Keď sa človek, uštvaný prácou či rodičovskými povinnosťami, dostane do kníhkupectva a zablúdi do časti s lifestylovou literatúrou, zrazu mu udrú do očí veselé obálky kníh: Líný rodič, Jak být líný, Jak být volný. V slovenčine je to trošku ťažkopádnejšie, akoby sa slovenskí prekladatelia báli slova lenivý: Ako leňošiť, Ako si užívať život, Pohodoví rodičia. Ale autor týchto knižiek Tom Hodgkinson celú svoju životnú filozofiu zaštítil slovami: lenivý, lenivosť, leňoch. Nie je celkom originálny, už ruskí spisovatelia radi opisovali lenivcov či „zbytočných ľudí“. Lenže zatiaľ čo ruskí aristokratickí leňosi bolestnícky trpeli, moderný britský leňoch si život užíva.
Hodgkinsonovu výstredne proklamovanú lenivosť však musíme brať s rezervou. Je to človek podkutý v marketingu a vie, že provokácia funguje. Dnes sa totiž patrí byť aktívny a ambiciózny – stačí prejsť v kníhkupectve o pár uličiek ďalej a zaplaví nás literatúra o tom, ako byť výkonnejší, bohatší, úspešnejší, obľúbenejší. Tak si môžeme vybrať, či ostaneme pri príručkách o úspechu, alebo utečieme k modernému vyznávačovi lenivosti.
.kto to je
Podľa svojich kníh pôsobí Hodgkinson ako človek, ktorý celé dni iba popíja pivo, hrá na ukulele, okopáva záhradku alebo sa naháňa so svojimi troma deťmi po lese. Je to, samozrejme, póza. Hodgkinson (1968), absolvent Jesus College v Cambridgei, sa príliš nefláka. Po škole pracoval rok v obchode so skateboardami, na čo rád spomína, a dva roky strávil v Sunday Mirror. Keď ho z novín prepustili, začal písať stĺpčeky o lenivosti a pod svoje krídla ho zobrali prestížne Guardians. Spolu s priateľom začal v roku 1993 vydávať časopis The Idler, (Leňoch), ktorý vychádza dodnes.
Hodgkinson pracoval ako konzultant aj pre veľké spoločnosti a zarábal vtedy more peňazí. Ako 35-ročný sa tejto práce vzdal, lebo zistil, že je svojím založením vlastne povaľač, anarchista a bohém. Odvtedy vraj žije chudobnejšie, ale voľnejšie, píše knihy, vydáva Leňocha, a v Devone chová hydinu a pestuje zeleninu. V Londýne má už vlastnú The Idler Academy, teda kníhkupectvo s kaviarňou, kde sa možno naučiť hrať na ukulele, ale sú tu aj kurzy latinčiny, anglickej gramatiky, kaligrafie, klasickej filozofie, záhradníctva, kreslenia či hudby. Teda všetkého toho, čo má Tom Hodgkinson naozaj rád.
.lenivý rodič
Na našom trhu sa ako prvá objavila Hodgkinsonova kniha o lenivom rodičovi. Je to jeho najlepšia knižka a človek sa ňou môže pokojne nadchnúť, hoci nie je anarchista, ani nepriateľ kapitalizmu, ani vyznávač alternatívy. Je to akýsi návod na čo najmenej bolestivé zvládnutie rodičovstva. Na knižke je zázračné to, že ju nenapísal žiadny pediater ani psychológ, ani zodpovedná a empatická matka, ale obyčajný chlap, ktorý má doma tri deti a chce si život užívať aj s nimi. „Vnímame rodinný život ako obmedzujúci, hektický, plný práce, vyčerpávajúci a drahý. Stávame sa otrokmi malých tyranov,“ píše Hodgkinson. Motivovaní, vzdelaní a zodpovední rodičia nechcú dnes svoje dieťa ukrátiť o žiadne platené zábavky, ani o všemožné spôsoby osobného rozvoja. „Všetci rodičia sa všade, kadiaľ chodia, zožierajú hlodavým pocitom, že to všetko robia nejako zle a že treba ešte viac pracovať. Vôbec nie. Problém nie je v tom, že do rodičovstva vkladáme príliš málo práce, ale že jej tam vkladáme príliš mnoho. Tým, ako prehnane zasahujeme do života svojich detí, im bránime, aby vyrástli a postarali sa samy o seba. Stiahnite sa. Nechajte ich žiť,“ vyzýva lenivý rodič Hodgkinson.
On sa s manželkou a deťmi presťahoval z Londýna na vidiek, obmedzil svoj pracovný čas a s deťmi praktizuje prirodzený spôsob výchovy, ku ktorému patrí aj využívanie detskej pracovnej sily. „V dnešnej dobe sme si pre seba vytvorili absurdnú paletu obľúbených a neobľúbených vecí a hovoríme tomu sloboda,“ tvrdí lenivý otec Tom. Od nás to pochytili aj deti a svoju individualitu presadzujú napríklad vetou: „Neznášam cestoviny.“ Hodgkinson navrhuje urobiť rázny koniec rozmaznávaniu detí: „Čím sú vaše deti silnejšie na duchu, tým je menej pravdepodobné, že budú fňukať. Buďte im dobrým príkladom a sami nenariekajte a nebedákajte.“ Určite sa s deťmi máme vyhýbať McDonaldom, supermarketom či hračkárstvam... Namiesto zábavných parkov máme ísť s deťmi do lesa a neorganizovať žiadne celodenné rodinné výlety, žiadne dovolenky. Treba zostať doma, kde sú naše deti voľné a nespútané.
Na druhej strane však Hodgkinson v každej svojej knihe zdôrazňuje potrebu dobrej výchovy, slušnosti, zdvorilosti či láskavosti. A keď sa nedá dobré správanie vynútiť inak, tak to robte aj hrubou silou! Odkazuje lenivý rodič T. H.
.lenivý a slobodný
V ďalších knižkách sa už Hodgkinson nezameral len na rodičov, ale radí všetkým, aby boli čo najviac slobodní. V knižke velebiacej lenivosť (How to be Idle) si Hodgkinsonove rady ešte môžeme užívať bez ideologických prímesí. Fajčiari si tu môžu vychutnať celú jednu kapitolu o fajčení. „Keď som v štrnástich začal fajčiť, cítil som sa ako znovuzrodený, ako keby som prežil akúsi obrodu. Objaviť tabak bolo ako objaviť tajnú bránu, cez ktorú môžem vstúpiť do pestovanej záhrady svetských pokušení a voľného života,“ priznáva leňoch Tom. A ak niekto čaká teraz na obrat, v ktorom napravený hriešnik odvrhne fajčenie, je na omyle. „Fajčiť znamenalo byť slobodný. V cigarete som tiež našiel priateľa, veľmi dobrého priateľa. Je to zrejme priateľ na celý život. Prestať fajčiť by znamenalo bolestnú stratu blízkej osoby...“
Hodgkinson vzýva aj klasické krčmy, ktoré teraz neľútostne podkopáva fenomén zvaný posilňovňa. Kritizuje chlapov, že „namiesto toho, aby po práci zamierili priamo do krčmy, čím ďalej tým viac pomätených odporcov potešenia vyráža do posilňovní...“ Príjemne nekorektná kniha. Až sa človek čuduje, že ju ešte nejakí aktivisti alebo priamo európske inštitúcie, dohliadajúce na naše dobro, nezakázali.
Ďalšia Hodgkinsonova knižka, oslavujúca voľnosť (How to be Free), je už akýmsi politickým manifestom a človek musí byť anarchista alebo aspoň odmietač kapitalizmu, aby si ju vychutnal. Hodgkinson útočí na firmy, ako Tesco či GlaxoSmithKline, aj banky sú jeho obľúbenými terčami. Odporúča, aby sme odmietali hypotéky, nevšímali si dlhy a rozstrihali svoje kreditné karty. Lebo, čo vlastne potrebujeme? Pôdu, maringotku, záhradku, umenie, pivo a knižky! Kašlime na vlády, nechoďme voliť, neverme žiadnym penzijným fondom, odkazuje lenivý Tom, a zároveň radí, aby sme sa vykašľali na triedny boj, lebo idea rovnosti je nezmysel. A mimochodom, aristokraciu treba uznávať, lebo ona si vie naozaj užívať život.
Hodgkinson je čosi ako ľavicový anarchista, ale na britských ostrovoch má ľavicovosť svoje špecifiká. Čuduje sa napríklad matkám, ktoré idú pracovať, namiesto toho, aby boli doma so svojimi malými deťmi. Obdivuje stredovek a uznáva katolícku cirkev – najmä tú stredovekú so zástupom žobravých mníchov. Nemá rád protestantov a ich puritánstvo. Často cituje stredovekého teológa Tomáša Akvinského, ale zároveň aj ruského anarchokomunistu Kropotkina. Miluje antických básnikov, ako aj anglického spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona.
V poslednej knihe Staré dobré časy nás Hodgkinson prekvapuje tvrdením, že podľa neho trvali staré dobré časy od obdobia starovekého Grécka do konca stredoveku a skončili sa v roku 1535 nástupom reformácie, kalvinizmu a renesancie. „V starých dobrých časoch bolo kultivované ničnerobenie najdôležitejšou súčasťou života. V tých našich stojí na prvom mieste zamestnanie,“ vzdychne si a pripomenie, že umenie každodenného života je založené na troch pilieroch: filozofii, hospodárení a zábave. To nám z britských ostrovov odkazuje anarchistický záhradník a domestikovaný bohém Tom Hodgkinson.
Hodgkinsonovu výstredne proklamovanú lenivosť však musíme brať s rezervou. Je to človek podkutý v marketingu a vie, že provokácia funguje. Dnes sa totiž patrí byť aktívny a ambiciózny – stačí prejsť v kníhkupectve o pár uličiek ďalej a zaplaví nás literatúra o tom, ako byť výkonnejší, bohatší, úspešnejší, obľúbenejší. Tak si môžeme vybrať, či ostaneme pri príručkách o úspechu, alebo utečieme k modernému vyznávačovi lenivosti.
.kto to je
Podľa svojich kníh pôsobí Hodgkinson ako človek, ktorý celé dni iba popíja pivo, hrá na ukulele, okopáva záhradku alebo sa naháňa so svojimi troma deťmi po lese. Je to, samozrejme, póza. Hodgkinson (1968), absolvent Jesus College v Cambridgei, sa príliš nefláka. Po škole pracoval rok v obchode so skateboardami, na čo rád spomína, a dva roky strávil v Sunday Mirror. Keď ho z novín prepustili, začal písať stĺpčeky o lenivosti a pod svoje krídla ho zobrali prestížne Guardians. Spolu s priateľom začal v roku 1993 vydávať časopis The Idler, (Leňoch), ktorý vychádza dodnes.
Hodgkinson pracoval ako konzultant aj pre veľké spoločnosti a zarábal vtedy more peňazí. Ako 35-ročný sa tejto práce vzdal, lebo zistil, že je svojím založením vlastne povaľač, anarchista a bohém. Odvtedy vraj žije chudobnejšie, ale voľnejšie, píše knihy, vydáva Leňocha, a v Devone chová hydinu a pestuje zeleninu. V Londýne má už vlastnú The Idler Academy, teda kníhkupectvo s kaviarňou, kde sa možno naučiť hrať na ukulele, ale sú tu aj kurzy latinčiny, anglickej gramatiky, kaligrafie, klasickej filozofie, záhradníctva, kreslenia či hudby. Teda všetkého toho, čo má Tom Hodgkinson naozaj rád.
.lenivý rodič
Na našom trhu sa ako prvá objavila Hodgkinsonova kniha o lenivom rodičovi. Je to jeho najlepšia knižka a človek sa ňou môže pokojne nadchnúť, hoci nie je anarchista, ani nepriateľ kapitalizmu, ani vyznávač alternatívy. Je to akýsi návod na čo najmenej bolestivé zvládnutie rodičovstva. Na knižke je zázračné to, že ju nenapísal žiadny pediater ani psychológ, ani zodpovedná a empatická matka, ale obyčajný chlap, ktorý má doma tri deti a chce si život užívať aj s nimi. „Vnímame rodinný život ako obmedzujúci, hektický, plný práce, vyčerpávajúci a drahý. Stávame sa otrokmi malých tyranov,“ píše Hodgkinson. Motivovaní, vzdelaní a zodpovední rodičia nechcú dnes svoje dieťa ukrátiť o žiadne platené zábavky, ani o všemožné spôsoby osobného rozvoja. „Všetci rodičia sa všade, kadiaľ chodia, zožierajú hlodavým pocitom, že to všetko robia nejako zle a že treba ešte viac pracovať. Vôbec nie. Problém nie je v tom, že do rodičovstva vkladáme príliš málo práce, ale že jej tam vkladáme príliš mnoho. Tým, ako prehnane zasahujeme do života svojich detí, im bránime, aby vyrástli a postarali sa samy o seba. Stiahnite sa. Nechajte ich žiť,“ vyzýva lenivý rodič Hodgkinson.
On sa s manželkou a deťmi presťahoval z Londýna na vidiek, obmedzil svoj pracovný čas a s deťmi praktizuje prirodzený spôsob výchovy, ku ktorému patrí aj využívanie detskej pracovnej sily. „V dnešnej dobe sme si pre seba vytvorili absurdnú paletu obľúbených a neobľúbených vecí a hovoríme tomu sloboda,“ tvrdí lenivý otec Tom. Od nás to pochytili aj deti a svoju individualitu presadzujú napríklad vetou: „Neznášam cestoviny.“ Hodgkinson navrhuje urobiť rázny koniec rozmaznávaniu detí: „Čím sú vaše deti silnejšie na duchu, tým je menej pravdepodobné, že budú fňukať. Buďte im dobrým príkladom a sami nenariekajte a nebedákajte.“ Určite sa s deťmi máme vyhýbať McDonaldom, supermarketom či hračkárstvam... Namiesto zábavných parkov máme ísť s deťmi do lesa a neorganizovať žiadne celodenné rodinné výlety, žiadne dovolenky. Treba zostať doma, kde sú naše deti voľné a nespútané.
Na druhej strane však Hodgkinson v každej svojej knihe zdôrazňuje potrebu dobrej výchovy, slušnosti, zdvorilosti či láskavosti. A keď sa nedá dobré správanie vynútiť inak, tak to robte aj hrubou silou! Odkazuje lenivý rodič T. H.
.lenivý a slobodný
V ďalších knižkách sa už Hodgkinson nezameral len na rodičov, ale radí všetkým, aby boli čo najviac slobodní. V knižke velebiacej lenivosť (How to be Idle) si Hodgkinsonove rady ešte môžeme užívať bez ideologických prímesí. Fajčiari si tu môžu vychutnať celú jednu kapitolu o fajčení. „Keď som v štrnástich začal fajčiť, cítil som sa ako znovuzrodený, ako keby som prežil akúsi obrodu. Objaviť tabak bolo ako objaviť tajnú bránu, cez ktorú môžem vstúpiť do pestovanej záhrady svetských pokušení a voľného života,“ priznáva leňoch Tom. A ak niekto čaká teraz na obrat, v ktorom napravený hriešnik odvrhne fajčenie, je na omyle. „Fajčiť znamenalo byť slobodný. V cigarete som tiež našiel priateľa, veľmi dobrého priateľa. Je to zrejme priateľ na celý život. Prestať fajčiť by znamenalo bolestnú stratu blízkej osoby...“
Hodgkinson vzýva aj klasické krčmy, ktoré teraz neľútostne podkopáva fenomén zvaný posilňovňa. Kritizuje chlapov, že „namiesto toho, aby po práci zamierili priamo do krčmy, čím ďalej tým viac pomätených odporcov potešenia vyráža do posilňovní...“ Príjemne nekorektná kniha. Až sa človek čuduje, že ju ešte nejakí aktivisti alebo priamo európske inštitúcie, dohliadajúce na naše dobro, nezakázali.
Ďalšia Hodgkinsonova knižka, oslavujúca voľnosť (How to be Free), je už akýmsi politickým manifestom a človek musí byť anarchista alebo aspoň odmietač kapitalizmu, aby si ju vychutnal. Hodgkinson útočí na firmy, ako Tesco či GlaxoSmithKline, aj banky sú jeho obľúbenými terčami. Odporúča, aby sme odmietali hypotéky, nevšímali si dlhy a rozstrihali svoje kreditné karty. Lebo, čo vlastne potrebujeme? Pôdu, maringotku, záhradku, umenie, pivo a knižky! Kašlime na vlády, nechoďme voliť, neverme žiadnym penzijným fondom, odkazuje lenivý Tom, a zároveň radí, aby sme sa vykašľali na triedny boj, lebo idea rovnosti je nezmysel. A mimochodom, aristokraciu treba uznávať, lebo ona si vie naozaj užívať život.
Hodgkinson je čosi ako ľavicový anarchista, ale na britských ostrovoch má ľavicovosť svoje špecifiká. Čuduje sa napríklad matkám, ktoré idú pracovať, namiesto toho, aby boli doma so svojimi malými deťmi. Obdivuje stredovek a uznáva katolícku cirkev – najmä tú stredovekú so zástupom žobravých mníchov. Nemá rád protestantov a ich puritánstvo. Často cituje stredovekého teológa Tomáša Akvinského, ale zároveň aj ruského anarchokomunistu Kropotkina. Miluje antických básnikov, ako aj anglického spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona.
V poslednej knihe Staré dobré časy nás Hodgkinson prekvapuje tvrdením, že podľa neho trvali staré dobré časy od obdobia starovekého Grécka do konca stredoveku a skončili sa v roku 1535 nástupom reformácie, kalvinizmu a renesancie. „V starých dobrých časoch bolo kultivované ničnerobenie najdôležitejšou súčasťou života. V tých našich stojí na prvom mieste zamestnanie,“ vzdychne si a pripomenie, že umenie každodenného života je založené na troch pilieroch: filozofii, hospodárení a zábave. To nám z britských ostrovov odkazuje anarchistický záhradník a domestikovaný bohém Tom Hodgkinson.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.