.z USA ustavične zaznieva kritika Angely Merkelovej, ktorá sa vraj príliš orientuje na škrtenie výdavkov a nechce sa vydať „prorastovou" cestou. Ako o tom zmýšľa väčšina profesorov ekonómie na univerzite v Chicagu, má tu Merkelová aspoň jedného zástancu? Ale áno. Kritika Merkelovej nie je žiadnym jednotným názorom amerických ekonómov. Mnohí moji kolegovia s ňou sympatizujú. Tlakom na vládne výdavky totiž Nemecko vyvoláva tlak na urýchlenie štrukturálnych reforiem, ktoré Európa potrebuje.
.aj vy ste jej sympatizant? Osobne si myslím, že mierne škrtenie vládnych výdavkov by bolo pre Európu prospešné. Väčšine z nás by prospelo vyradiť z jedálnička zopár zákuskov a zhodiť trochu tuku. To isté platí pre európske verejné sektory, ktoré sa dlhé roky prejedali. No súhlasím s kritikmi Merkelovej v tom, že prílišné škrtenie výdavkov by mohlo ublížiť. Väčší dôraz by som preto kládol na priame urýchlenie reforiem, ako napríklad viac liberalizácie a privatizácie v južnej Európe. To je totiž jediná skutočne prorastová cesta pre Európu v dlhodobom horizonte. Fiškálne stimuly, o ktorých mnohí „prorastoví" ekonómovia s obľubou hovoria, sú drahé a účinkujú len krátkodobo, ako keď si dáte kávu na povzbudenie. Európa potrebuje namiesto kávy lepšiu životosprávu.
.v Európe si viacerí (vrátane nášho časopisu) myslia, že pomoc Grécku nemala efekt a krajina bude musieť opustiť eurozónu. Môžu byť podľa vás Gréci zachránení v rámci eurozóny? Áno, Grécko môže zotrvať v eurozóne, ak sa na to nájde dostatočne silná politická vôľa. Jedným spôsobom by boli fiškálne transfery, keďže Grécko je pomerne malá krajina. Ak bude chcieť, Európa si môže vydržiavať Grécko tak, ako si Dánsko vydržiava Grónsko alebo ako si zvyšok USA vydržiava štáty ako Mississippi alebo Západná Virgínia. Tieto transfery by nemuseli byť priame, mohli by sa udiať cez rôzne formy fiškálneho prepojenia vrátane eurobondov. Na eurobondy či dlhodobé transfery momentálne politická vôľa nie je, najmä v Nemecku. Vyjednávanie však pokračuje a Gréci hrajú agresívne. Nečudoval by som sa, keby Nemecko v poslednej chvíli pred hroziacim exitom Grécka ustúpilo.
.keby sa však Nemci na takéto transfery nechceli podujať, malo by Grécko šancu zotrvať v eurozóne? Len v prípade, že sa dokáže rýchlo zreformovať, zvýšiť produktivitu práce a zlepšiť výber daní. Toto by bol podľa môjho názoru pre Grécko a pre celú Európu najlepší scenár. Vyžadoval by si však od Grékov ďalšie krátkodobé obete a je otázne, ako dlho ešte budú Gréci ochotní zatínať zuby. Ak stratia trpezlivosť a Nemecko neustúpi v otázke transferov, tak grécky exit z eurozóny bude len otázkou času.
.pred eurozónou akoby stála nasledovná dilema: buď sa dohodne na fiškálnej a politickej únii, alebo dôjde k rozpadu menovej únie v dnešnej podobe. Obe riešenia majú obrovské náklady aj riziká. Čo sa vám zdá z amerického odstupu najprijateľnejšie? Ani jedno z týchto extrémnych riešení nepovažujem za dobré. Väčšiu mieru fiškálnej integrácie si viem predstaviť, ale Spojené štáty európske, to nie, na to sa mi zdajú Európania príliš rôznorodí. To by bolo veľmi hašterivé spoločenstvo. Navyše by juhoeurópske štáty stratili motiváciu reformovať svoje sklerotické ekonomiky.
.riadený proces rozpadu eura by bol dobrý nápad? To si tiež neviem celkom dobre predstaviť. Vyhlásenie začiatku takého procesu by mohlo spôsobiť okamžitý kolaps bankových sektorov v slabších krajinách eurozóny. Len čo si totiž ľudia uvedomia, že ich krajina môze vystúpiť z eurozóny, rozbehnú sa do bánk vybrať si svoje eurá predtým, ako im ich vrchnosť vymení za drachmy, pesety či koruny. V Grécku sa to už nejaký čas deje, čo dáva úplný zmysel. Veď ak má Grécko čo i len 20-percentnú pravdepodobnosť vystúpenia z eurozóny, tak pri očakávanom 50-percentnom poklese drachmy voči euru má vklad v gréckej banke očakávaný výnos približne mínus 10 percent.
.ste proti fiškálnej únii aj proti rozpadu eurozóny, čo je východisko? Som za zachovanie menovej únie bez fiškálnej únie. Najradšej by som videl návrat k pôvodnému modelu spred 20 rokov, podľa ktorého je každá krajina eurozóny zodpovedná len za svoje vlastné dlhy a nikto nikoho nesmie zachraňovať.
.to sme tu už však mali a dnes vidíme bankrotujúce krajiny. Ale bankrot krajiny v zásade nie je problém: tí, ktorí nakúpili vládne dlhopisy, si jednoducho odpíšu straty a idú ďalej. Problém nastáva vtedy, keď tie vládne dlhopisy predstavujú veľkú časť bankových aktív v krajine, pretože v takom prípade bankrot krajiny môže spôsobiť kolaps celého bankového sektora, čo môže mať katastrofálne následky pre celú ekonomiku. Preto treba prepísať bankové regulácie tak, aby banky už nemali takú silnú motiváciu vo veľkom nakupovať vládne dlhopisy, ako to bolo doteraz.
.lenže ako riešiť súčasnú krízu, ktorá hrozí výbuchom? Kľúčové je zabrániť hromadnému kolapsu bánk. Treba okamžitú a veľkú bankovú rekapitalizáciu, cez nejaký euroval, alebo Európsku cen - trálnu banku (ECB). Zvýšená angažovanosť ECB môže mať za následok zvýšenie inflácie, ale to je teraz to menšie zlo.
.aj vy ste jej sympatizant? Osobne si myslím, že mierne škrtenie vládnych výdavkov by bolo pre Európu prospešné. Väčšine z nás by prospelo vyradiť z jedálnička zopár zákuskov a zhodiť trochu tuku. To isté platí pre európske verejné sektory, ktoré sa dlhé roky prejedali. No súhlasím s kritikmi Merkelovej v tom, že prílišné škrtenie výdavkov by mohlo ublížiť. Väčší dôraz by som preto kládol na priame urýchlenie reforiem, ako napríklad viac liberalizácie a privatizácie v južnej Európe. To je totiž jediná skutočne prorastová cesta pre Európu v dlhodobom horizonte. Fiškálne stimuly, o ktorých mnohí „prorastoví" ekonómovia s obľubou hovoria, sú drahé a účinkujú len krátkodobo, ako keď si dáte kávu na povzbudenie. Európa potrebuje namiesto kávy lepšiu životosprávu.
.v Európe si viacerí (vrátane nášho časopisu) myslia, že pomoc Grécku nemala efekt a krajina bude musieť opustiť eurozónu. Môžu byť podľa vás Gréci zachránení v rámci eurozóny? Áno, Grécko môže zotrvať v eurozóne, ak sa na to nájde dostatočne silná politická vôľa. Jedným spôsobom by boli fiškálne transfery, keďže Grécko je pomerne malá krajina. Ak bude chcieť, Európa si môže vydržiavať Grécko tak, ako si Dánsko vydržiava Grónsko alebo ako si zvyšok USA vydržiava štáty ako Mississippi alebo Západná Virgínia. Tieto transfery by nemuseli byť priame, mohli by sa udiať cez rôzne formy fiškálneho prepojenia vrátane eurobondov. Na eurobondy či dlhodobé transfery momentálne politická vôľa nie je, najmä v Nemecku. Vyjednávanie však pokračuje a Gréci hrajú agresívne. Nečudoval by som sa, keby Nemecko v poslednej chvíli pred hroziacim exitom Grécka ustúpilo.
.keby sa však Nemci na takéto transfery nechceli podujať, malo by Grécko šancu zotrvať v eurozóne? Len v prípade, že sa dokáže rýchlo zreformovať, zvýšiť produktivitu práce a zlepšiť výber daní. Toto by bol podľa môjho názoru pre Grécko a pre celú Európu najlepší scenár. Vyžadoval by si však od Grékov ďalšie krátkodobé obete a je otázne, ako dlho ešte budú Gréci ochotní zatínať zuby. Ak stratia trpezlivosť a Nemecko neustúpi v otázke transferov, tak grécky exit z eurozóny bude len otázkou času.
.pred eurozónou akoby stála nasledovná dilema: buď sa dohodne na fiškálnej a politickej únii, alebo dôjde k rozpadu menovej únie v dnešnej podobe. Obe riešenia majú obrovské náklady aj riziká. Čo sa vám zdá z amerického odstupu najprijateľnejšie? Ani jedno z týchto extrémnych riešení nepovažujem za dobré. Väčšiu mieru fiškálnej integrácie si viem predstaviť, ale Spojené štáty európske, to nie, na to sa mi zdajú Európania príliš rôznorodí. To by bolo veľmi hašterivé spoločenstvo. Navyše by juhoeurópske štáty stratili motiváciu reformovať svoje sklerotické ekonomiky.
.riadený proces rozpadu eura by bol dobrý nápad? To si tiež neviem celkom dobre predstaviť. Vyhlásenie začiatku takého procesu by mohlo spôsobiť okamžitý kolaps bankových sektorov v slabších krajinách eurozóny. Len čo si totiž ľudia uvedomia, že ich krajina môze vystúpiť z eurozóny, rozbehnú sa do bánk vybrať si svoje eurá predtým, ako im ich vrchnosť vymení za drachmy, pesety či koruny. V Grécku sa to už nejaký čas deje, čo dáva úplný zmysel. Veď ak má Grécko čo i len 20-percentnú pravdepodobnosť vystúpenia z eurozóny, tak pri očakávanom 50-percentnom poklese drachmy voči euru má vklad v gréckej banke očakávaný výnos približne mínus 10 percent.
.ste proti fiškálnej únii aj proti rozpadu eurozóny, čo je východisko? Som za zachovanie menovej únie bez fiškálnej únie. Najradšej by som videl návrat k pôvodnému modelu spred 20 rokov, podľa ktorého je každá krajina eurozóny zodpovedná len za svoje vlastné dlhy a nikto nikoho nesmie zachraňovať.
.to sme tu už však mali a dnes vidíme bankrotujúce krajiny. Ale bankrot krajiny v zásade nie je problém: tí, ktorí nakúpili vládne dlhopisy, si jednoducho odpíšu straty a idú ďalej. Problém nastáva vtedy, keď tie vládne dlhopisy predstavujú veľkú časť bankových aktív v krajine, pretože v takom prípade bankrot krajiny môže spôsobiť kolaps celého bankového sektora, čo môže mať katastrofálne následky pre celú ekonomiku. Preto treba prepísať bankové regulácie tak, aby banky už nemali takú silnú motiváciu vo veľkom nakupovať vládne dlhopisy, ako to bolo doteraz.
.lenže ako riešiť súčasnú krízu, ktorá hrozí výbuchom? Kľúčové je zabrániť hromadnému kolapsu bánk. Treba okamžitú a veľkú bankovú rekapitalizáciu, cez nejaký euroval, alebo Európsku cen - trálnu banku (ECB). Zvýšená angažovanosť ECB môže mať za následok zvýšenie inflácie, ale to je teraz to menšie zlo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.