.no hlavný význam gréckych volieb spočíva v tom, že v skutočnosti odvracajú potrebu konečného zúčtovania medzi Gréckom a Nemeckom. Jasné víťazstvo krajne ľavicovej strany Syriza mohlo anulovaním gréckej dohody o záchrane vyprovokovať krízu. Pod centristickou koalíciou Grécko pravdepodobne vyrokuje dohodu, ktorá krajine umožní ponechať si euro a súčasne dokrívať so zmeneným programom úsporných opatrení. Finančná verzia grécko-nemeckého zápasu sa tak skončí predĺžením – s nádejou, že obe strany sa napokon dohodnú na nerozhodnom výsledku, ktorý im obidvom zachráni tvár.
.gréci poskytli čas
Lenže odklad v gréckej časti európskej krízy neznamená, že Európa je zachránená. Práve naopak, je čoraz jasnejšie, že Grécko už nepredstavuje stredobod problému. O osude eura sa rozhodne v Španielsku, a potom predovšetkým v Taliansku.
Európa by mala krátky čas na vydýchnutie, ktorý jej darovali grécke voľby, využiť na prehodnotenie celkového prístupu ku kríze eura. V súčasnosti sa debata zasekla. Politici, najmä v Nemecku, sú tlačení k dramatickým krokom smerom k bankovej, fiškálnej a politickej únii za účelom záchrany spoločnej meny.
Správne však odpovedajú, že pre taký skok jednoducho neexistujú politické a diplomatické podmienky. No v medzičase čelia postupujúcej celoeurópskej finančnej kríze, ktorá so sebou nesie prísľub čoraz silnejšieho náporu na ich národné rozpočty. Ak Európa tento problém nedokáže vyriešiť budovaním politickej únie, potom musí vážnejšie popremýšľať, ako sa vrátiť späť – a to k národným menám.
V tejto chvíli sa však európski lídri sústreďujú na oddialenie zlovestného okamihu, keď budú stáť pred týmto problémom. Tento postoj znamená, že rozbitie eura cez Grécko bolo vždy nepravdepodobné, pretože by v takom prípade išlo o dobrovoľnú krízu. EÚ má peniaze, aby udržala Grécko v spoločnej mene, ak bude chcieť. Naproti tomu, ak sa Španielsko ani Taliansko nedokážu financovať cez trhy, Európska únia možno jednoducho nebude schopná zhromaždiť dostatočne veľký záchranný fond, aby ich zachránila. V takom okamihu sa rozpad eura stane pravdepodobným.
Najdôležitejšou udalosťou krízy eura počas posledných dní však neboli grécke voľby, ale neschopnosť zachrániť španielske banky, ktorá sa ukázala týždeň predtým. Európania si mysleli, že so svojimi 100 miliardami eur prekonali trhové očakávania. V skutočnosti výnosy španielskych dlhopisov rástli aj po tom, ako bola záchrana ohlásená. Investori zrejme dospeli k záveru, že ak si Španielsko nedokáže požičiavať priamo, aby zachránilo svoje banky, nebezpečne sa blíži k situácii, keď úplne stratí prístup k trhom.
Z toho vyplýva, že Španielsko bude možno potrebovať plný suverénny bailout, ktorý by prípadne stál 500 miliárd eur alebo viac – čo by si vyžiadalo výtlak takmer celého eurovalu, ktorý EÚ skonštruovala, aby krízu utlmila.
.kľúčoví Taliani
A aký by to malo dopad na Taliansko? Taliansky rozpočtový schodok voči HDP je teraz veľmi nízky, omnoho nižší, než napríklad britský. No celkový verejný dlh Talianska nedávno dosiahol novú, rekordnú úroveň 1,95 bilióna eur, a presahuje 120 percent HDP. Krajina si tento rok musí požičať na trhoch stovky miliárd eur, už len preto, aby dokázala obsluhovať svoj dlh.
No je celkom možné, že Medzinárodný menový fond a EÚ nebudú v stave zmobilizovať obrovské sumy peňazí, ktoré by zachránili Taliansko – krajinu s tretím najväčším dlhom na svete. Preto je MMF dlhodobo presvedčené, že je absolútne kľúčové, aby si Taliansko zachovalo možnosť požičiavať si od trhov. Lenže aj talianske náklady na požičiavanie sa plazia nahor. Nebezpečne tak prichádzame k okamihu, keď Taliansko zistí, že takisto nemá prístup k dlhopisovým trhom.
V Nemecku si viacerí myslia, že chaotický grécky odchod by mohol mať spásonosný efekt na zvyšok Európy. Podľa nich by už totiž bolo zrejmé, že jestvujú aj horšie možnosti ako kontrolovaná politika úsporných opatrení. A potom sa nájdu vo finančnom svete takí, ktorí tvrdia, že priame dôsledky grexitu by boli limitované, pretože banky mali dosť času, aby zredukovali svoju expozíciu voči Grécku.
.obamova formulka
Lenže opatrnejšie hlasy radia, že nepriame dôsledky gréckeho exitu by ešte stále boli obrovské. Ak raz investori uvidia, že krajiny naozaj môžu euro opustiť, tak neodvratne zmenia cenu rizika iných členov eurozóny, čo zvýši tlak na Španielsko a Taliansko.
Z toho dôvodu by európske elity mali byť vďačné, že grécke voľby priniesli výsledok, vďaka ktorému je konfrontácia menej pravdepodobná. Vyprovokovaním konečného zúčtovania v Grécku by mohla Únia veľmi ľahko urýchliť príchod chvíle, keď by bola nenapraviteľná aj situácia Španielska a Talianska.
Dokonca aj keď veríte (ako ja), že euro napokon bude treba rozdeliť, alebo obmedziť na niekoľko krajín v európskom jadre, bolo by omylom vyvolať finančnú krízu teraz. Zatiaľ vidieť len málo znamení, že by európske autority čo i len začali rozpracúvať najmenej škodlivé spôsoby, ako ukončiť experiment so spoločnou menou. Stará formulka Baracka Obamu o irackej vojne by mohla slúžiť ako motto pre európske úsilie vyrovnať sa s eurom: „Musíme byť rovnako opatrní, aby sme sa dostali z tejto situácie, ako sme boli neopatrní, keď sme do nej vhupli.“
Autor je šéf zahraničnopolitických komentátorov Financial Times. Text vychádza v spolupráci s denníkom Financial Times.
.gréci poskytli čas
Lenže odklad v gréckej časti európskej krízy neznamená, že Európa je zachránená. Práve naopak, je čoraz jasnejšie, že Grécko už nepredstavuje stredobod problému. O osude eura sa rozhodne v Španielsku, a potom predovšetkým v Taliansku.
Európa by mala krátky čas na vydýchnutie, ktorý jej darovali grécke voľby, využiť na prehodnotenie celkového prístupu ku kríze eura. V súčasnosti sa debata zasekla. Politici, najmä v Nemecku, sú tlačení k dramatickým krokom smerom k bankovej, fiškálnej a politickej únii za účelom záchrany spoločnej meny.
Správne však odpovedajú, že pre taký skok jednoducho neexistujú politické a diplomatické podmienky. No v medzičase čelia postupujúcej celoeurópskej finančnej kríze, ktorá so sebou nesie prísľub čoraz silnejšieho náporu na ich národné rozpočty. Ak Európa tento problém nedokáže vyriešiť budovaním politickej únie, potom musí vážnejšie popremýšľať, ako sa vrátiť späť – a to k národným menám.
V tejto chvíli sa však európski lídri sústreďujú na oddialenie zlovestného okamihu, keď budú stáť pred týmto problémom. Tento postoj znamená, že rozbitie eura cez Grécko bolo vždy nepravdepodobné, pretože by v takom prípade išlo o dobrovoľnú krízu. EÚ má peniaze, aby udržala Grécko v spoločnej mene, ak bude chcieť. Naproti tomu, ak sa Španielsko ani Taliansko nedokážu financovať cez trhy, Európska únia možno jednoducho nebude schopná zhromaždiť dostatočne veľký záchranný fond, aby ich zachránila. V takom okamihu sa rozpad eura stane pravdepodobným.
Najdôležitejšou udalosťou krízy eura počas posledných dní však neboli grécke voľby, ale neschopnosť zachrániť španielske banky, ktorá sa ukázala týždeň predtým. Európania si mysleli, že so svojimi 100 miliardami eur prekonali trhové očakávania. V skutočnosti výnosy španielskych dlhopisov rástli aj po tom, ako bola záchrana ohlásená. Investori zrejme dospeli k záveru, že ak si Španielsko nedokáže požičiavať priamo, aby zachránilo svoje banky, nebezpečne sa blíži k situácii, keď úplne stratí prístup k trhom.
Z toho vyplýva, že Španielsko bude možno potrebovať plný suverénny bailout, ktorý by prípadne stál 500 miliárd eur alebo viac – čo by si vyžiadalo výtlak takmer celého eurovalu, ktorý EÚ skonštruovala, aby krízu utlmila.
.kľúčoví Taliani
A aký by to malo dopad na Taliansko? Taliansky rozpočtový schodok voči HDP je teraz veľmi nízky, omnoho nižší, než napríklad britský. No celkový verejný dlh Talianska nedávno dosiahol novú, rekordnú úroveň 1,95 bilióna eur, a presahuje 120 percent HDP. Krajina si tento rok musí požičať na trhoch stovky miliárd eur, už len preto, aby dokázala obsluhovať svoj dlh.
No je celkom možné, že Medzinárodný menový fond a EÚ nebudú v stave zmobilizovať obrovské sumy peňazí, ktoré by zachránili Taliansko – krajinu s tretím najväčším dlhom na svete. Preto je MMF dlhodobo presvedčené, že je absolútne kľúčové, aby si Taliansko zachovalo možnosť požičiavať si od trhov. Lenže aj talianske náklady na požičiavanie sa plazia nahor. Nebezpečne tak prichádzame k okamihu, keď Taliansko zistí, že takisto nemá prístup k dlhopisovým trhom.
V Nemecku si viacerí myslia, že chaotický grécky odchod by mohol mať spásonosný efekt na zvyšok Európy. Podľa nich by už totiž bolo zrejmé, že jestvujú aj horšie možnosti ako kontrolovaná politika úsporných opatrení. A potom sa nájdu vo finančnom svete takí, ktorí tvrdia, že priame dôsledky grexitu by boli limitované, pretože banky mali dosť času, aby zredukovali svoju expozíciu voči Grécku.
.obamova formulka
Lenže opatrnejšie hlasy radia, že nepriame dôsledky gréckeho exitu by ešte stále boli obrovské. Ak raz investori uvidia, že krajiny naozaj môžu euro opustiť, tak neodvratne zmenia cenu rizika iných členov eurozóny, čo zvýši tlak na Španielsko a Taliansko.
Z toho dôvodu by európske elity mali byť vďačné, že grécke voľby priniesli výsledok, vďaka ktorému je konfrontácia menej pravdepodobná. Vyprovokovaním konečného zúčtovania v Grécku by mohla Únia veľmi ľahko urýchliť príchod chvíle, keď by bola nenapraviteľná aj situácia Španielska a Talianska.
Dokonca aj keď veríte (ako ja), že euro napokon bude treba rozdeliť, alebo obmedziť na niekoľko krajín v európskom jadre, bolo by omylom vyvolať finančnú krízu teraz. Zatiaľ vidieť len málo znamení, že by európske autority čo i len začali rozpracúvať najmenej škodlivé spôsoby, ako ukončiť experiment so spoločnou menou. Stará formulka Baracka Obamu o irackej vojne by mohla slúžiť ako motto pre európske úsilie vyrovnať sa s eurom: „Musíme byť rovnako opatrní, aby sme sa dostali z tejto situácie, ako sme boli neopatrní, keď sme do nej vhupli.“
Autor je šéf zahraničnopolitických komentátorov Financial Times. Text vychádza v spolupráci s denníkom Financial Times.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.