsobí, že strednú Európu ovládnu buď Nemci, alebo Rusi. Mala viac pravdy, než vtedy tušila: postupne ju ovládli Hitler aj Stalin...
* * *
Bolo zaujímavé sledovať prejavy náklonnosti a vďačnosti Britov voči svojej kráľovnej, ktorá im panovala (v skutočnosti slúžila) už 60 rokov. Je Alžbeta II. celebritou? Áno i nie. Je „celebritou“ v tom zmysle, že je známa po celom svete. V inom zmysle je však anticelebritou. Celebrity (herci, speváčky, herečky, speváci) sú „slávne“ vačšinou vďaka svojim škandálom a chaotickým životom. Večnej adolescencii.  Alžbeta II. sa šesťdesiat rokov nesťažovala, plnila si svoje povinnosti, nedávala najavo bolesť či únavu, bola a je pilierom zodpovednosti, stability, stálosti. Nie je večným dieťaťom, rozmaznaným a dožadujúcim se vždy toho či onoho, ale ostrovom solídnosti, stability, služby.
A Britom to pri oslavách diamantového jubilea jej panovania došlo. Pripomenula im inú, staršiu, solídnejšiu Britániu. Britániu rezervovanosti, oddanosti, povinnosti. Cností a vlastností, ktoré umožnili čeliť Luftwaffe.
To si Briti teraz uvedomili, a preto ten ich spontánny prejav vďačnosti kráľovnej, ktorá pre nich tak veľa urobila. God Save the Queen!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite