.pred pár dňami sa v Hurbanove vraždilo. Obeťou strelca boli Rómovia. Nešlo o rasový motív?
Myslím si, že to zrejme nebol rasovo motivovaný prípad a spolieham sa na políciu, že ak tam rasový motív bol, tak to potvrdí a nebude to musieť napokon riešiť Štrasburg. Zaujímavá je na tom iná vec. Na rôznych diskusiách sa človek, ktorý spáchal tento beštiálny trestný čin, vykresľuje takmer ako národný hrdina. A médiá ho vykresľujú ako slušného čestného človeka.
.mohol to byť slušný človek, u ktorého nastal skrat?
Nie, podľa mňa to nebol slušný človek, pretože držal nelegálnu zbraň. Slušní ľudia nedržia doma nelegálnu zbraň.
.ste prvým rómskym poslancom v samostatnej Slovenskej republike. Ako sa to stalo?
Mal som klasický životný príbeh ako mnohí ľudia na Slovensku. Akurát s jedným rozlíšením – som Róm.
.nepochádzate z asimilovanej rodiny, vyrástli ste v osade.
Áno, ale nie je to klasická osada. Sú tam murované domy, nie drevené chatrče.
.sú levočskí Rómovia iní ako povedzme tí z Luníka IX?
Samozrejme. Rómovia nikdy neboli homogénnou skupinou. Máme rôzne skupiny Rómov a máme medzi sebou aj neslušných ľudí, aj veľmi veľa slušných ľudí. Prúser je v tom, že tí neslušní sú najviac prezentovaní a tvoria obraz celej komunity, čo je strašne zlé.
.vy ste v Levoči vyrastali medzi tou kultivovanejšou rómskou komunitou?
Ale aj v Levoči sa to už zhoršuje, keďže tá komunita dnes nepracuje a nemá dostatok financií na to, aby sa rozvíjala. Upadá. O desať-pätnásť rokov sa bude približovať Luníku IX.
.čo ešte bolo dôležité pri vašom osobnom vývoji?
Vyrastal som za totalitného režimu, kde neexistovali segregované triedy, bol som súčasťou integrovaného vzdelávania. V triede na základnej škole sme boli štyria Rómovia a traja sme napokon skončili strednú školu maturitnou skúškou. Všetci traja sme boli z osady, ale mali sme v triede pozitívne vzory.
.možno ešte dôležitejšiu rolu zohralo to, že obaja vaši rodičia pracovali.
V totalitnom režime boli pre Rómov pracovné príležitosti. Môj otec pracoval celý život v Čechách ako bagrista a mama bola upratovačka v materskej škole. Sme štyria súrodenci a traja máme vzdelanie, hoci bratia nemajú maturitu.
.rodičom záležalo na vzdelaní?
Nenútili nás, aby sme dosahovali v škole dobré výsledky, ale vytvorili nám podmienky, aby sme čokoľvek, čo sme na štúdium potrebovali, dostali. Mali na to aj finančné možnosti vďaka tomu, že totalitný režim umožnil Rómom pracovať.
.ale napriek tomu vo vašej generácii nie sú tisícky vzdelaných Rómov. Prečo?
Neviem prečo, takých rómskych rodín, ako bola naša, bolo veľa. Ale čítal som jednu štúdiu, ktorá porovnávala krajiny podľa počtu vysokoškolsky vzdelaných Rómov a Slovensko vyšlo z toho ako krajina s najvyšším počtom Rómov s vysokou školou. Je to pravdepodobne výsledkom systému, ktorý zaviedol totalitný režim. Nebola tam žiadna segregácia.
.keby ste vyrastali dnes, nedosiahnete také dobré vzdelanie?
S vysokou pravdepodobnosťou by som dnes bol na úrade práce, ak by som chodil do segregovanej školy a nemal nerómskych spolužiakov.
.keď ste zmaturovali, išli ste kopať kanály. Prečo?
Počas štúdia na strednej škole som celý čas bol v nerómskom svete a po strednej škole som sa doň vrátil a zistil som, že som iný.
.to zistenie bolo príjemné, či nepríjemné?
Nepríjemné, zistil som, že to, čo robia moji kamaráti z osady, ja neviem robiť.
.napríklad čo?
Manuálne pracovať. Moji rovesníci sa rozprávali o svojich skúsenostiach z práce a mne hovorili, že ja to nikdy nedokážem, lebo som už študovaný.
.ako študovaný ste boli v osade menejcenný?
Nie, ale mal som komplex z toho, že som nikdy neskúsil prácu, ktorú robia moji kamaráti. Bolo to obdobie, keď som chcel zapadnúť do svojej rovesníckej skupiny. Tak som robil s nimi výkopové práce a trvalo mi polroka, kým som sa im vyrovnal. Dnes, keď stretnem svojich kamarátov z Levoče, tak povedia: ty si bol jeden z nás, bol si dobrý kopáč.
.ste preto v ich očiach vyššie?
V rómskej komunite, ak je niekto veľmi študovaný a nie je dostatočne previazaný so svojou skupinou, tak ho neberú ako jedného z nich.
.a ako ho berú?
Ako namysleného človeka, ktorý sa chce stať gádžom.
.vy ste nikdy nemali túžbu vymaniť sa z rómskej komunity a žiť ako „gadžo“?
Nie.
.kedy prišla túžba ďalej sa vzdelávať?
Asi štyri roky som putoval po stavbách. Založil som si rodinu, vrátil som sa domov a zistil som, že tu nemám šancu zamestnať sa. Keď sme sa o prácu uchádzali dvaja a ten druhý bol neróm, tak si vybrali toho druhého. Ja som nechápal prečo. To bol dôvod, prečo som začal študovať. A hneď som aj začal pracovať s Rómami. Založil som rómsky klub, ktorý sa venoval rómskym deťom v Levoči.
.vyrastali ste v kultivovanejšej rómskej komunite, mali ste fungujúcu rodinu a chodili ste do triedy, kde prevažovali nerómski spolužiaci. Okrem toho však muselo byť aj niečo vo vašej povahe, že ste neostali pri kopaní kanálov. Čo to je?
Som tvrdohlavý a aj keď som niekedy nedosiahol to, čo som chcel, tak som sa nevzdal. Som dostatočne vytrvalý. To nemá nič spoločné s etnicitou, to sú osobné vlastnosti človeka. Napríklad za poslanca som kandidoval štyrikrát a až na štvrtý raz som sa dostal do politiky.
.skúšali ste to najprv v regionálnych voľbách?
Áno.
.prečo ste chceli ísť do politiky?
Dlhé roky som bol iba rómskym aktivistom, som v tejto problematike od roku 1998. Začal som ako sociálny pracovník, potom som koordinoval zakladanie komunitných centier, potom som prešiel do štátnej správy, kde som bol poradcom okresného prednostu. Pracoval som aj v úrade splnomocnenca u Kláry Orgovánovej. Posledných šesť rokov som aj vysokoškolským učiteľom, pôsobil som na univerzite v Nitre a teraz som na Vysokej školy sv. Alžbety.
.pracovali ste aj na úrade vlády, keď bola premiérkou Iveta Radičová. Aká to bola skúsenosť?
Bol som riaditeľom odboru, ktorý mal na starosti 200 miliónov eur, s ktorými sa malo niečo urobiť v rómskych komunitách. Zdedili sme systém, ktorý nastavila predchádzajúca vláda, presnejšie ministerstvo výstavby, ktoré ovládala SNS. A keď som prišiel do úradu, zistil som, že z 200 miliónov je už iba 100 miliónov eur, lebo 100 miliónov eur sa už minulo na projekty, ktoré sa síce vykazujú ako relevantné pre rómsku komunitu, ale v skutočnosti to tak nebolo, a mne ako Rómovi sa to nepáčilo.
.na čo sa tých 100 miliónov minulo?
Napríklad sa z toho opravila základná škola, do ktorej chodili štyria rómski žiaci, ale na východnom Slovensku sa žiadna škola neopravila, hoci do nej chodí aj 80 percent Rómov. Mal som veľké výhrady voči tomu, že sa z tých peňazí opravili námestia, po ktorých vraj chodia aj Rómovia, teda majú nejakú relevanciu k Rómom, ale pritom v osade nebola pitná voda ani kanalizácia a vodovod.
.čo ste s tým chceli urobiť?
Chcel som, aby vláda Ivety Radičovej priznala, že nemáme na Rómov 200 miliónov eur, ale len 100 miliónov. Tých prvých 100 miliónov sa použilo na iné účely. To by znamenalo, že týchto 100 miliónov by sa muselo nahradiť peniazmi zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, mal som dilemu, či chrániť pred Európskou komisiou záujmy Slovenska alebo klamať. A rozhodol som sa, že nebudem v Bruseli klamať. Preto nám potom na istý čas zastavili peniaze a vysokí štátni úradníci mi pohrozili, že buď zmením názor, alebo z tohto miesta odídem.
.a odišli ste.
Áno. Bol sklamaný z toho, že mnohé mimovládne organizácie, s ktorými som počas Ficovej vlády kričal, keď sa robili zlé veci, neboli schopné povedať: je to zlé. A nebudeme kryť niečo, čo sme nespôsobili – spôsobili to ľudia spojení s SNS. Chcel som, aby sme urobili dohodu s EÚ, že namiesto 200 miliónov eur máme iba 100 miliónov a urobme relokáciu.
.hovorili ste o tom s Ivetou Radičovou?
Áno. Keď som s ňou o tom prvýkrát hovoril, tak povedala, že je to svinstvo a potom bola súčasťou toho, že som sa z toho úradu musel odísť. Sklamanie bolo obrovské a frustrujúce a povedal som si, že si dám pokoj od rómskej problematiky a začal som sa venovať iba vysokoškolskej práci.
.baví vás učiť?
Áno. Prednášam sociálne služby, sociálnu politiku, krízovú intervenciu a dlhé roky som učil rómsky jazyk.
.sme krajina, ktorá produkuje asi najviac sociálnych pracovníkov, ale stále nám niekde chýbajú. Kde tí vyštudovaní sociálni pracovníci končia?
Odpoviem slovami jedného vysokoškolského profesora: Keď už nič iné, tak títo absolventi, kultivujú slovenskú spoločnosť. Keď už nič iné.
.ale pre štát je to trochu drahá kultivácia.
Áno, aj keď Vysoká škola sv. Alžbety je súkromná.
.aj ona dostáva príspevok od štátu, hoci menší ako štátne školy.
Áno, ale na Slovensku je stále nedostatok sociálnych pracovníkov. V štátnych aj samosprávnych úradoch je ešte veľa ľudí, ktorí nemajú potrebné vzdelanie. Preto aj keď vyprodukujeme veľa ľudí, oni ešte stále nájdu uplatnenie. Medzi študentami je aj veľa ľudí, ktorí si externou formou len dopĺňajú vzdelanie. oni už majú prácu. Napríklad veľký počet policajtov absolvuje toto štúdium.
.neštuduje sociálnu prácu veľa ľudí len preto, že je to najľahšia cesta k vysokoškolskému diplomu?
Možno áno, nepopieram to. Ale nie všetci majú na to, aby zvládli medicínu či právo, ale túžia mať vysokoškolský diplom.
.ale na sociálnu prácu treba okrem diplomu osobné predpoklady – charizmu, empatiu, nasadenie...
Presne tak. Kvalitný sociálny pracovník nesmie mať predsudky, je odolný voči akejkoľvek diskriminácii, je empatický, ale aj jeho empatia musí mať bariéry, nesmie sa rozplakať pri každom klientovi a dať mu peniaze z vlastných. Vzdelanie môže nadobudnúť hocikto, ale dobrým sociálnym pracovníkom sa nemôže stať hocikto.Veľký počet študentov sa nestane dobrými sociálnymi pracovníkmi.
.nemáte z toho ako učiteľ depresiu?
Ale veď ani všetci právnici nebudú dobrými právnikmi. Ani všetci absolventi medicíny nebudú dobrými lekármi. Keďže sociálnu prácu študuje oveľa viac ľudí, aj ten „odpad“ je oveľa väčší ako v prípade právnikov či medikov.
.kedy ste sa zoznámili s Igorom Matovičom?
Asi dva alebo tri mesiace pred voľbami. Zoznámili sme sa na jednej besede, ktorú poriadala naša škola. Položil som mu otázku a dostal som prekvapivú odpoveď. Počas tej diskusie Igor Matovič povedal, že im chýbajú ľudia, ktorí sa rozumejú rómskej problematike, a že bude rád, keď budem súčasťou jeho kandidátky.
.to povedal priamo na tej diskusii? Veď vás vôbec nepoznal.
Áno, bolo to spontánne a prekvapivé. Neviem, či mal o mne nejaké informácie, ale verejne ma vyzval, aby som kandidoval s nimi. Ponuku zopakoval aj po diskusii, keď sme boli na káve. Ja som sa poďakoval a ponuku odmietol.
.prečo?
Bol som spokojný s tým, čomu som sa vtedy venoval.
.veď predtým ste chceli do politiky?
Bolo to už v období, keď som sa už chcel stiahnuť z rómskej témy, bolo to po tej skúsenosti, ktorú som mal na úrade vlády.
.čím vás napokon Igor Matovič presvedčil?
Radil som sa s kamarátmi a oni mi povedali: choď do toho!
.ako ste vnímali Matovičovo dovtedajšie pôsobenie v politike?
Priniesol nové prvky, ktoré som vnímal kontroverzne. Poukazoval na problémy, na ktoré nikto verejne nepoukazoval, ale spôsob, akým to robil, bol pre mňa kontroverzný. Ale povedal som si: prečo nie, keď tento spôsob má úspech? A príjemné bolo pre mňa, že sa nebál kritizovať aj koalíciu, ktorej bol súčasťou.
.ako ste vnímali rozpad Matovičovej kandidatúry?
Bolo mi ľúto, čo sa deje. Nie celkom som bol zainteresovaný do celého problému. Bolo mi ľúto za tými, čo odišli – samozrejme za niektorými viac, za inými menej. Nechcem to hodnotiť, či to bolo správne alebo nesprávne.
.keby vás vyzval Matovič na detektor lži?
S vysokou pravdepodobnosťou by som išiel. Ale oni zrejme mali vážne dôvody, aby urobili to, čo urobili.
.vy teraz navrhujete odvolanie splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Prečo?
Nepovedal som, že chcem jeho odvolanie. Povedal som, že vláda by mala urobiť všetko pre to, aby sa na túto stoličku nedostal človek za odmenu a že ten človek musí byť dostatočne spätý s rómskou komunitou.
.miroslav Pollák nie je s ňou spätý?
Nie.
.nevadí vám skôr to, že nie je Róm?
Vôbec nie, toto mi nikdy nevadilo.
.angažoval sa dlhší čas v tejto téme.
Áno, ale ak aj robíte dlho v tejto problematike, vôbec to neznamená, že jej rozumiete a že máte osobné predpoklady na túto funkciu.
.aké sú to predpoklady?
Musíte byť dostatočnou autoritou, dostatočne priebojný, razantný, mať znalosti advokácie a vyjednávania s ľuďmi, ktorých sa téma dotýka. Nemyslím si, že Miro Pollák mal tieto schopnosti.
.nie je problém v samotnej tej funkcii? Nemal by mať túto problematiku na starosti politik?
Súhlasím. Splnomocnenec nemá dostatok kompetencií, aby mohol veci riešiť. Táto funkcia si žiada politické krytie a kto ho nemá, nemal by brať politickú zodpovednosť, lebo táto téma si vyžaduje politickú vôľu. V podobnej situácii bola aj Klára Orgovánová, ktorá bola jedna z najúspešnejších vládnych splnomocnencov a ktorá sa nebála ísť aj proti rozhodnutiam politikov a ísť do konfrontácie s nimi. U Mira Polláka som videl rezignáciu.
.keby Robert Fico v štýle svojej novej politiky dal ponuku vám?
Nikto mi tú funkciu neponúkol a ja sa nechcem vzdať mandátu. Je to niečo symbolické pre Rómov, že som prvý rómsky poslanec v samostatnom Slovensku. Tu v parlamente je oveľa viac priestoru na to, aby som mohol na problémy upozorňovať a hľadať riešenia.
.ozvali ste sa proti internátnym školám. Prečo?
Áno, vyvinuli sme tlak a aj vďaka nám sa do programového vyhlásenia dostalo, že internátne školy budú na dobrovoľnej báze a nebude to systémové, teda nie pre všetky rómske deti. Tento typ vzdelávania nie je vhodný pre rómskych žiakov. A sú tu skúsenosti z Kanady, Austrálie, Vatikánu s takýmto vzdelávaním a všetky dopadli zle.
.vaša alternatíva?
Ja navrhujem celodenný výchovný systém: dieťa príde ráno do školy a odíde večer o šiestej. Absolvuje vyučovací proces, potom prípravu na ďalší deň a záujmovú krúžkovú činnosť, kde môže nadobudnúť kultúrne vzorce, ktoré by nenadobudlo v osade. Tento spôsob vzdelávania je humánnejšší, dieťa nie je odtrhnuté od rodiny, nehovoriac o tom, že je to oveľa lacnejší spôsob.
.ale večer sa vráti do svojej rodiny, ten efekt môže byť preto menší.
Máte pravdu, dieťa sa vráti do špiny, do chatrče, kde bez vody a toalety býva desať-pätnásť ľudí. Dvadsať rokov hovoríme, že problém vzdelávania rómskych žiakov je v rodine. Áno, veľký podiel viny má rodina, ale porovnateľný podiel má na tom aj škola.
.nejde len o často zlý vplyv rodiny, ale o sociálnu patológiu v osade, z ktorej by bolo dobré dieťa vytrhnúť.
Áno, rómska problematika nespočíva len vo vzdelávaní, je oveľa širšia. A nie je dobré vytrhnúť jeden podproblém a sústrediť sa len naň. Sú tu aj iné problémy: bývanie, zdravotný stav, zamestnanosť, chudoba. Keď riešime iba jednu vec, tak to nie je veľmi efektívne vo vzťahu k využívaniu verejných financií. Rómsku problematiku treba riešiť komplexne.
.máte predstavu, ako zmeniť sociálny systém?
Tento systém má svoje rezervy, ktoré využívajú aj niektorí jednotlivci z radov Rómov. Keby sme ho zreformovali aj desaťkrát a keby sme ho obmedzili na to, že Rómovia budú dostávať len stravu, vyrieši to problém?
.neexistuje žiadne zázračné riešenie, treba viacero postupných krokov, ako sú zmeny v sociálnom systéme.
Áno, ten systém je nemotivujúci pre všetkých, ktorí sa v ňom nachádzajú. Neoplatí sa pracovať. Ak sa jeden človek z rodiny zamestná, automaticky to ovplyvní spoločne posudzovanú dávku, ktorou štát prispieva. Ak sa otec zamestná a dostane 250 eur, tak celá rodina dostane o 250 eur menej na sociálnych dávkach. No oplatí sa pracovať?
.ako vyzerá také komplexné riešenie?
Prídete do osady a začnete robiť aktivity súvisiace so vzdelávaním, s bývaním, so zdravím, so zamestnaním. Robíte v tejto lokalite všetko, aby bol posun viditeľný. My sme sa štátne peniaze namiesto toho robili v osadách kurzy varenia či počítačové kurzy. Toto musí prestať.
.veríte v masívny štátny program v kritických lokalitách?
Štátny áno, ale môžeme na to používať eurofinancie.
.nemáme ani dostatok ľudského kapitálu na taký rozsiahly sociálny program.
Myslím si, že ľudí máme dostatok.
.a nie je na to ani politická vôľa.
Politická vôľa je vážnejšia vec, máte pravdu, nie je dostatočná. Ale myslím si, že tie veci, ktoré sa odohrali v nedávnej minulosti – Hurbanovo, Batizovce, Krásna Hôrka, Malacky -- môžu priniesť aj politickú vôľu. Musíme nájsť riešenia, lebo chudobní Rómovia sú súčasťou a záťažou sociálneho systému a nevytvárajú hodnoty. Slovensko sa s tým raz bude musieť vysporiadať. Buď teraz alebo o desať rokov a vtedy to bude stáť oveľa viac peňazí a viac energie a úsilia.
.žiadna vláda si to nezadefinovala ako strategický problém so silným politickým tlakom. Prečo?
Každá vláda to dala medzi svoje priority, ale nikdy sa prioritne k tejto téme nestavala. Nemala dostatok odvahy. Bola to zbabelosť politikov. Ale investície do tejto problematiky, sú investície do Slovenska. Pre Slovensko je výhodné investovať do riešenia rómskej témy, lebo napokon na tom Slovensko získa.
.celá diskusia, ktorá sa najmä v 90. rokoch na Slovensku viedla, bola deformovaná. A môže za to aj tretí sektor, ktorý zdôrazňoval, že my musíme Rómom pomáhať a chrániť ich. Ale skutočné riešenia musia byť kombináciou aj pozitívnych, aj reštrikčných opatrení.
Presne tak. Ja som mal v parlamente vystúpenie, kde som povedal: nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo. Platí to aj o Rómoch. Žiadna intervencia štátu nesmie byť zadarmo. Každý človek v tejto krajine, ak chce od štátu pomoc, musí odviesť činnosť verejnoprospešného charakteru alebo zvýšiť svoju kvalifikáciu. Každá intervencia musí byť podmienená. Nemali by sa znižovať dávky v hmotnej núdzi, rozumnejšie je prepojiť sociálny systém na povinnosti. Určitá časť peňazí musí byť podmienená správaním, starostlivosťou o deti, o svoje životné prostredie. Ak dlhodobo človek vykazuje, že je problematický, tak týchto ľudí treba identifikovať a regulovať štátnu pomoc tak, aby ju nemohli zneužiť. Teraz je v parlamente návrh zákona na obmedzenie rodičovského príspevku pre rodiny. Na príspevok bude mať nárok len tá rodina, ktorej aspoň jeden z rodičov platil poistné po dobu 270 dní. Takéto populistické návrhy poškodia veľké množstvo ľudí, ktorí sa dlhodobo snažia dostať sa na pracovný trh a on ich nemôže absorbovať. Takýchto ľudí máme veľa na východnom Slovensku a nie sú to Rómovia.
.máte aj vy nejakú vlastnú iniciatívu, ktorú predložíte parlamentu?
Prvý veľký návrh zákona, na ktorom robím, je zákon, ktorý rieši vlastnícke vzťahy v nelegálnych osadách. Je to zákon na Slovensku potrebný, lebo štát dlhodobo nezabezpečoval vlastnícke práva ľudí v lokalitách, kde bývajú Rómovia. Dal som parlamentných právnikom urobiť analýzu právnických dokumentov od monarchie až po súčasnosť a tá dokazuje, že štát vytváral zákony na to, aby sa Rómovia usadili v tých lokalitách, kde sa usadili. Osady nevznikali po 89. roku, vznikali za socializmu, alebo ešte skôr, sú staré 40-80 rokov. Ak štát legislatívne umožňoval zabrať cudzí pozemok a dlhodobo akceptoval tento stav, tak teraz musí nájsť riešenie. To riešenie nie je v tom, že Batizovce zbúrajú chatrč ani to, že Kotleba dostane pozemok v Krásnohorskom Podhradí a zbúra všetky chatrče. Ak by sme to takto riešili, budeme mať stotisíc bezdomovcov, ktorí prídu do centier miest a budú otravovať ľudí. Chceme to?
.ako to riešiť?
Rómovia sa nedostanú k pozemkom zadarmo, ale štát pripraví podmienky tak, aby si ich mohli kúpiť. Filozofia môjho návrhu spočíva v tom, , aby v prvom rade majiteľov týchto pozemkov odškodnil. Buď vo forme výmeny pozemkov alebo formou finančnej náhrady. Štát by napríklad požičal mestám a obciam peniaze na to, aby tie pozemky odkúpili a následne do piatich rokov by si museli Rómovia tie pozemky od obcí odkúpiť. Týkalo by sa to iba tých lokalít, ktoré ich užívatelia používajú minimálne 30-40 rokov.
.a keď si ho neodkúpia?
Predpokladám, že väčšina Rómov si pozemky odkúpi. Zisťoval som, čo stoja tieto pozemky. Je to od 60 centov za meter štvorcový až po tri eurá. Nepotrebujú viac ako 100 metrov štvorcových, čo je 300 eur. Za päť rokov to musia splatiť. A vráti sa to späť do štátneho rozpočtu.
.ale určite nie všetci si pôdu odkúpia?
Identifikujeme tých problémových. Teraz sú problémoví všetci, keď sú na cudzích pozemkoch. Dáme im šancu nebyť problémoví. Ja som prišiel iba s filozofiou zákona, aby Rómovia nedostali nič zadarmo, teraz je to ešte v rukách právnikov.
.vy ste politicky napravo alebo naľavo?
Napravo od stredu. Chvíľu som bol aj súčasťou Mostu a som bývalý volič SMK.
.čo sa vám nepáčilo v Moste?
Že sa hneď vzdal rómskej témy.
.existuje štúdia SAV, že viera môže Rómom výrazne pomôcť. Vidíte to tak aj vy?
Je to pravda, písal som o tom dizertačnú prácu.
.ktorým cirkvám sa darí v rómskych komunitách?
Na bardejovskej Poštárke pôsobia saleziáni a ich výsledky sú porovnateľné s výsledkami neregistrovanej cirkvi (letničné charizmatické hnutie), ktorá pôsobí na Spiši pod vedením Emila Adama. Aj Jehovisti dosahujú veľmi dobré výsledky v zmene kvality života Rómov. Nezaváži konfesia, ale prístup a spolupráca cirkvi s Rómami. Je to výzva pre majoritné cirkvi, aby sa začali touto témou viac zaoberať. Cirkevné spoločenstvá urobili zatiaľ oveľa viac ako štát.
.aké sú vaše politické ambície?
Rodina ma trošku brzdí v politických ambíciách. Potrebujem sa usadiť, doteraz som len lietal kade-tade a doma som bol málo.
.stále žijete v Spišskej Novej Vsi?
Áno. A chcem ostať na Spiši, tam sa cítim doma.
.vaša partnerka je Rómka?
Bývalá manželka je Rómka, aj súčasná partnerka je Rómka.
.to tak vyšlo, alebo ste vyslovene chceli iba Rómku?
Mal som frajerky aj nerómky, ale nechcel som to riskovať. Mal som stále frustrujúci pocit, že keby som sa dostal do takejto rodiny, že ma neprijmú.
.ako hovoríte doma?
Po rómsky. Je to náš materinský jazyk.
.máte ambíciu byť v politike pre Rómov tým pozitívnym vzorom, ktorý im chýba?
Budem veľmi rád, ale nechcem na seba upozorňovať. Keď pôjdu v mojich šľapajach, tak to budú dobré kroky.
Peter Pollák/
Narodil sa v roku 1973, vyrástol v Levoči. Vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na univerzite v Ružomberku získal aj titul PhD. Venoval sa sociálnym projektom pre Rómov, terénnu sociálnu prácu robil napríklad v Rudňanoch, potom pracoval v štátnej správe. Od roku 2006 je vysokoškolským pedagógom, pred voľbami pôsobil na Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety. Kandidoval na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Má tri deti.
Myslím si, že to zrejme nebol rasovo motivovaný prípad a spolieham sa na políciu, že ak tam rasový motív bol, tak to potvrdí a nebude to musieť napokon riešiť Štrasburg. Zaujímavá je na tom iná vec. Na rôznych diskusiách sa človek, ktorý spáchal tento beštiálny trestný čin, vykresľuje takmer ako národný hrdina. A médiá ho vykresľujú ako slušného čestného človeka.
.mohol to byť slušný človek, u ktorého nastal skrat?
Nie, podľa mňa to nebol slušný človek, pretože držal nelegálnu zbraň. Slušní ľudia nedržia doma nelegálnu zbraň.
.ste prvým rómskym poslancom v samostatnej Slovenskej republike. Ako sa to stalo?
Mal som klasický životný príbeh ako mnohí ľudia na Slovensku. Akurát s jedným rozlíšením – som Róm.
.nepochádzate z asimilovanej rodiny, vyrástli ste v osade.
Áno, ale nie je to klasická osada. Sú tam murované domy, nie drevené chatrče.
.sú levočskí Rómovia iní ako povedzme tí z Luníka IX?
Samozrejme. Rómovia nikdy neboli homogénnou skupinou. Máme rôzne skupiny Rómov a máme medzi sebou aj neslušných ľudí, aj veľmi veľa slušných ľudí. Prúser je v tom, že tí neslušní sú najviac prezentovaní a tvoria obraz celej komunity, čo je strašne zlé.
.vy ste v Levoči vyrastali medzi tou kultivovanejšou rómskou komunitou?
Ale aj v Levoči sa to už zhoršuje, keďže tá komunita dnes nepracuje a nemá dostatok financií na to, aby sa rozvíjala. Upadá. O desať-pätnásť rokov sa bude približovať Luníku IX.
.čo ešte bolo dôležité pri vašom osobnom vývoji?
Vyrastal som za totalitného režimu, kde neexistovali segregované triedy, bol som súčasťou integrovaného vzdelávania. V triede na základnej škole sme boli štyria Rómovia a traja sme napokon skončili strednú školu maturitnou skúškou. Všetci traja sme boli z osady, ale mali sme v triede pozitívne vzory.
.možno ešte dôležitejšiu rolu zohralo to, že obaja vaši rodičia pracovali.
V totalitnom režime boli pre Rómov pracovné príležitosti. Môj otec pracoval celý život v Čechách ako bagrista a mama bola upratovačka v materskej škole. Sme štyria súrodenci a traja máme vzdelanie, hoci bratia nemajú maturitu.
.rodičom záležalo na vzdelaní?
Nenútili nás, aby sme dosahovali v škole dobré výsledky, ale vytvorili nám podmienky, aby sme čokoľvek, čo sme na štúdium potrebovali, dostali. Mali na to aj finančné možnosti vďaka tomu, že totalitný režim umožnil Rómom pracovať.
.ale napriek tomu vo vašej generácii nie sú tisícky vzdelaných Rómov. Prečo?
Neviem prečo, takých rómskych rodín, ako bola naša, bolo veľa. Ale čítal som jednu štúdiu, ktorá porovnávala krajiny podľa počtu vysokoškolsky vzdelaných Rómov a Slovensko vyšlo z toho ako krajina s najvyšším počtom Rómov s vysokou školou. Je to pravdepodobne výsledkom systému, ktorý zaviedol totalitný režim. Nebola tam žiadna segregácia.
.keby ste vyrastali dnes, nedosiahnete také dobré vzdelanie?
S vysokou pravdepodobnosťou by som dnes bol na úrade práce, ak by som chodil do segregovanej školy a nemal nerómskych spolužiakov.
.keď ste zmaturovali, išli ste kopať kanály. Prečo?
Počas štúdia na strednej škole som celý čas bol v nerómskom svete a po strednej škole som sa doň vrátil a zistil som, že som iný.
.to zistenie bolo príjemné, či nepríjemné?
Nepríjemné, zistil som, že to, čo robia moji kamaráti z osady, ja neviem robiť.
.napríklad čo?
Manuálne pracovať. Moji rovesníci sa rozprávali o svojich skúsenostiach z práce a mne hovorili, že ja to nikdy nedokážem, lebo som už študovaný.
.ako študovaný ste boli v osade menejcenný?
Nie, ale mal som komplex z toho, že som nikdy neskúsil prácu, ktorú robia moji kamaráti. Bolo to obdobie, keď som chcel zapadnúť do svojej rovesníckej skupiny. Tak som robil s nimi výkopové práce a trvalo mi polroka, kým som sa im vyrovnal. Dnes, keď stretnem svojich kamarátov z Levoče, tak povedia: ty si bol jeden z nás, bol si dobrý kopáč.
.ste preto v ich očiach vyššie?
V rómskej komunite, ak je niekto veľmi študovaný a nie je dostatočne previazaný so svojou skupinou, tak ho neberú ako jedného z nich.
.a ako ho berú?
Ako namysleného človeka, ktorý sa chce stať gádžom.
.vy ste nikdy nemali túžbu vymaniť sa z rómskej komunity a žiť ako „gadžo“?
Nie.
.kedy prišla túžba ďalej sa vzdelávať?
Asi štyri roky som putoval po stavbách. Založil som si rodinu, vrátil som sa domov a zistil som, že tu nemám šancu zamestnať sa. Keď sme sa o prácu uchádzali dvaja a ten druhý bol neróm, tak si vybrali toho druhého. Ja som nechápal prečo. To bol dôvod, prečo som začal študovať. A hneď som aj začal pracovať s Rómami. Založil som rómsky klub, ktorý sa venoval rómskym deťom v Levoči.
.vyrastali ste v kultivovanejšej rómskej komunite, mali ste fungujúcu rodinu a chodili ste do triedy, kde prevažovali nerómski spolužiaci. Okrem toho však muselo byť aj niečo vo vašej povahe, že ste neostali pri kopaní kanálov. Čo to je?
Som tvrdohlavý a aj keď som niekedy nedosiahol to, čo som chcel, tak som sa nevzdal. Som dostatočne vytrvalý. To nemá nič spoločné s etnicitou, to sú osobné vlastnosti človeka. Napríklad za poslanca som kandidoval štyrikrát a až na štvrtý raz som sa dostal do politiky.
.skúšali ste to najprv v regionálnych voľbách?
Áno.
.prečo ste chceli ísť do politiky?
Dlhé roky som bol iba rómskym aktivistom, som v tejto problematike od roku 1998. Začal som ako sociálny pracovník, potom som koordinoval zakladanie komunitných centier, potom som prešiel do štátnej správy, kde som bol poradcom okresného prednostu. Pracoval som aj v úrade splnomocnenca u Kláry Orgovánovej. Posledných šesť rokov som aj vysokoškolským učiteľom, pôsobil som na univerzite v Nitre a teraz som na Vysokej školy sv. Alžbety.
.pracovali ste aj na úrade vlády, keď bola premiérkou Iveta Radičová. Aká to bola skúsenosť?
Bol som riaditeľom odboru, ktorý mal na starosti 200 miliónov eur, s ktorými sa malo niečo urobiť v rómskych komunitách. Zdedili sme systém, ktorý nastavila predchádzajúca vláda, presnejšie ministerstvo výstavby, ktoré ovládala SNS. A keď som prišiel do úradu, zistil som, že z 200 miliónov je už iba 100 miliónov eur, lebo 100 miliónov eur sa už minulo na projekty, ktoré sa síce vykazujú ako relevantné pre rómsku komunitu, ale v skutočnosti to tak nebolo, a mne ako Rómovi sa to nepáčilo.
.na čo sa tých 100 miliónov minulo?
Napríklad sa z toho opravila základná škola, do ktorej chodili štyria rómski žiaci, ale na východnom Slovensku sa žiadna škola neopravila, hoci do nej chodí aj 80 percent Rómov. Mal som veľké výhrady voči tomu, že sa z tých peňazí opravili námestia, po ktorých vraj chodia aj Rómovia, teda majú nejakú relevanciu k Rómom, ale pritom v osade nebola pitná voda ani kanalizácia a vodovod.
.čo ste s tým chceli urobiť?
Chcel som, aby vláda Ivety Radičovej priznala, že nemáme na Rómov 200 miliónov eur, ale len 100 miliónov. Tých prvých 100 miliónov sa použilo na iné účely. To by znamenalo, že týchto 100 miliónov by sa muselo nahradiť peniazmi zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, mal som dilemu, či chrániť pred Európskou komisiou záujmy Slovenska alebo klamať. A rozhodol som sa, že nebudem v Bruseli klamať. Preto nám potom na istý čas zastavili peniaze a vysokí štátni úradníci mi pohrozili, že buď zmením názor, alebo z tohto miesta odídem.
.a odišli ste.
Áno. Bol sklamaný z toho, že mnohé mimovládne organizácie, s ktorými som počas Ficovej vlády kričal, keď sa robili zlé veci, neboli schopné povedať: je to zlé. A nebudeme kryť niečo, čo sme nespôsobili – spôsobili to ľudia spojení s SNS. Chcel som, aby sme urobili dohodu s EÚ, že namiesto 200 miliónov eur máme iba 100 miliónov a urobme relokáciu.
.hovorili ste o tom s Ivetou Radičovou?
Áno. Keď som s ňou o tom prvýkrát hovoril, tak povedala, že je to svinstvo a potom bola súčasťou toho, že som sa z toho úradu musel odísť. Sklamanie bolo obrovské a frustrujúce a povedal som si, že si dám pokoj od rómskej problematiky a začal som sa venovať iba vysokoškolskej práci.
.baví vás učiť?
Áno. Prednášam sociálne služby, sociálnu politiku, krízovú intervenciu a dlhé roky som učil rómsky jazyk.
.sme krajina, ktorá produkuje asi najviac sociálnych pracovníkov, ale stále nám niekde chýbajú. Kde tí vyštudovaní sociálni pracovníci končia?
Odpoviem slovami jedného vysokoškolského profesora: Keď už nič iné, tak títo absolventi, kultivujú slovenskú spoločnosť. Keď už nič iné.
.ale pre štát je to trochu drahá kultivácia.
Áno, aj keď Vysoká škola sv. Alžbety je súkromná.
.aj ona dostáva príspevok od štátu, hoci menší ako štátne školy.
Áno, ale na Slovensku je stále nedostatok sociálnych pracovníkov. V štátnych aj samosprávnych úradoch je ešte veľa ľudí, ktorí nemajú potrebné vzdelanie. Preto aj keď vyprodukujeme veľa ľudí, oni ešte stále nájdu uplatnenie. Medzi študentami je aj veľa ľudí, ktorí si externou formou len dopĺňajú vzdelanie. oni už majú prácu. Napríklad veľký počet policajtov absolvuje toto štúdium.
.neštuduje sociálnu prácu veľa ľudí len preto, že je to najľahšia cesta k vysokoškolskému diplomu?
Možno áno, nepopieram to. Ale nie všetci majú na to, aby zvládli medicínu či právo, ale túžia mať vysokoškolský diplom.
.ale na sociálnu prácu treba okrem diplomu osobné predpoklady – charizmu, empatiu, nasadenie...
Presne tak. Kvalitný sociálny pracovník nesmie mať predsudky, je odolný voči akejkoľvek diskriminácii, je empatický, ale aj jeho empatia musí mať bariéry, nesmie sa rozplakať pri každom klientovi a dať mu peniaze z vlastných. Vzdelanie môže nadobudnúť hocikto, ale dobrým sociálnym pracovníkom sa nemôže stať hocikto.Veľký počet študentov sa nestane dobrými sociálnymi pracovníkmi.
.nemáte z toho ako učiteľ depresiu?
Ale veď ani všetci právnici nebudú dobrými právnikmi. Ani všetci absolventi medicíny nebudú dobrými lekármi. Keďže sociálnu prácu študuje oveľa viac ľudí, aj ten „odpad“ je oveľa väčší ako v prípade právnikov či medikov.
.kedy ste sa zoznámili s Igorom Matovičom?
Asi dva alebo tri mesiace pred voľbami. Zoznámili sme sa na jednej besede, ktorú poriadala naša škola. Položil som mu otázku a dostal som prekvapivú odpoveď. Počas tej diskusie Igor Matovič povedal, že im chýbajú ľudia, ktorí sa rozumejú rómskej problematike, a že bude rád, keď budem súčasťou jeho kandidátky.
.to povedal priamo na tej diskusii? Veď vás vôbec nepoznal.
Áno, bolo to spontánne a prekvapivé. Neviem, či mal o mne nejaké informácie, ale verejne ma vyzval, aby som kandidoval s nimi. Ponuku zopakoval aj po diskusii, keď sme boli na káve. Ja som sa poďakoval a ponuku odmietol.
.prečo?
Bol som spokojný s tým, čomu som sa vtedy venoval.
.veď predtým ste chceli do politiky?
Bolo to už v období, keď som sa už chcel stiahnuť z rómskej témy, bolo to po tej skúsenosti, ktorú som mal na úrade vlády.
.čím vás napokon Igor Matovič presvedčil?
Radil som sa s kamarátmi a oni mi povedali: choď do toho!
.ako ste vnímali Matovičovo dovtedajšie pôsobenie v politike?
Priniesol nové prvky, ktoré som vnímal kontroverzne. Poukazoval na problémy, na ktoré nikto verejne nepoukazoval, ale spôsob, akým to robil, bol pre mňa kontroverzný. Ale povedal som si: prečo nie, keď tento spôsob má úspech? A príjemné bolo pre mňa, že sa nebál kritizovať aj koalíciu, ktorej bol súčasťou.
.ako ste vnímali rozpad Matovičovej kandidatúry?
Bolo mi ľúto, čo sa deje. Nie celkom som bol zainteresovaný do celého problému. Bolo mi ľúto za tými, čo odišli – samozrejme za niektorými viac, za inými menej. Nechcem to hodnotiť, či to bolo správne alebo nesprávne.
.keby vás vyzval Matovič na detektor lži?
S vysokou pravdepodobnosťou by som išiel. Ale oni zrejme mali vážne dôvody, aby urobili to, čo urobili.
.vy teraz navrhujete odvolanie splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Prečo?
Nepovedal som, že chcem jeho odvolanie. Povedal som, že vláda by mala urobiť všetko pre to, aby sa na túto stoličku nedostal človek za odmenu a že ten človek musí byť dostatočne spätý s rómskou komunitou.
.miroslav Pollák nie je s ňou spätý?
Nie.
.nevadí vám skôr to, že nie je Róm?
Vôbec nie, toto mi nikdy nevadilo.
.angažoval sa dlhší čas v tejto téme.
Áno, ale ak aj robíte dlho v tejto problematike, vôbec to neznamená, že jej rozumiete a že máte osobné predpoklady na túto funkciu.
.aké sú to predpoklady?
Musíte byť dostatočnou autoritou, dostatočne priebojný, razantný, mať znalosti advokácie a vyjednávania s ľuďmi, ktorých sa téma dotýka. Nemyslím si, že Miro Pollák mal tieto schopnosti.
.nie je problém v samotnej tej funkcii? Nemal by mať túto problematiku na starosti politik?
Súhlasím. Splnomocnenec nemá dostatok kompetencií, aby mohol veci riešiť. Táto funkcia si žiada politické krytie a kto ho nemá, nemal by brať politickú zodpovednosť, lebo táto téma si vyžaduje politickú vôľu. V podobnej situácii bola aj Klára Orgovánová, ktorá bola jedna z najúspešnejších vládnych splnomocnencov a ktorá sa nebála ísť aj proti rozhodnutiam politikov a ísť do konfrontácie s nimi. U Mira Polláka som videl rezignáciu.
.keby Robert Fico v štýle svojej novej politiky dal ponuku vám?
Nikto mi tú funkciu neponúkol a ja sa nechcem vzdať mandátu. Je to niečo symbolické pre Rómov, že som prvý rómsky poslanec v samostatnom Slovensku. Tu v parlamente je oveľa viac priestoru na to, aby som mohol na problémy upozorňovať a hľadať riešenia.
.ozvali ste sa proti internátnym školám. Prečo?
Áno, vyvinuli sme tlak a aj vďaka nám sa do programového vyhlásenia dostalo, že internátne školy budú na dobrovoľnej báze a nebude to systémové, teda nie pre všetky rómske deti. Tento typ vzdelávania nie je vhodný pre rómskych žiakov. A sú tu skúsenosti z Kanady, Austrálie, Vatikánu s takýmto vzdelávaním a všetky dopadli zle.
.vaša alternatíva?
Ja navrhujem celodenný výchovný systém: dieťa príde ráno do školy a odíde večer o šiestej. Absolvuje vyučovací proces, potom prípravu na ďalší deň a záujmovú krúžkovú činnosť, kde môže nadobudnúť kultúrne vzorce, ktoré by nenadobudlo v osade. Tento spôsob vzdelávania je humánnejšší, dieťa nie je odtrhnuté od rodiny, nehovoriac o tom, že je to oveľa lacnejší spôsob.
.ale večer sa vráti do svojej rodiny, ten efekt môže byť preto menší.
Máte pravdu, dieťa sa vráti do špiny, do chatrče, kde bez vody a toalety býva desať-pätnásť ľudí. Dvadsať rokov hovoríme, že problém vzdelávania rómskych žiakov je v rodine. Áno, veľký podiel viny má rodina, ale porovnateľný podiel má na tom aj škola.
.nejde len o často zlý vplyv rodiny, ale o sociálnu patológiu v osade, z ktorej by bolo dobré dieťa vytrhnúť.
Áno, rómska problematika nespočíva len vo vzdelávaní, je oveľa širšia. A nie je dobré vytrhnúť jeden podproblém a sústrediť sa len naň. Sú tu aj iné problémy: bývanie, zdravotný stav, zamestnanosť, chudoba. Keď riešime iba jednu vec, tak to nie je veľmi efektívne vo vzťahu k využívaniu verejných financií. Rómsku problematiku treba riešiť komplexne.
.máte predstavu, ako zmeniť sociálny systém?
Tento systém má svoje rezervy, ktoré využívajú aj niektorí jednotlivci z radov Rómov. Keby sme ho zreformovali aj desaťkrát a keby sme ho obmedzili na to, že Rómovia budú dostávať len stravu, vyrieši to problém?
.neexistuje žiadne zázračné riešenie, treba viacero postupných krokov, ako sú zmeny v sociálnom systéme.
Áno, ten systém je nemotivujúci pre všetkých, ktorí sa v ňom nachádzajú. Neoplatí sa pracovať. Ak sa jeden človek z rodiny zamestná, automaticky to ovplyvní spoločne posudzovanú dávku, ktorou štát prispieva. Ak sa otec zamestná a dostane 250 eur, tak celá rodina dostane o 250 eur menej na sociálnych dávkach. No oplatí sa pracovať?
.ako vyzerá také komplexné riešenie?
Prídete do osady a začnete robiť aktivity súvisiace so vzdelávaním, s bývaním, so zdravím, so zamestnaním. Robíte v tejto lokalite všetko, aby bol posun viditeľný. My sme sa štátne peniaze namiesto toho robili v osadách kurzy varenia či počítačové kurzy. Toto musí prestať.
.veríte v masívny štátny program v kritických lokalitách?
Štátny áno, ale môžeme na to používať eurofinancie.
.nemáme ani dostatok ľudského kapitálu na taký rozsiahly sociálny program.
Myslím si, že ľudí máme dostatok.
.a nie je na to ani politická vôľa.
Politická vôľa je vážnejšia vec, máte pravdu, nie je dostatočná. Ale myslím si, že tie veci, ktoré sa odohrali v nedávnej minulosti – Hurbanovo, Batizovce, Krásna Hôrka, Malacky -- môžu priniesť aj politickú vôľu. Musíme nájsť riešenia, lebo chudobní Rómovia sú súčasťou a záťažou sociálneho systému a nevytvárajú hodnoty. Slovensko sa s tým raz bude musieť vysporiadať. Buď teraz alebo o desať rokov a vtedy to bude stáť oveľa viac peňazí a viac energie a úsilia.
.žiadna vláda si to nezadefinovala ako strategický problém so silným politickým tlakom. Prečo?
Každá vláda to dala medzi svoje priority, ale nikdy sa prioritne k tejto téme nestavala. Nemala dostatok odvahy. Bola to zbabelosť politikov. Ale investície do tejto problematiky, sú investície do Slovenska. Pre Slovensko je výhodné investovať do riešenia rómskej témy, lebo napokon na tom Slovensko získa.
.celá diskusia, ktorá sa najmä v 90. rokoch na Slovensku viedla, bola deformovaná. A môže za to aj tretí sektor, ktorý zdôrazňoval, že my musíme Rómom pomáhať a chrániť ich. Ale skutočné riešenia musia byť kombináciou aj pozitívnych, aj reštrikčných opatrení.
Presne tak. Ja som mal v parlamente vystúpenie, kde som povedal: nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo. Platí to aj o Rómoch. Žiadna intervencia štátu nesmie byť zadarmo. Každý človek v tejto krajine, ak chce od štátu pomoc, musí odviesť činnosť verejnoprospešného charakteru alebo zvýšiť svoju kvalifikáciu. Každá intervencia musí byť podmienená. Nemali by sa znižovať dávky v hmotnej núdzi, rozumnejšie je prepojiť sociálny systém na povinnosti. Určitá časť peňazí musí byť podmienená správaním, starostlivosťou o deti, o svoje životné prostredie. Ak dlhodobo človek vykazuje, že je problematický, tak týchto ľudí treba identifikovať a regulovať štátnu pomoc tak, aby ju nemohli zneužiť. Teraz je v parlamente návrh zákona na obmedzenie rodičovského príspevku pre rodiny. Na príspevok bude mať nárok len tá rodina, ktorej aspoň jeden z rodičov platil poistné po dobu 270 dní. Takéto populistické návrhy poškodia veľké množstvo ľudí, ktorí sa dlhodobo snažia dostať sa na pracovný trh a on ich nemôže absorbovať. Takýchto ľudí máme veľa na východnom Slovensku a nie sú to Rómovia.
.máte aj vy nejakú vlastnú iniciatívu, ktorú predložíte parlamentu?
Prvý veľký návrh zákona, na ktorom robím, je zákon, ktorý rieši vlastnícke vzťahy v nelegálnych osadách. Je to zákon na Slovensku potrebný, lebo štát dlhodobo nezabezpečoval vlastnícke práva ľudí v lokalitách, kde bývajú Rómovia. Dal som parlamentných právnikom urobiť analýzu právnických dokumentov od monarchie až po súčasnosť a tá dokazuje, že štát vytváral zákony na to, aby sa Rómovia usadili v tých lokalitách, kde sa usadili. Osady nevznikali po 89. roku, vznikali za socializmu, alebo ešte skôr, sú staré 40-80 rokov. Ak štát legislatívne umožňoval zabrať cudzí pozemok a dlhodobo akceptoval tento stav, tak teraz musí nájsť riešenie. To riešenie nie je v tom, že Batizovce zbúrajú chatrč ani to, že Kotleba dostane pozemok v Krásnohorskom Podhradí a zbúra všetky chatrče. Ak by sme to takto riešili, budeme mať stotisíc bezdomovcov, ktorí prídu do centier miest a budú otravovať ľudí. Chceme to?
.ako to riešiť?
Rómovia sa nedostanú k pozemkom zadarmo, ale štát pripraví podmienky tak, aby si ich mohli kúpiť. Filozofia môjho návrhu spočíva v tom, , aby v prvom rade majiteľov týchto pozemkov odškodnil. Buď vo forme výmeny pozemkov alebo formou finančnej náhrady. Štát by napríklad požičal mestám a obciam peniaze na to, aby tie pozemky odkúpili a následne do piatich rokov by si museli Rómovia tie pozemky od obcí odkúpiť. Týkalo by sa to iba tých lokalít, ktoré ich užívatelia používajú minimálne 30-40 rokov.
.a keď si ho neodkúpia?
Predpokladám, že väčšina Rómov si pozemky odkúpi. Zisťoval som, čo stoja tieto pozemky. Je to od 60 centov za meter štvorcový až po tri eurá. Nepotrebujú viac ako 100 metrov štvorcových, čo je 300 eur. Za päť rokov to musia splatiť. A vráti sa to späť do štátneho rozpočtu.
.ale určite nie všetci si pôdu odkúpia?
Identifikujeme tých problémových. Teraz sú problémoví všetci, keď sú na cudzích pozemkoch. Dáme im šancu nebyť problémoví. Ja som prišiel iba s filozofiou zákona, aby Rómovia nedostali nič zadarmo, teraz je to ešte v rukách právnikov.
.vy ste politicky napravo alebo naľavo?
Napravo od stredu. Chvíľu som bol aj súčasťou Mostu a som bývalý volič SMK.
.čo sa vám nepáčilo v Moste?
Že sa hneď vzdal rómskej témy.
.existuje štúdia SAV, že viera môže Rómom výrazne pomôcť. Vidíte to tak aj vy?
Je to pravda, písal som o tom dizertačnú prácu.
.ktorým cirkvám sa darí v rómskych komunitách?
Na bardejovskej Poštárke pôsobia saleziáni a ich výsledky sú porovnateľné s výsledkami neregistrovanej cirkvi (letničné charizmatické hnutie), ktorá pôsobí na Spiši pod vedením Emila Adama. Aj Jehovisti dosahujú veľmi dobré výsledky v zmene kvality života Rómov. Nezaváži konfesia, ale prístup a spolupráca cirkvi s Rómami. Je to výzva pre majoritné cirkvi, aby sa začali touto témou viac zaoberať. Cirkevné spoločenstvá urobili zatiaľ oveľa viac ako štát.
.aké sú vaše politické ambície?
Rodina ma trošku brzdí v politických ambíciách. Potrebujem sa usadiť, doteraz som len lietal kade-tade a doma som bol málo.
.stále žijete v Spišskej Novej Vsi?
Áno. A chcem ostať na Spiši, tam sa cítim doma.
.vaša partnerka je Rómka?
Bývalá manželka je Rómka, aj súčasná partnerka je Rómka.
.to tak vyšlo, alebo ste vyslovene chceli iba Rómku?
Mal som frajerky aj nerómky, ale nechcel som to riskovať. Mal som stále frustrujúci pocit, že keby som sa dostal do takejto rodiny, že ma neprijmú.
.ako hovoríte doma?
Po rómsky. Je to náš materinský jazyk.
.máte ambíciu byť v politike pre Rómov tým pozitívnym vzorom, ktorý im chýba?
Budem veľmi rád, ale nechcem na seba upozorňovať. Keď pôjdu v mojich šľapajach, tak to budú dobré kroky.
Peter Pollák/
Narodil sa v roku 1973, vyrástol v Levoči. Vyštudoval sociálnu prácu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na univerzite v Ružomberku získal aj titul PhD. Venoval sa sociálnym projektom pre Rómov, terénnu sociálnu prácu robil napríklad v Rudňanoch, potom pracoval v štátnej správe. Od roku 2006 je vysokoškolským pedagógom, pred voľbami pôsobil na Vysokej škole sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety. Kandidoval na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.