Napríklad taký Gandalf, v Pánovi prsteňov od začiatku do konca na strane dobra, mocný mág, svedomie Stredozeme, urobí všetko preto, aby Jeden prsteň skončil v Hore osudu. Majster Tolkien ho takto napísal, režisér Jackson takto nafilmoval. Až kým nepríde akýsi Kiril Yeskov a v románe Posledný Pán prsteňa predstaví Gandalfa ako chladného intrigána, ktorý v mene moci urobí všetko preto, aby udržal Stredozem v područí magických tmárstiev. Žiadny pokrok, žiadne technológie, žiadne vyslobodenie sa z iracionálnej viery v nadprirodzeno, len poddajní Stredozemčania odkázaní na milosť a nemilosť hŕstke vyvolených. Hanba.
Úžasný Yeskovov román ponúka pohľad porazených a o čo viac sa čitateľ orientuje v pôvodnom Pánovi prsteňov, o to väčší dáva zmysel. Ale to najlepšie na ňom je, že ak sa s ním čitateľ stretne prv, ako s tolkienovsko-jacksonovskou verziou, ten ich kodifikačný príbeh už navždy bude vnímať ako číru propagandu.
Svoje o tom vie iný popkultúrny superhrdina, Superman, civilným menom Clark Kent. Svedomie Ameriky, prototyp ľudskosti. V komikse libretistu Marka Millara Superman: Red Son (česky Rudá hvězda) sa jeho novým domovom stane Sovietsky zväz. Dobro, cnosť, idealita, to všetko zostáva, aj svedomie, ale nie americké, ale sovietske. Stalin, čistky, o tom všetkom Superman vie, ale chápe, že komunizmus sa nebuduje ľahko. Navyše, keď sa také dialo, ešte nebol pri moci. Keď sa však k moci dostal a stal sa prvým tajomníkom, okrem zákerného Lexa Luthora nebolo na svete tej sily, ktorá by sa pokroku dokázala postaviť do cesty. Vznikol príbeh o nemožnosti zlúčenia slobodnej vôle a šťastných zajtrajškov pre všetkých.
Ešte dobre, že sa nás to netýka. Aspoň sa môžeme baviť bez trpkej príchuti.
Úžasný Yeskovov román ponúka pohľad porazených a o čo viac sa čitateľ orientuje v pôvodnom Pánovi prsteňov, o to väčší dáva zmysel. Ale to najlepšie na ňom je, že ak sa s ním čitateľ stretne prv, ako s tolkienovsko-jacksonovskou verziou, ten ich kodifikačný príbeh už navždy bude vnímať ako číru propagandu.
Svoje o tom vie iný popkultúrny superhrdina, Superman, civilným menom Clark Kent. Svedomie Ameriky, prototyp ľudskosti. V komikse libretistu Marka Millara Superman: Red Son (česky Rudá hvězda) sa jeho novým domovom stane Sovietsky zväz. Dobro, cnosť, idealita, to všetko zostáva, aj svedomie, ale nie americké, ale sovietske. Stalin, čistky, o tom všetkom Superman vie, ale chápe, že komunizmus sa nebuduje ľahko. Navyše, keď sa také dialo, ešte nebol pri moci. Keď sa však k moci dostal a stal sa prvým tajomníkom, okrem zákerného Lexa Luthora nebolo na svete tej sily, ktorá by sa pokroku dokázala postaviť do cesty. Vznikol príbeh o nemožnosti zlúčenia slobodnej vôle a šťastných zajtrajškov pre všetkých.
Ešte dobre, že sa nás to netýka. Aspoň sa môžeme baviť bez trpkej príchuti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.