O čo beží? To „spektrum možností konsolidácie“ predstavuje 22 zverejnených opatrení: Dvadsať na príjmovej a dve na výdavkovej strane rozpočtu. Tak – 20:2. Pričom ich plný záber je teoreticky skutočne väčší, „než požadovaný“, čo znamená dosiahnutie cieľa deficitu 3 percentá HDP v r. 2013. Inak povedané, keby sa terajšia makroekonomická prognóza naplnila a odhady dopadov boli presné (preto teoreticky), tak je dôvodný predpoklad, že celková „úspora“ 2013 by mohla byť ešte podstatne vyššia, než vládou udaných 2,3 miliardy eur. Odhadnúť, koľko môžu získať ešte nad plán, je však nemožné. U polovice opatrení je totiž rozpočtový dosah (vyčíslenie) neznámy. Alebo, asi presnejšie, utajený.
Vtipkár by povedal – žiadna tragédia. Minimálnu potrebu zmenšenia schodku 2013 tak, ako požaduje Brusel, totiž takmer pokrýva tá polovica opatrení, ktorá vyčíslená je. A všetko sú to zvýšenia daní, odvodov, poplatkov, plus odklon odvodov z 2. piliera. Summa summarum: Nielenže z 22 „úsporných“ opatrení je 20 na príjmovej strane, ale menšina (!!) konkrétne odhadnutých už takmer napĺňa rozpočtový cieľ! Tak.
Takže do úplného obrazu, že aké sú úmysly Fico & Kažimír na výdavkovej strane rozpočtu, už len jedna ďalšia veta šéfa IFP: „Stále je otvorená otázka, či sa opatrenia približne za 600 miliónov eur realizujú v plnom rozsahu“. No. Tých 600 miliónov, ktoré sú „otázne“, je, zaiste zhodou okolností, presne toľko, na koľko odhadujú – bez akejkoľvek špecifikácie – škrty na štáte. Čo dodať?
Skutočnosť, že púšťanie žilou sporiteľom, živnostníkom, dohodárom, bankám, „bohatým“ (nad 3 265 eur), atď. je naprogramované s vysokou rezervou (nad 1,7), necháva len minimálny priestor na pochybnosť, že celá „konsolidácia“ sa má odohrať na príjmovej strane. Nové či zvýšené prítoky peňazí, našľahané do zákonov, ktoré už ženú cez parlament, respektíve ktoré sú vo fáze horúcej prípravy, sú takto najtemnejšou predzvesťou, že to „politické rozhodnutie“, ktoré sa má zrodiť podľa poradcu vlády (pozri vyššie) v budúcnosti, nie je „otvorenou otázkou“, ale sa už zrodilo. Alebo je tu niekto, kto verí, že ak vláda Smeru naplní príjmovú stranu podľa plánu, bude ešte zmrazovať (znižovať) mzdy v štátnej správe, obmedzovať verejné obstarávania a iné bežné výdavky, redukovať úrady, a podobne??
Dokonale príznačné je, že od jedného z dvoch zásahov na výdavkoch – obmedzenie výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov – už veľký krok ustúpili. Dá sa len zopakovať, že takáto asymetrická konsolidácia s absolútnym dôrazom na zvýšenie príjmov je unikát a ideologická úchylka. To, že MMF a EK (údajne, tvrdí Kažimír) tento „pack“ Fico II schvaľujú – alebo diskrétne mlčia – nespochybňuje nič z vyššie povedaného. Kým štát nie je klientom eurovalu, nadnárodný dozor zaujíma jediná vec – rozpočtový schodok.
Kritický problém tejto „konsolidácie“ je, že ak makroekonomická prognóza nevyjde – napríklad preto, že v eurozóne sa stane niečo nepekné – tak „šetrenie“ postavené na daniach a odvodoch sa bude s dôsledkami vonkajšieho šoku nie sčítavať, ale násobiť.
Vtipkár by povedal – žiadna tragédia. Minimálnu potrebu zmenšenia schodku 2013 tak, ako požaduje Brusel, totiž takmer pokrýva tá polovica opatrení, ktorá vyčíslená je. A všetko sú to zvýšenia daní, odvodov, poplatkov, plus odklon odvodov z 2. piliera. Summa summarum: Nielenže z 22 „úsporných“ opatrení je 20 na príjmovej strane, ale menšina (!!) konkrétne odhadnutých už takmer napĺňa rozpočtový cieľ! Tak.
Takže do úplného obrazu, že aké sú úmysly Fico & Kažimír na výdavkovej strane rozpočtu, už len jedna ďalšia veta šéfa IFP: „Stále je otvorená otázka, či sa opatrenia približne za 600 miliónov eur realizujú v plnom rozsahu“. No. Tých 600 miliónov, ktoré sú „otázne“, je, zaiste zhodou okolností, presne toľko, na koľko odhadujú – bez akejkoľvek špecifikácie – škrty na štáte. Čo dodať?
Skutočnosť, že púšťanie žilou sporiteľom, živnostníkom, dohodárom, bankám, „bohatým“ (nad 3 265 eur), atď. je naprogramované s vysokou rezervou (nad 1,7), necháva len minimálny priestor na pochybnosť, že celá „konsolidácia“ sa má odohrať na príjmovej strane. Nové či zvýšené prítoky peňazí, našľahané do zákonov, ktoré už ženú cez parlament, respektíve ktoré sú vo fáze horúcej prípravy, sú takto najtemnejšou predzvesťou, že to „politické rozhodnutie“, ktoré sa má zrodiť podľa poradcu vlády (pozri vyššie) v budúcnosti, nie je „otvorenou otázkou“, ale sa už zrodilo. Alebo je tu niekto, kto verí, že ak vláda Smeru naplní príjmovú stranu podľa plánu, bude ešte zmrazovať (znižovať) mzdy v štátnej správe, obmedzovať verejné obstarávania a iné bežné výdavky, redukovať úrady, a podobne??
Dokonale príznačné je, že od jedného z dvoch zásahov na výdavkoch – obmedzenie výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov – už veľký krok ustúpili. Dá sa len zopakovať, že takáto asymetrická konsolidácia s absolútnym dôrazom na zvýšenie príjmov je unikát a ideologická úchylka. To, že MMF a EK (údajne, tvrdí Kažimír) tento „pack“ Fico II schvaľujú – alebo diskrétne mlčia – nespochybňuje nič z vyššie povedaného. Kým štát nie je klientom eurovalu, nadnárodný dozor zaujíma jediná vec – rozpočtový schodok.
Kritický problém tejto „konsolidácie“ je, že ak makroekonomická prognóza nevyjde – napríklad preto, že v eurozóne sa stane niečo nepekné – tak „šetrenie“ postavené na daniach a odvodoch sa bude s dôsledkami vonkajšieho šoku nie sčítavať, ale násobiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.