.ešte sa pamätáte na dôvod, prečo padla predchádzajúca vláda? Nie, nemyslím pozoruhodné strategické chyby konkrétnych slovenských politikov. Mám na mysli predmet toho hlasovania, osudného pre vládu. Bolo treba schváliť zmeny vo fungovaní a právomociach dočasného eurovalu (EFSF). Tieto zmeny dovolili eurovalu nakupovať dlhopisy, poskytovať úvery priamo finančnému sektoru a mali umožniť jeho finančné prepákovanie poistnou schémou. Najneskôr do mesiaca tak malo dôjsť k transformácii chatrného eurovalu, ktorého existenciu trhy ignorovali, na megafond s efektívnou kapacitou 1 500 miliárd eur, ktorý zachráni Európu. Ak by Slovensko povedalo nie, údajne by došlo ku katastrofe na akciových a dlhopisových trhoch. Koniec eura, Únie, sveta.
.spackaný plán
Je o sedem mesiacov neskôr. Ten 1 500-miliardový euroval stále neexistuje a objem zdrojov poskytnutých z EFSF je dokopy 135 miliárd eur. Nie preto, že by Slovensko, slovami predsedu Európskej komisie Joseho Manuela Barrosa, nezahlasovalo tak „ako treba“. Neexistuje preto, že to bol spackaný plán, postavený na naivnom očakávaní, že súkromné trhy neprekuknú takúto štruktúru a nepochopia, že sa Európa zase raz snaží sama seba vytiahnuť za vlasy z kaše: euroval garantovaný krajinami eurozóny zachráni krajiny eurozóny. Ani vynovený dočasný euroval nevedel na súkromných trhoch získať dostatok zdrojov na ambiciózne záchranárske práce. Koniec eura, Únie a sveta však pre nikoho (teda okrem slovenskej pravice) nenastal.
.čo vyrieši trvalý euroval?
Namiesto eurovalov problematické krajiny a ich banky totiž opäť zachránila Európska centrálna banka. Vyhrnula si rukávy, dala štipec na nos a zdanila euroobčanov natlačením bilióna nových žetónov, ktoré rozdala do rúk bankám. Tie z nich zafinancovali svoju existenciu a pomohli s nákupom dlhov problematických krajín na svoje už aj tak chatrné súvahy.
Teraz slovenský parlament odobroval ďalší euroval. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) je trvalou podobou EFSF. S kapitálom 700 miliárd eur má mať efektívnu úverovú kapacitu 500 miliárd eur. Garancie Slovenska vychádzajú na takmer 1 100 eur na každého Slováka. Má poskytovať problematickým krajinám úvery, nakupovať ich dlhopisy, prípadne poskytovať pôžičky nesolventným bankám.
Prípadné nákupy ESM dlhopisov problematických krajín však nepotešia ich súkromných držiteľov. Do skupiny veriteľov sa totiž takto dostane alfa veriteľ (ergo ESM), ktorý má prednosť pri delení pozostatkov koristi v prípade, že to dlžník nezvládne. To, že byť v skupine s preferovanými veriteľmi ako je euroval či ECB môže byť naozaj nákladné, si investori overili v prípade gréckeho bankrotu. Súkromných veriteľov ostrihali naozaj dôkladne, verejní veritelia perie nepustili. Spustenie „záchrany“ krajiny zo strany ESM tak môže, paradoxne, viesť k výpredajom dlhopisov zo strany súkromných investorov.
Zároveň je už dnes, ešte pred jeho samotným spustením, jasné, že ESM je príliš malý. Možno preto predpokladať, že aj naďalej bude hrať kľúčovú úlohu ECB, ktorá má vďaka tlačiarňam na peniaze jediná neobmedzené zdroje. Možno sa špinavá práca tlačenia nových žetónov ECB zamaskuje bankovou licenciou pre ESM. Fond si tak bude „požičiavať“ nie od súkromných trhov, ale priamo z bezodných trezorov ECB. Už dnes po tom volajú Francúzi. Vedia totiž, že z 500 miliárd sa im po Španielsku, ktoré je v rade pred nimi, už neujde dosť spoločných eur na záchranu ich gigantických bánk, prepchatých rizikovými aktívami z periférie. A ak by tieto straty museli niesť sami a nemohli by ich cestou ESM prehodiť na ostatných členov, tak sa zo svojho socialistického snívania musia zobudiť už zajtra.
.bez kontroly
Slovenskí politici by mali ESM povedať nie. Euroval neatakuje podstatu problémov a len inštitucionalizuje morálny hazard v menovej únii. ESM vytvára nebezpečnú a drahú ilúziu, že politik v osudom skúšanej krajine má aj inú možnosť ako šetriť, robiť radikálne štrukturálne reformy a likvidovať nesolventné banky. Kto o pomoc zo spoločnej kreditky požiada medzi prvými, vyhráva. Peniaze sa totiž budú míňať extrémne rýchlo a kartu trhy čochvíľa zablokujú. Nešťastím je, že ESM otvára spoločnú peňaženku skôr, ako v eurozóne existujú kredibilné a hlavne fungujúce mechanizmy na kontrolu použitia spoločných zdrojov. Že máme Pakt stability a rastu či „fiškálny kompakt“? Ale choďte. Naozaj si myslíte, že Španielsko dostane pokutu za neplnenie konsolidačného plánu? Absencia policajta vyrabovanie karty iba urýchli. Náklady ponesieme aj my.
Autor je ekonomický analytik INESS.
.spackaný plán
Je o sedem mesiacov neskôr. Ten 1 500-miliardový euroval stále neexistuje a objem zdrojov poskytnutých z EFSF je dokopy 135 miliárd eur. Nie preto, že by Slovensko, slovami predsedu Európskej komisie Joseho Manuela Barrosa, nezahlasovalo tak „ako treba“. Neexistuje preto, že to bol spackaný plán, postavený na naivnom očakávaní, že súkromné trhy neprekuknú takúto štruktúru a nepochopia, že sa Európa zase raz snaží sama seba vytiahnuť za vlasy z kaše: euroval garantovaný krajinami eurozóny zachráni krajiny eurozóny. Ani vynovený dočasný euroval nevedel na súkromných trhoch získať dostatok zdrojov na ambiciózne záchranárske práce. Koniec eura, Únie a sveta však pre nikoho (teda okrem slovenskej pravice) nenastal.
.čo vyrieši trvalý euroval?
Namiesto eurovalov problematické krajiny a ich banky totiž opäť zachránila Európska centrálna banka. Vyhrnula si rukávy, dala štipec na nos a zdanila euroobčanov natlačením bilióna nových žetónov, ktoré rozdala do rúk bankám. Tie z nich zafinancovali svoju existenciu a pomohli s nákupom dlhov problematických krajín na svoje už aj tak chatrné súvahy.
Teraz slovenský parlament odobroval ďalší euroval. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) je trvalou podobou EFSF. S kapitálom 700 miliárd eur má mať efektívnu úverovú kapacitu 500 miliárd eur. Garancie Slovenska vychádzajú na takmer 1 100 eur na každého Slováka. Má poskytovať problematickým krajinám úvery, nakupovať ich dlhopisy, prípadne poskytovať pôžičky nesolventným bankám.
Prípadné nákupy ESM dlhopisov problematických krajín však nepotešia ich súkromných držiteľov. Do skupiny veriteľov sa totiž takto dostane alfa veriteľ (ergo ESM), ktorý má prednosť pri delení pozostatkov koristi v prípade, že to dlžník nezvládne. To, že byť v skupine s preferovanými veriteľmi ako je euroval či ECB môže byť naozaj nákladné, si investori overili v prípade gréckeho bankrotu. Súkromných veriteľov ostrihali naozaj dôkladne, verejní veritelia perie nepustili. Spustenie „záchrany“ krajiny zo strany ESM tak môže, paradoxne, viesť k výpredajom dlhopisov zo strany súkromných investorov.
Zároveň je už dnes, ešte pred jeho samotným spustením, jasné, že ESM je príliš malý. Možno preto predpokladať, že aj naďalej bude hrať kľúčovú úlohu ECB, ktorá má vďaka tlačiarňam na peniaze jediná neobmedzené zdroje. Možno sa špinavá práca tlačenia nových žetónov ECB zamaskuje bankovou licenciou pre ESM. Fond si tak bude „požičiavať“ nie od súkromných trhov, ale priamo z bezodných trezorov ECB. Už dnes po tom volajú Francúzi. Vedia totiž, že z 500 miliárd sa im po Španielsku, ktoré je v rade pred nimi, už neujde dosť spoločných eur na záchranu ich gigantických bánk, prepchatých rizikovými aktívami z periférie. A ak by tieto straty museli niesť sami a nemohli by ich cestou ESM prehodiť na ostatných členov, tak sa zo svojho socialistického snívania musia zobudiť už zajtra.
.bez kontroly
Slovenskí politici by mali ESM povedať nie. Euroval neatakuje podstatu problémov a len inštitucionalizuje morálny hazard v menovej únii. ESM vytvára nebezpečnú a drahú ilúziu, že politik v osudom skúšanej krajine má aj inú možnosť ako šetriť, robiť radikálne štrukturálne reformy a likvidovať nesolventné banky. Kto o pomoc zo spoločnej kreditky požiada medzi prvými, vyhráva. Peniaze sa totiž budú míňať extrémne rýchlo a kartu trhy čochvíľa zablokujú. Nešťastím je, že ESM otvára spoločnú peňaženku skôr, ako v eurozóne existujú kredibilné a hlavne fungujúce mechanizmy na kontrolu použitia spoločných zdrojov. Že máme Pakt stability a rastu či „fiškálny kompakt“? Ale choďte. Naozaj si myslíte, že Španielsko dostane pokutu za neplnenie konsolidačného plánu? Absencia policajta vyrabovanie karty iba urýchli. Náklady ponesieme aj my.
Autor je ekonomický analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.